 |
Ale ba, dietky smietky, vraj chcete počuť rozprávku?
Nuž dobre teda, keď tak naliehate, veď som tu nový, čo by som pre vás neurobil. Posaďte sa do polkruhu a nastražte svoje neumyté ušká, nech vám môžem rozpovedať napínavý pseudohistorický príbeh s prímesou lacnej erotiky a nekompromisnej brutality…
Príbeh o Úbohom Jonatánovi!
Stalo sa to takto:
Bol raz jeden kráľ a ten starý prďúch cítil, že jeho dni sú spočítané. Rakovina prostaty je sviňa, vieme? Požiadal preto svojho verného služobníka Jonatána, nech sa postará o mladého dediča trónu. Nech ho povodí po hrade a okolí, poukazuje mu vojenské čačky hračky a vôbec vysvetlí všetko, čo treba vedieť o vládnutí. Ale ani za Boha nech nespraví jednu vec! Nesmie chlapcovi ukázať miestnosť s portrétom princeznej so zlatými vlasmi.
Prosím, Anetka? Nie, nevieme prečo, ale kráľ mal evidentne tušáka, že by to neskončilo dobre. Tak už to v rozprávkach chodí. A teraz ma neruš všetečnými poznámkami, nech môžeme pokračovať.
Takže:
Verný Jonatán po kráľovej smrti poctivo vykonával jeho poslednú vôľu až do chvíle, keď ho mladý nasledovník trónu nástojčivo požiadal o vstup do zakázanej komnaty. Chudák Jonatán, čo mal robiť?
Zaštrngal kľúčikmi.
Samozrejme, bola to pohroma. Keď ten naivný aristokratický hlupák uvidel obraz s princeznou s vlasmi ako zlato, padol v bezvedomí na zem. Všetci si mysleli, že ho trafil šľak. Akurát erekcia v nohaviciach tvrdila niečo iné.
Len čo ten mladý žrebec prišiel k sebe, začal hučať do Jonatána: „Ja ju tak milujem, ona je taká krásna, potrebujem ju, nedokážem bez nej žiť, bla-bla-bla.“
Čo mal robiť, poslušný Jonatán? Dal pripraviť loď s posádkou a množstvom zlata (lebo zvedovia zistili, že princeznička si veru na drahý kov potrpí, ako nakoniec každá moderná šuška) a potom vedno s kráľovičom vyrazili na šíre more.
Na ostrove, kde princezná kvasila, sa verný Jonatán v prestrojení votrel na kráľovský dvor a nalákal mladuchu na loď pod zámienkou večného blahobytu.
S nalodenou princeznou sa v tichosti odrazili od prístavu a pod rúškom noci vyplávali späť na more. Na druhý deň plavby už sa kráľovič s mladuchou – ktorá sa, technicky vzaté, stala obeťou únosu – celkom slušne zblížili, ak viete čo tým myslím. Medzitým sa spokojný Jonatán prechádzal po palube, kde čírou náhodou zachytil rozhovor troch čiernych havranov.
Ale… Čo prosím? Peťko, chceš vedieť, odkiaľ sa tam tie vtáky vzali a ako to, že poznali ľudskú reč? No… Jednoducho… Tak to v rozprávkach chodí! Veď sa tak hlúpo nevypytuj.
V každom prípade, havrany vyriekli tri smrteľné riziká, ktoré v blízkej budúcnosti ohrozia mladý pár. A v tých časoch veru nebolo možné uzavrieť životné poistenie. Bystrý Jonatán si všetko vypočul a pozorne zapísal za uši. Dozvedel sa tiež, že ten, kto vyzradí tajomstvo, na mieste sa premení na kameň.
Jonatán bol potom po zvyšok plavby akýsi nesvoj.
Prvá hrozba sa zjavila už na druhý týždeň po návrate domov. Na výjazde v lese sa dvoranom zjavil vzácny mystický jednorožec. Kráľ ho chcel osedlať, ale Jonatán ho pohotovo zastrelil. Jednorožca, nie kráľa! Havrany mu totiž prezradili, že ten kôň je v skutočnosti maskovaný diablov poskok, ktorý by panovníka uniesol do temných krajov.
Všetci dvorania sa čudovali, že Jonatán chladnokrvne odrovnal ohrozený živočíšny druh, ale kráľ len mávol rukou: „Je to môj verný služobník, nechajte ho.“
Druhá hrozba prišla na rad tesne pred svadbou mladého kráľovského páru. Havrany povedali, že šaty pre nevestu budú utkané zo zakliateho materiálu a keď sa kráľ priblíži k takto oblečenej žene, šaty ich oboch spália zaživa. Tomu hovorím zahorieť láskou, cha.
Ale čo nespravil, ten náš duchaplný Jonatán? Hodil šaty z okna rovno do vodou napustenej priekopy, kde ich zožrali ryby.
ČOŽE?! Už zas ma prerušujete? Nie, Lenka, neviem aký druh rýb žerie textil, ale v rozprávkach to tak jednoducho chodí – koľko vám to ešte mám zdôrazňovať?! Hlavne ma už nechaj dokončiť ten príbeh, vonku sa začína stmievať, a to znamená, že máme necelú štvrťhodinku, kým po vás prídu rodičia.
Kde som to prestal… Aha!
Dvorania boli z Jonatánovho činu znovu tak trochu zmätení, ale kráľ len mávol rukou: „Je to môj verný služobník, nechajte ho.“
Posledná hrozba sa ukázala byť trochu… ošemetná.
Po svadobnej hostine (celú svadbu museli presunúť, kým sa ušijú nové šaty pre nevestu), princezná zrazu zbelela a zrútila sa bezvládne na zem. Všetci mali za to, že je po nej, ale starý dobrý Jonatán vedel svoje.
Vstúpil do komnaty s telom nevesty, vyhnal všetkých von a pustil sa do jej záchrany. Totiž, havrany uviedli, že nevesta je prekliata – pokiaľ sa vydá ako panna, umrie. Chápeme, že Jonatán s poslednou záchrannou misiou značne otáľal, ale verný služobník je verný služobník.
Keď sa trúchliaci kráľ dopočul, že Jonatán vyhnal ostatných z kráľovninej komnaty, dostavil sa tam a uvidel svojho verného služobníka nabíjať svoju mŕtvu manželku ako kapustu v sude. A tomu verte, že Jonatán si dal záležať. Dal do toho všetko, a to doslova. Lenže mu asi nedali dosť času, keď ho od nej odtrhli, lebo zlatovláska ostala ležať ako kameň zahodený do vody.
Kráľa to celé tak trochu dožralo a dal sťať úbohému Jonatánovi hlavu.
Jonatán na poslednú chvíľu priznal, že za všetko mohli havrany a na mieste skamenel.
Kráľovi z toľkej drámy obeleli všetky vlasy a (skoro) prišiel o rozum.
Voda sa sypala a piesok sa lial. Dni a noci ubiehali ako sopeľ dolu hrdlom. Potom, jednej noci, sa kráľovi v sne zjavil Jonatán. Povedal svojmu pánovi, že ešte sa všetko môže obrátiť na dobré. Stačí, keď vlastnoručne odreže hlavu novorodeniatku s materským znamienkom na päte a jeho krvou potrie Jonatánovu sochu a mŕtve telo kráľovnej. Aspoň tak to Jonatán započul na druhom svete.
Janko, Janko, vidím, že sa ti robí zle, ako aj niektorým ďalším. O tebe som si však myslel, že si z pevnejšieho materiálu. Nie, nemôžeš ísť na wécko, moment posledného napätia sa nezadržateľne blíži a ty predsa chceš vedieť, ako to celé skončilo!
Kráľ neváhal a spravil, o čo ho múdry Jonatán požiadal.
A na jeho veľké počudovanie to vyšlo! Z Jonátana sa znovu stal človek z mäsa a kostí a mŕtva zlatovláska sa vrátila do sveta živých. Nebola už celkom taká, ako predtým (trochu smrdela a začala uprednostňovať surové mäso), ale človek sa musí vedieť prispôsobiť, vzťahy sú o kompromisoch.
Ozaj, a keďže v kráľovstve mali naozaj šikovné krajčírky, tak podrezanému bábätku so znamienkom na päte prišili naspäť hlavu a vrátili ho jeho šťastnej matke.
Sláva kráľovi a kráľovskej rodine! volal ľud po celej krajine, Sláva Jonatánovi, najvernejšiemu zo služobníkov!
A tak žili šťastne, až kým neprišiel hrobník a nepostavil všetkým pomník. Koniec rozprávky.
Ach, akurát včas, ako vidím… Vonku už zaparkovalo prvé auto. Ale nič sa nebojte, dietky smietky, aj zajtra je deň. A keď budete dobré, naozaj veľmi dobré, možno si pre vás pripravím ďalšiu rozprávku.
Akurát škoda tej grcanice na koberci, Janko, veľmi si ma sklamal.
Marš po lopatku, než to uvidí mamička!
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.