Ohnivé pero - jeseň 2020: Len ďalšia zákruta

ohnive pero

„Podaj mi ruku, chcem mať kontakt so životom, už nejde o to, čo bolo, ale čo bude potom…“ spievajú si rodičia dvojhlasne starú hitovku hrajúcu z rádia. Zuzana Smatanová nie je práve môj štýl, avšak túto pieseň mám veľmi rada. Mama mi ju spievala už ako malému bábätku. Vždy vravievala, že práve pri tejto piesni sa s ocom dali dokopy.

V aute cestujeme už skoro hodinu. Oco šoféruje ako stále, keďže za volant svojej štvorkolesovej životnej lásky, ako nazýva túto starú Felíciu, by mamu nikdy nepustil. Vyrazili sme z Prešova a teraz prechádzame Braniskom. Oco chcel ušetriť, a preto sme diaľničnú nekupovali. Tak nás teraz čakajú ostré nepriehľadné zákruty, ktoré Felcka statočne vyberá.

„Emma, čo vlastne ešte do toho Brna potrebuješ? Máš šicko?“ pýta sa ma mama.

„Hééj.“

„Nenechávaš na poslednú chvíľu jak furt, ňe?“

„Ňee mami, neboj.“

Prijali ma na výšku, tak je toto náš rozlúčkový výlet do Tatier. Rozhodli sme sa, že si ešte užijeme spoločné chvíle, kým sa nevytratím z bytu. Ocovi sa celú cestu ústa nezatvorili a určite ani nezatvoria. On je asi najutáranejší človek na planéte. Dnes mi to ale nevadí, už onedlho mi jeho nekonečné reči asi budú chýbať.

Cesta autom je zatiaľ príjemná a bezproblémová. Ďalšia zákruta ale všetko mení.

„MAREK!“ Mamin zhrozený výkrik je to posledné, čo si pamätám.


Od nehody sú to už dva roky. Nejaký osemnásťročný idiot sa hral na pretekára na otcovom BMWčku. Nikto z nás tomu nemohol nijak zabrániť, aj keď viem, že obaja rodičia si to stále vyčítajú. Oco, že niečo nespravil, aj keď samozrejme nemohol, no a mama, že prišla s tým nápadom, ísť na výlet. Ale čo už, budúcnosť nevidíme.

Oco skončil na vozíku a asi po roku sa s mamou rozviedli. Vyčítam si, že som tomu nejako nezabránila, ale v mojej situácii je ťažké niečo robiť, keď s nimi vlastne v podstate nie som. Rodičov samozrejme stále navštevujem, ale situáciu mi komplikuje, že bývajú oddelene. Mama šla do nového podnájmu, vraj v tom byte nezostane, zatiaľ čo oco sa s ním nedokázal rozlúčiť. Raz teda idem za jedným, raz druhým. Celkom dosť sa teraz nacestujem.

Oco sa úplne zmenil. Vôbec sa so mnou nerozpráva, vlastne, s nikým sa už nerozpráva. Len vysedáva doma na podpore, občas k nemu zájde teta Anka, aby mu vyprala a navarila. Býva stále veľmi precitlivený, mám pocit, že sa z toho všetkého zrútil. Rozvod s mamou, môj odchod, jeho nohy, povedala by som, že to neustál, ale o tomto sa nežartuje.

Má to fakt ťažké. Celé dni sa díva z okna a takmer pri všetkom sa rozplače. Tak napríklad, keď som minule k nemu prišla na návštevu, ani mi nepozdravil, vlastne sa celý čas ani pohol. Prezerala som si naše staré fotky a jednu som omylom zhodila. Bola to moja fotka z detstva v drevenom rámčeku. Keď počul, ako spadla, zrazu ožil a priletel jak na formule. Hneď ako zbadal, že sa rozbila, rozreval sa. Nemohla som ho upokojiť ani po pol hodine.

„Šak je to len fotka, oco,“ vravela som mu. Nereagoval.

S mamou to je našťastie iné. Všetko zvláda celkom statočne, teda, aspoň sa tak tvári. Aj keď spolu nie sme, mám pocit, akoby sme spolu boli stále v spojení. Možno je to taký ten materinský inštinkt, alebo, jak sa vraví, šiesty zmysel, neviem. Vidno však na nej, že je osamelá. Trávim s ňou toľko času, koľko môžem, ale veľmi jej to nepomáha. Musí si to všetko asi vybojovať sama.


Toto sú už štvrté Vianoce od nehody. Mama s ocom si prvý krát po štyroch rokoch sadli za spoločný štedrovečerný stôl, možno si navzájom chýbajú, možno sú len obaja osamelí, kto vie. Som rada, že si preto vybrali náš starý byt, oco v ňom za tie roky vôbec nič nezmenil. Sedím tam samozrejme s nimi a snažím sa nadľahčiť ťažkú atmosféru.

„Tak čo oco, prezul si už gumy na zimné?“ Zasmejem sa a kývnem na jeho vozík. Nereaguje, asi to nebolo vhodné. Ďalej sa už radšej nesnažím.

Mama pred nás najprv položí kapustnicu, potom kapra, a ako dezert domáce bobaľky. Všetko výborné voňavé a chutné. Po jedle si s ocom nalejú pohár červeného vína a len tak posedávajú. Počas celej večere si venovali pár trápnych úsmevov, či nerozvinutých viet ako ďakujem, prosím, zabudol som, ako dobre varíš, a podobne.

Keď som už tú dusnotu pri stole nezniesla, rozhodla som sa kusa to tu osviežiť. Postavila som sa a podišla k starému rádiu. Chvíľu som ladila, nakoniec sa mi podarilo trafiť. Toto je fakt zázračná náhoda.

„Podaj mi ruku, chcem mať kontakt so životom, už nejde o to, čo bolo, ale čo bude potom…“ spieva Zuzana Smatanová.

Mame vyhŕknu z očí slzy. Oco ju chytí za ruku a ona mu stlačí prsty. Venujú si pohľad, ktorý vraví viac než tisíc slov.


Prešlo presne päť rokov od nehody. Mama s ocom spolu zas skúšajú bývať, veľmi sa teším, že opäť v našom byte. Poviem vám, bola to fuška dať ich znova dokopy, ale snažila som sa, ako som len vedela.

Autonehoda všetko zmenila, ale teraz už znova bojujú spolu. Verím, že všetko sa im podarí dať dokopy a budú opäť šťastní. Neviem si ani len predstaviť, čo všetko museli a stále vlastne musia prežívať. Osud je nevyspytateľný a človek nikdy nevie, čo mu pripraví. To už ale mňa trápiť nemusí, už od nehody sa ma problémy živých nedotýkajú. Oco s mamou ma už konečne nechali ísť, tak je načase, aby som konečne prešla dverami, ktoré ma už tak dlho volajú. Kto vie, čo ma čaká za ďalšou zákrutou.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

7. decembra 2020
Tomáš Staviteľ