Ohnivé pero Q1 2015: Výhra

Ohnivé pero

Martin sledoval obrazovku počítača. Čakal na výsledky simulácie, ktorú včera poslal na mainframe. Ráno mal dostať e-mail s notifikáciu o ukončení úlohy, ale nedorazil. Bez výsledkov sa vo svojom výzkume nepohne ďalej. Takže skleslo sedel a občas klikol na tlačítko „Odoslať a prijať poštu“.

Teoretická fyzika. Smotánka medzi vedcami. Čakal vzrušujúcu kariéru plnú úžasných objavov. Pričom v skutočnosti je vlastne len programátor s prehnaným vzdelaním, ktorému kradnú strojový čas astrofyzici z budovy oproti.

„Odoslať a prijať poštu.“ Nič.

Po chodbe práve jeho šéf privádzal mladú ženu. Martin ich sledoval cez sklenenú stenu svojej kancelárie. To bude tá nová. Čerstvo zo školy. Vraj neskutočne chytrá. A pritom taká pekná. U nej nemá žiadnu šancu.

Na internete koluje blbý geekovský vtip. Že keď je niekto po tridsiatke panic, získa magické schopnosti. Martin si to o pol roka bude môcť overiť.

„Odoslať a prijať poštu.“ Máte 1 novú správu.

No konečne. Otvoril mail a rýchlo skontroloval data. Do frasa. Všetko zle. Výsledky, ktoré v žiadnom prípade nemali spadnúť pod hranicu tisícov, sa prepadali do negatívnych hodnôt. Niekde musel urobiť chybu. Teraz ju bude musieť nájsť, opraviť algoritmus a celú simuláciu znova poslať na mainframe. A astrofyzici mu určite zase budú kradnúť strojový čas.


Celú bočnú stenu budovy stávkovej kancelárie zaberal šesť poschodí vysoký billboard: „Najvyšší jackpot v histórii. Staňte sa miliardárom!“

Martin vošiel dovnútra. Pri pulte recepčnej povedal: „Dobrý deň, ja…“ Na chvíľu sa odmlčal. Čo jej vlastne má povedať?

„Dobrý deň. Idete za pánom Novotným. Tretie poschodie. Výťah je vľavo.“

Martin bol prekvapený. „Prepčte, ale… Čo?“

Recepčná sa predklonila a zašepkala: „Ste tu kvôli jackpotu, však?“

Martin prikývol.

„Nie ste prvý výherca, ktorého tu vidím. Všetci máte v očiach rovnaký výraz. Ten rozoznám už od vchodu. Ničoho sa nebojte, všetko to diskrétne vybavíme. Bežte na tretie poschodie. Bude vás tam čakať pán Novotný. Postará sa o vás.“

„Aha. Ďakujem,“ povedal Martin. Nastúpil do výťahu.

„Dobrý deň,“ privítal ho na treťom poschodí elegantne oblečený muž. „Som Jaroslav Novotný.“

„Hudák. Martin Hudák. Teší ma.“ Podali si ruky.

„Prosím, tadeto,“ naznačil pán Novotný smerom k dverám.

Martin vošiel dovnútra. Jednoducho vybavená miestnosť. Dve kreslá, medzi nimi stolík. Obaja sa posadili.

„Dáte si kávu? Čaj?“

„Nie, ďakujem.“

„Fajn. Môžem vidieť váš tiket, prosím?“

Martin z vnútornej kapsy vytiahol víťazný tiket a podával ho pánovi Novotnému. Ten si ho ani nevzal do rúk. Iba skontroloval zakrúžkované čísla.

„Výborne. Všetko sedí. Gratulujem!“

„Ďakujem,“ povedal Martin. „Aký bude ďalší postup?“

„To je celkom jednoduché. Najprv vám položím pár jednoduchých otázok. A potom to všetko dáme do poriadku.“

„Fajn.“

„Takže, v prvom rade: Kedy ste na to prišli?“

„Kedy som zistil, že som vyhral?“

„Nie. Kedy ste prišli na ten vzorec?“

„Aký vzorec? Toto nie je žiadny podvod. Tie čísla som vybral náhodne.“

Pán Novotný mávol rukou, akoby tú myšlienku chcel zahnať. Ako doterný hmyz.

„Prosím vás, keď ste sa dostali až sem, ste iste chytrý človek. Pravdepodobnosť, že tie čísla niekto uhádne náhodou, je príliš malá. Na to vám žiadny vzorec nepomôže. Aj keby tie čísla boli vyberané náhodne.“

Martin vstal.

„Zaujíma ma, kedy ste prišli na vzorec na cestovanie časom?“

Martin sa pokúsil otvoriť dvere. Boli zamknuté.

„Pán Hudák. Nič vám nehrozí. Nechcem vám ublížiť. Ukľudnite sa, prosím,“ povedal pán Novotný a pokynul mu späť ku kreslu. „Viem, že ste sa sem dostali z blízkej budúcnosti. Nie ste prvý ani posledný. Je to úplne v poriadku. Celá lotéria vznikla ako mechanizmus na zachytenie cestovateľov v čase.“

„Nie som prvý?“ opýtal sa Martin.

„Zďaleka nie. Ale zatiaľ je vás dosť málo. Posledný tu bol pred deviatimi rokmi.“

„A prečo ich… zachytávate?“ Martin sa zdráhavo posadil späť do kresla.

„Kvôli ich vlastnému bezpečiu. A kvôli ochrane celého ľudstva, samozrejme. Viete, ono to má zakaždým približne rovnaký priebeh. Niekto odhalí vzorec, ktorý im umožní cestovať v čase. Postaví stroj. Urobí pár experimentov. Overí si, že to funguje. Potom to bude chcieť využiť vo svoj prospech. Cestovať sa však dá iba späť. Čo s tým?“

Martin podvedome prikyvoval.

„Jackpot v lotérii je najbezpečnejší cieľ. Preto ho každých pár rokov necháme narásť na obrovskú sumu. Je blízko v histórii a získať ho vyžaduje akurát zapamätať si pár čísel. Je to legálne a jednoduché. Cestovateľovi to zabezpečí bohatstvo a luxus. Môže si splniť, čo len chce. Človek by čakal, že to väčšinou budú sláva, sex a drogy. Lenže vždy ide o inteligentných ľudí, vedcov. Takže obvykle si doprajú pár rokov anonymného prepychu a potom sa dajú na dobročinnosť. Sponzorujú vedu a rozvoj. To všetko je fajn. Problém je, čo príde potom.“

„Čo príde potom?“ opýtal sa Martin.

„Povedia si, že majú unikátnu príležitosť zmeniť svet k lepšiemu. Začnú rozmýšľať, čo v relatívne blízkej histórii by mohli zmeniť, aby to malo pozitívny dopad na čo najväčšie množstvo ľudí. A zakaždým sa rozhodnú, že zneškodnia Hitlera.“

„Hitlera?“

„Presne tak. Je to fraška, však? Obvykle ho nechcú zabiť. Len sa pokúsia zabrániť mu dostať sa k moci. Alebo predísť jeho počatiu. Každopádne chcú zabrániť vojne a vyvražďovaniu.“

„Na tom predsa nie je nič zlé.“

„To nie. Na prvý pohľad nie. Lenže viete, všetky časové alternatívy, v ktorých nevypukla druhá svetová vojna, vedú k oveľa, oveľa horším udalostiam.“

„Snažíte sa zabrániť tomu, aby niekto zabránil vojne?“

„Presne tak.“

„Takže čo so mnou urobíte? Zabijete ma?“

Pán Novotný sa zasmial. „Ale kdeže! Nie sme násilníci. Urobíme len drobnú úpravu vašej časovej línie. Tak, aby ste nikdy neprišli na ten vzorec. Preto potrebujem vedieť, kedy sa to stalo.“

„A čo bude so mnou? S touto časovou líniou?“

„Nič. Prestane existovať. Nebolí to, nie je to smrť. Proste sa to nikdy nestane.“

Martin mlčal.

„V kľude si to premyslite,“ povedal pán Novotný. „Času máme dosť. Ak máte akékoľvek otázky, som vám k dispozícii.“


Martin sledoval obrazovku počítača. Čakal na výsledky simulácie, ktorú včera poslal na mainframe. Ráno mal dostať e-mail s notifikáciu o ukončení úlohy, ale nedorazil. Bez výsledkov sa vo svojom výzkume nepohne ďalej. Takže skleslo sedel a občas klikol na tlačítko:

„Odoslať a prijať poštu.“ Nič.

Po chodbe práve niekto privádzal mladú ženu. To bude tá nová. Čerstvo zo školy. Vraj neskutočne chytrá. A pritom taká pekná. U nej nemá žiadnu šancu.

„Odoslať a prijať poštu.“ Máte 1 novú správu.

Muž, ktorý privádzal novú kolegyňu, mu zaklopal na sklenené dvere kancelárie. Martin bol prekvapený. Čo po ňom chcú?

„Dobrý deň, pán Hudák,“ predstavil sa muž. „Som Jaroslav Novotný, z ľudských zdrojov. Toto je Magda Poláková.“

Martin a Magda si vymenili nesmelé: „Teší ma.“

„Magda je tu nová. Bude robiť na podpornom kóde pre simulácie. Potrebuje, aby jej niekto ukázal ako to tu chodí. Váš šéf vás doporučil. Myslíte, že by som vám ju mohol na pár týždňov, takpovediac, posadiť na kolená?“

„Jasné. Samozrejme,“ povedal Martin a pokynul Magde k voľnej stoličke vedľa seba. „Veľmi rád.“

„Výborne. Ďakujem,“ povedal pán Novotný. Potom žoviálne dodal: „Hlavne od seba držte ruky preč, prosím. My z ľudských zdrojov také veci na pracovisku nevidíme radi.“ Žmurkol na nich a odišiel.

Martin a Magda na seba pozreli a vyprskli smiechom.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

27. apríla 2015
Richard Fridrich