Ohnivé pero Q1 2015: Postarám sa o vaše hrobové miesto alebo nekrič hop, kým nepreskočíš hrob

Ohnivé pero

Jožo Ďúrik bol činorodý chlapík a preto, keď jedného dňa zablúdil na cintorín a uvidel koľko miest posledného odpočinku je na ňom zanedbaných a zarastených zdivočenou flórou, mu v momente skrsol v hlave podnikateľský zámer. Bude sa starať o hroby, začo si zinkasuje primeranú odmenu. Okamžite vymyslel aj reklamný slogan, ktorý mal za úlohu uviesť jeho nápad do života: „Postarám sa o vaše hrobové miesto.“

Ako správny muž činu sa bez meškania pustil do diela. Masívna reklamná kampaň, ktorú „odpálil“ na všetkých možných sociálnych sieťach, čoby vtieravý spam, mala na počudovanie nečakaný úspech. Objednávky sa len tak hrnuli. Nedomyslel niektoré „zanedbateľné“ detaily: napríklad to, že mnohé oázy večného odpočinku boli akosi mimo dosah, lebo sa nachádzali nepohodlne ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. Napriek tomu, mu ostalo ešte dosť záujemcov, aby mohol rozbehnúť skvelý biznis.

Po roku usilovného podnikania ho poznali všetci vrátnici pri bránach cintorínov v meste a širšom okolí.

„Dobrý deň,“ pozdravil Joža dôchodca, ktorý si privyrábal k chudobným dávkam od sociálnej poisťovne v pozícii samostatného manažéra alokácie hrobových miest a servisných činností pre pozostalých. Inakšie povedané, strážil cintorín, aby nikto nekradol z hrobov vence a nesprával sa na tomto clivom mieste ako hovädo.

Dôstojný starček, dalo by sa povedať, pretrval aj pochoval všetkých členov rodiny. (Mnohí si mysleli, že už patrí k inventáru cintorína.) Preto mu služba, umožňujúca občasné rozhovory s návštevníkmi, spríjemňovala čakanie na čln Cháronovej prepravnej spoločnosti.

„Večný pokoj,“ odvetil štýlovo Jožo, ale najváženejšiu bytosť celého cintorína neuznal za hodnú pohľadu. „Dnes bude pekný deň, však?“ snažil sa strážca pokoja mŕtvych začať konverzáciu na svoju obľúbenú tému. „Aj noc bude jasná,“ pokračoval, keď zistil, že Jožo patrične nereaguje na jeho komunikačnú výzvu.

„Hmm, choď s tým do riti,“ zaznela z Jožových úst veľmi nevhodná odpoveď. Dnes nemal náladu na odborné dišputy o atmosférických javoch ani na komentovanie prognóz hydrometeorolo­gického ústavu. Bol ustatý z večného boja s burinou, zápasmi s nepoddajnou zeminou a z leštenia špinou zájdených mramorových náhrobkov. Už pol roka sám seba presviedčal, že musí najať ďalšiu pracovnú silu, no všakovaké odvody, dane a poplatky z jeho živnosti mu v tom s úspechom bránili. Preto sa trápil sám a dúfal, že každé remeslo má zlaté dno a on naň pri okopávaní rovov jedného dňa určite narazí.

Starký si s nevôľou čosi zamrmlal škaredo gániac na jeho vzďaľujúci sa chrbát. Mohlo to byť značne vulgárne vyhlásenie na Jožovu adresu alebo aj kliatba. Kto vie?

Cintorínový podnikateľ už nevenoval dôchodcovi pri bráne nijakú pozornosť a pobral sa do najvzdialenejšieho rohu múrom obohnaného pozemku, aby skultúrnil jeden z mnohých hrobov. Zložil na zem náradie určené na boj so zeleným nepriateľom a otrel si spotené čelo. Dnes je naozaj veľmi teplý deň. S povzdychnutím pokľakol a začal kynožiť tie najväčšie exempláre prerastenej vegetácie. Bol taký zabratý do roboty, že si ani nevšimol starčeka od brány, nenápadne stojacieho za pňom mohutného platanu…

Ktovie prečo? Možno od únavy, možno od slnka, ktoré mu pieklo z celej sily na hlavu, sa mu zrazu urobili pred očami červené kruhy. Prehriata lebka sa mu zakrútila ako detský kolotoč a on sa zvalil vedľa spola vyčisteného hrobu.

„Večný pokoj,“ zašepkala krpatá postava v tieni stromu.

  • * *

Jožo sa striasol chladom. Otvoril oči a odmietal im uveriť. Na nebi, na ktoré ležiac na chrbte civel, sa vznášal mesiac a svietil ako rybie oko. Iba občas ho zastreli oblaky, ktoré s úspechom prehlbovali už aj tak dosť desivé čierňavy náhrobkov.

Čo sa stalo? rovnako jeho myseľ sa bránila prijať ťaživú realitu, v ktorej zrejme v bezvedomí strávil na cintoríne celý boží deň a teraz mu hrozilo, že na týchto miestach prečká aj noc (ak teda neprelezie celkom určite zamknutú bránu).

Jožova stŕpnutá ruka zašmátrala po zemi a narazila na násadu motyky. Pevnosť bukového dreva jeho vernej priateľky a jedinej spolupracovníčky doňho vliala chuť vstať a postaviť sa čelom nočným chmáram, čudným zvukom a chladivému vánku, ktorý sa niesol cintorínom ako šepkanie duší mŕtvych. Listy platanu nostalgicky skľúčeným šumom odpovedali závanom vzduchu.

Kým, opierajúc sa o motyku, povstal, nad jeho hlavou sa mihol tieň nečujne letiacej sovy. Do tmy zo sna vykríkol vták a mesačné svetlo ožiarilo malú postavu stojacu pri neďalekom hrobe. Jožovi prebehli po chrbte zimomriavky – starký od brány. Okamžite ho spoznal. Po celý čas, kým spal, naňho určite zízal!

„Pek… pekná noc,“ zajachtal roztraseným hlasom údržbár hrobových miest. Veľmi neskoro sa v ňom zobudilo slušné správanie. „Čo sa mi stalo?“ opýtal sa postavy s bledou, no usmievajúcou sa tvárou.

„Neviem, nie som lekár,“ utrúsil vrátnik. „Slnečný deň občas nie je dobrý. Únava, stres a málo vody niekedy dokážu divy.“ Jožovi sa zazdalo, že stará tvár sa roztiahla do ešte širšieho úsmevu a zvráskavená ruka ukázala na náhrobok za jeho chrbtom. Inštinktívne sa pozrel naznačeným smerom.

Kameň vyslovil zláteným písmom meno: „Jožo Ďúrik.“

A starček ho doplnil: „Dokonči si prácu. Postaraj sa o svoje hrobové miesto.“

Nie každé remeslo má zlaté dno, niektoré sa končí aj v dva metre hlbokej jame.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

30. marca 2015
Jan A. Braun