 |
Prvotná obrana už bola takmer prelomená. Nepriateľ sústredil všetky svoje sily pri severnej bráne, ktorá bola už takmer na spadnutie.
„Okamžite k severnej bráne!“ zakričal Guss. Vojaci ho bez slova poslúchli a ulicami sa rozoznel dupot pochodujúcich nôh. Mágovia sa zjavili na mieste ako prví a snažili sa bránu zabezpečiť rôznymi kúzlami.
„To nebude fungovať!“ ozval sa Tor, ich veliteľ, ktorý pribehol Gussovi naproti. Generál rýchlo zhodnotil situáciu a rozdal ďalšie rozkazy. Aj keď čarodejníci nepatrili pod jeho právomoc, od smrti kráľa sa stal najvyšším veliteľom v meste.
„Bude to fungovať. Pripravte si bomby! Postavte barikády, nesmieme ich nechať vojsť do mesta. Bráňte svoj domov! Nebojte sa ich! Hnev je teraz vašim jediným spojencom!“ kričal po vojakoch, tak aby prehlušil nárazy baranidla do brány. „Bojujte až do konca! Ochráňte svoje rodiny! Zabili nám kráľa, ale nás sa nedotknú! Oslaďte im život!“ zareval a vojaci na hradbách zaliali nepriateľov pod bránou čírou tekutinou, ktorú priniesli mágovia. Tí sa spoločne nadýchli a z úst im vyšľahol plameň, ktorý zmenil všetko na krvavé more.
Obrancovia sa potešili. Guss rozdal ďalšie príkazy a vybehol na hradby, skontrolovať situáciu. Naraz sa ozval rev rozliehajúci sa mestom a vystrašení vojaci im utekali z cesty. Veľké jaštery sa niesli k zemi.
Guss zoskočil z hradieb tesne predtým ako na nich pristál prvý drak, chrliac oheň na všetky strany. Druhý pristál na horiacej zemi a jediným mávnutím chvosta rozbil bránu. Pár mágov padlo bezvládne na zem.
Do mesta začal vnikať prúd nepriateľov. Hnali sa hlavnou ulicou, pretože od strachu z drakov sa im nikto nedokázal postaviť. Jeden z nich ticho sledoval mesto a vyzeral, že niečo hľadá. Generál od napätia skamenel.
„Guss, okamžite sa preber!“ za plece ho chytil Tor a urobil okolo nich štít, skôr než zvyšok ulice zaplavili zničujúce plamene temného draka.
„Musíme sa zbaviť tých drakov. Myslel som si, že ešte nie sú schopné boja. Takto mesto neudržíme,“ generál sa postavil na nohy a sledoval ako sa vznášajú nad mestom.
„Ja tiež nie, ale už sú tu. Musíme prerušiť kúzlo, ktoré ich ovláda, skôr ako všetko zničia. Nemôžeme ich zabiť, sú poslední,“ nešťastne šepol Tor.
„Viem čo hľadajú. Kameň je tu. Erien mi to povedal skôr než ho stihli zabiť. Nestihol som ho však nájsť. Ak ho dostanú prví, zničia ho a draky navždy ostanú v jeho područí. To nemôžeme dovoliť, kvôli nám, ani kvôli nim. Postaraj sa tu o to, ja nájdem kameň.“
„Ponáhľaj sa a nenechaj sa zabiť!“ Tor pobozkal priateľa na čelo a rýchlo vyrazil vpred. Pri behu sa otočil a slabo zakričal. Na nepriateľov pred ním sa zrútila stena budovy.
Guss utekal ako najrýchlejšie vedel. Po ceste rozdával rozkazy a ukazoval obyvateľom, aby sa ukryli v hrade a v paláci. Niektorí ho poslúchli, iní si zvolili vlastné úkryty.
Knižnica bola ešte nedotknutá. Pár ľudí sa v nej krčilo, akoby si mysleli, že túto svätyňu draky ušetria.
„Okamžite z tadiaľto vypadnite!“ zvrieskol po nich a ukázal na zadné dvere, kadiaľ sa mohli dostať bezpečne von. Prebehol celú miestnosť, keď pocítil ako sa zem pod ním zatriasla. Neďaleko pristál drak.
Pribehol k zakázanému oddeleniu a zodvihol meč. Rýchlo ním švihol, čím prerušil ochranu pred nežiaducimi návštevníkmi a vošiel dnu. Načiahol sa za známou knihou a otvoril ju na dvanástej strane. Po prečítaní krátkeho zaklínadla sa v stene zjavili dvere.
Dlhé chodby sa zdali nekonečné, rovnako ako blúdenie v nich. Neustále zatáčanie do rôznych strán spôsobilo, že Guss sa po pár minútach stratil. Aj napriek jeho dokonalej pamäti vyzerali všetky cesty absolútne rovnako.
Z diaľky sa ozval rev. Teraz bolo jasné, že dovnútra sa dostal niekto ďalší. Už mu neostávalo veľa času. Vedel to, preto pridal do kroku. Napätie v ňom rástlo každou sekundou. Tieto tunely prehľadával už nejaký čas, no zakaždým neúspešne. Zrazu vbehol späť do knižnice. Keď sa otočil, aby sa vrátil, niečo ho odhodilo na opačný koniec knižnice.
„Guss!“ Tor pribehol k zranenému priateľovi a snažil sa mu vyliečiť všetky rany. Triasol ním, aby ho prebral čo najrýchlejšie. Vedel, že kameň v zlých rukách napácha ešte viac škôd.
„Majú ho, však?“ opýtal sa zmätene sa nemotorne vstal. Tor sa ho snažil pridržiavať, aby nespadol. Z knižnice však už vyšli po svojom.
Značná časť mesta už bola v plameňoch. Z ulíc sa ozýval krik, výbuchy a rinčanie mečov. Draky sa vznášali nad mestom a ponárali obrancov do smrteľných plameňov.
Niekoľko metrov pred sebou uvideli muža v striebornom brnení. V rukách držal modrý kameň a vyzeral akoby mu niečo hovoril. Každý kto sa ho pokúsil zneškodniť sa zmenil na popol.
Tor vystrel ruku, v ktorej sa zjavila dlhá červená palica. Na jej konci sa trblietal krvavý kameň. Jeho oči zažiarili rovnakou farbou.
„Dračí dych?“ prekvapene šepol Guss. Vedel, že jeho priateľ využíva kameň vytvorený drakmi len v tých najkrajnejších situáciách. Ani on však nezaostával a vytiahol z pošvy svoj krátky meč.
Dostal ho od Tora na znak ich priateľstva, do ktorého patril aj mŕtvy kráľ. Ukuli mu ho morskí ľudia v najhlbších morských peciach za pomoci ohňa zeme. Obaja sa na seba pozreli a vykročili vpred.
Nepriateľský bojovník sa náhle otočil a s mečom v ruke odrazil Gussov úder. Druhou rukou mu vrazil do hrude, čo ho odhodilo dozadu. Vďaka sile meču pristál bez zranení na nohách. Vtedy už videl ako sa po ňom vrhá Tor a snaží sa mu kameň vyraziť z rúk.
Nečakal a znovu sa pustil do útoku. Cudzinca zasypával údermi, ale žiaden ho nedokázal zasiahnuť. Aj keď im ich zbrane umožňovali prejsť cez jeho štít, moc kameňa nedokázali poraziť.
Muž vyzeral, že s nimi nemá veľa práce. Ľahko sa im uhýbal a odrážal ich snahy ho zasiahnuť. Aj napriek tomu sa len bránil a vôbec neútočil. Guss začínal byť zúfalý. Kútikom oka videl, že mesto už dlho nevydrží, ak sa nezbavia drakov a nedostanú kameň.
Počkal na vhodnú príležitosť a vrhol sa vpred. Tor pochopil jeho zámer a vzniesol sa do vzduchu, kde okolo seba spravil obrovské ohnivé tornádo. To zväčšil natoľko, aby ich nebolo vôbec vidno.
Tor pristál z vonkajšej strany a čakal na priateľa. Nečakal a zrušil ochranné zaklínadlo. Tornádo sa rozplynulo a za pár sekúnd po ňom ostal len horúci vzduch.
Šokovaný cudzinec kľačal pár metrov v zničenom brnení pred Gussom. Ten zvieral kameň v pravej ruke a šokovane sa pozrel na Tora, ktorý nechápal čo sa deje.
Mestom sa niesol rev. Všetci skameneli. Posledné draky bezvládne padali k zemi, zanechávajúc za sebou dymovú stopu. Prvý dopadol na hradby a druhý do centra mesta. Z ulíc sa začínal ozývať bojový pokrik obrancov, ktorí práve dostali novú nádej.
Čarodejník buchol palicou o zem a pripútal bojovníka koreňmi k zemi, tak aby sa nemohol pohnúť. Nevšímal si ho, lebo vedel, že už nie je hrozbou.
Guss padol na kolená a zhlboka sa nadýchol. Tor si čupol a pobozkal ho na čelo. Držal ho tak silno a tak dlho, až kým sa celé jeho telo aj s kameňom nepremenilo na prach. Ten vietor odniesol do diaľky, nenávratne preč.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.