 |
Prišli s veľkou dodávkou „ničenie azbestu“ a začali ničiť azbest. Pomocou prístroja tak prekombinovaného, že na laikov, ktorí sa do strojov nevyznajú, pôsobil ako čosi čarovné, a čosi čarovné aj zaiste bol – veď ako mohol ničiť azbest bez toho, aby z azbestu zostalo čosi nazvyš? Nič po ňom nezostalo. Akonáhle prešiel azbest cez Stroj, bolo po ňom – ani mačka po ňom nemňaukla.
Hlavný predák, ničiteľ azbestu však dostal nápad.
„Čo keby sme stroj skúsili použiť aj na ničenie hliny? Pôjde mu to? Možno mu to pôjde rovnako dobre, ako azbest,“ zamýšľal sa nahlas.
Tak to skúsili. A čo sa nestalo? Hlina zmizla v stroji do nenávratna, rovnako ako azbest. Biznis začal vynášať viac a hlavný predák bol veľmi spokojný. Ale len na chvíľu. Po čase mu totiž napadlo ďalej rozšíriť možnosti stroja, a tak sa rozhodol skúsiť trávu.
„Na to sú predsa kosačky,“ povedal jeho spolupracovník so žltou prilbou na hlave.
„Ale kosačky to nerobia poriadne – vidíš – po kosení odnášaš drvenú trávu niekam preč, chceš ju vyhodiť. Ale náš Stroj sa postará o to, aby už nebola žiadna tráva. Žiadna. Nula bodov pre trávu, jeden bod pre teba.“
A tak sa, okrem hliny a azbestu, pustili aj do trávy. Za niekoľko mesiacov boli celé dediny bez trávnikov – všetci si dali odstrániť trávu za niečo, čo ich vyšlo lacnejšie ako večné opravy kosačiek. Ale to bol iba začiatok.
„Čo keby sme stroj použili na nevhodných ľudí?“ chcel zažartovať jeden z predákových hlavných spolupracovníkov. „Čo keby sme sa zbavili všetkých tých starých tetiek, ktoré stále pindajú do sveta, ktorému už prestali rozumieť?“
„Vidíš, to je výborný nápad. Budú nám platiť celé sídliská.“
„Ale čo polícia?“
„Polícia? Zbavíme sa pre nich nevhodných úradníkov. A bude vymaľované.“
A tak sa aj stalo.
Po niekoľkých rokoch neustáleho vylepšovania dokonalého Stroja vyzeral celý náš svet ako objedené jablko a Ničota bola plná haraburdia z ľudského sveta. Spustili sa revolúcie, ktorých cieľom bolo zničiť „ten diabolský stroj,“ ale vždy sa našli nejakí voliči Stroja, ktorí obhájili jeho tvrdú prácu.
Technicky vzaté, mali úplnú pravdu. Stroj možno nezariadil svetový mier, ale to ani nebola jeho úloha. Jeho úloha bola čo najviac pomôcť hlavnému predákovi, čo stroj urobil aj s úrokmi. Všetko sa to udialo vďaka tomu, že predák bol v minulom živote obyčajný rybár, ktorý sa pohádal s akousi nepodarenou zlatou rybkou.
Temní anjeli z Ničoty prišli na hranice nášho sveta, aby nám oznámili, že toho už majú dosť. Prišli, zabili hlavného predáka, a odišli.
Niečo po jeho smrti sa zázračný Stroj zázračne premenil na malú zlatú rybku, ktorá nevinne skočila do mora.
Bahná plné ľudského hnusu, od azbestu cez babky, sa začali zjavovať na všetkých zvyšných plážach Zeme.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.