 |
Oči vždy vyzobávajú ako prvé. Možno je to pre nich lahôdka, akou sú pre človeka ustrice.
„Skurvená vojna!“ odpľuje si do bahna zákopu desiatnik Kováč pri pohľade na bezokú mŕtvolu nášho spolubojovníka. Je blízko a zároveň ďaleko.
Kameň hodený do kŕdľa krkavcov, trhajúcich nehybné telo, pomôže iba na chvíľu. Tie vtáky sú inteligentné. Vedia, že sa priblížiť nemôžeme. Nepriateľský ostreľovač by nás hneď dostal.
Len nechcel zasviniť zákop ďalším hovnom. Urobil obrovskú chybu. Myslel si, že je na latríne v zázemí. Zapálil si cigaretu. Okamžite sme na neho vykríkli. Snajper bol rýchlejší.
Pod rúškom tmy ťaháme Ferovu mŕtvolu na našu stranu. Bol to mladý chalan, ani si ešte nevrzol. Rodičia dostanú oficiálny list plný vzletných fráz o hrdinstve a boji za správnu vec. Nikde v ňom nebude ani zmienka, že ho to dostali akurát vtedy, keď sa čerstvo vykadil.
Vyškrabávam z konzervy zvyšky studeného guláša. Odkedy sa začali využívať teplom navádzané drony, nikto sa neodváži zapáliť varič. Jedlo zapíjam dúškom rovnako chladnej instantnej kávy. Mám prvú hliadku, musím zostať bdelý.
Minulý týždeň som dostal list od priateľky. Na rozdiel od tých predchádzajúcich už nebol plný lásky. Len mi sucho oznámila, že teraz jej vymetá komín nejaká štábna krysa, ktorá si úplatkom vybavila službu mimo frontu.
Ticho bezmesačnej noci narúša iba chrápanie spolubojovníkov. Hviezdy žiaria. Ich svit netlmí žiadne ľudské svetlo. Pohlcuje ma mystika okamihu. Špina a smrad pozemského života. Tajomné nekonečno Vesmíru.
Jedna z hviezd sa zrazu pohne. Meteor či družica? Pohyb sa zrýchľuje. Nová vesmírna zbraň? Nasadzovali by ju na bezvýznamnej časti frontu, kde neexistujú dôležité ciele?
Kruh prudkého svetla ma oslňuje. Som v jeho strede. Vrtuľník? Náš či nepriateľský? Nepočujem žiadny zvuk motora. Snažím sa krikom zobudiť vojakov našej jednotky. Nereagujú. Dokonca ani kopnutie do suseda ho neprebudí. Strácam vládu nad telom. Stávam sa ľahším. Lúč ma ťahá smerom k oblohe.
Chirurgicky biele steny miestnosti kontrastujú s mojou špinavou uniformou. Som mŕtvy a toto je ten raj, ktorý nám kňaz sľubuje pri každej nedeľnej omši? Tak prečo, preboha, ma aspoň nevyzliekli z týchto odporných zelených handier?
Všimnem si okienko. Výhľad mi vyrazí dych. To čo pozorujem, som videl už tisíckrát. Na snímke z meteorologického satelitu počas predpovede počasia. Zemeguľa. Hra oblakov a dokonalá 3D perspektíva ukazuje, že je skutočná. Nachádzam sa na obežnej dráhe.
Z úvah ma vyruší jemné zasyčanie. V protiľahlej stene sa objaví otvor. Do miestnosti vstúpia tri… nedokážem nájsť vhodné slovo… bytosti. Strieborné skafandre majú v hlavovej časti výstupok v tvare zobáka. Podobajú sa na stredovekých lekárov bojujúcich s morovou nákazou. Ukrývajú snáď obrovské krkavce?
Nebojím sa. Zo stvorení vyžaruje záhadný pokoj. Preniká mnou a vyháňa aj posledné zvyšky strachu. Možno ma aj niečím nadrogovali. Podobný pocit odtrhnutia od reálneho sveta som zažil, keď som pred rokmi vyskúšal Valium.
„Vaša civilizácia je na hrane sebazničenia,“ v hlave sa mi ozve hlas. Netuším, ktorý z tvorov vetu vyslovil. Nevidím pohyb úst či iného orgánu.
Vo vojne bojujem dosť dlho na to, aby som si uvedomil, že má pravdu.
„Taký je osud väčšiny spoločností na tejto úrovni vývoja. Technický pokrok sa stáva rýchlejším ako ten morálny,“ pokračuje, tónom pripomínajúcim citovanie nákupného zoznamu, mimozemšťan.
„A vy ste si prišli ten koniec vychutnať?“ nájdem odvahu na otázku.
„Prišli sme vás zachrániť.“
„To tvrdil aj náš kňaz. Ferovi to nepomohlo. Zabilo ho obyčajné sranie.“
„Nám sa to už pri niekoľkých civilizáciách podarilo.“
„Zotročili ste ich a tak nemôžu urobiť žiadnu blbosť?“
„Slobodná vôľa je základom úspešného vývoja každého stvorenia,“ kľud, s akým títo emzáci so mnou komunikujú, ma začína vytáčať.
„Slobodná vôľa nejakého debila nakoniec naťuká do systému odpaľovacie kódy!“
„Máme vírus…“
„… ktorým nás vykynožíte predtým, ako sa zničíme sami? A ostane vám jedna pekná planétka bez ľudí a rádioaktívneho zamorenia!“ skákať do reči ufónom ma začalo nesmierne baviť.
„Obmedzuje agresivitu. Po jeho aplikácií sa nedá páchať iné násilie ako v sebaobrane. Je pravda, že vaša inteligencia bude mierne znížená. Rozum je aj evolučný produkt vnútrodruhového súperenia. S agresiou priamo súvisí. Morálka dostane šancu dobehnúť pokrok v technike.“
„Ak sa ešte viac obmedzí inteligencia ľudstva, už teraz zblbnutého Facebookom a TikTokom, dostaneme sa na úroveň opíc.“
„Až také zlé to nebude,“ v roboticky dokonalom hlase mimozemšťana som zachytil jemnú známku pobavenia.
„No tak ho tam drbnite. Prečo sa vlastne o tom bavíte so mnou?“
„Nie je to také jednoduché. Vyžaduje hostiteľa z vášho druhu. Z neho sa rozšíri na zvyšok ľudstva.“
„Vy ma teda chcete nakaziť a poslať späť? Neviniatko neschopné zaútočiť na nepriateľa? Tá vaša nákaza sa ďaleko nedostane. Po odmietnutí rozkazu ma okamžite postavia pred popravčiu čatu. A potom, hajde, smer krematórium. To vírus asi nerozchodí.“
„Mikroorganizmus potrebuje čas na adaptáciu. Prvého nakazeného vždy zabije. Je však potrebné, aby sa jeho telo dostalo na miesto, kde skončí ako potrava mrchožrútov. Supov a hlavne krkavcov. Tí roznesú nákazu po celom svete.“
„A… bude to trvať dlho?“ začína mi to dochádzať.
„Smrť prvého hostiteľa nastáva približne za jeden deň. Horúčka a bezvedomie. Potom to ide rýchlo. Vírus je špeciálne vytvorený na intenzívne šírenie. Do týždňa by ho mala mať väčšina obyvateľstva Zeme. Okrem zníženia agresivity a mierneho poklesu inteligencie nemá žiadne vedľajšie následky.“
Stále váham. Viem, že život mi môže hocikedy ukončiť jedna náhodná guľka. A predsa. Pud sebazáchovy je silný. Pozriem sa ešte raz z okna. Zemeguľa ukazuje náš kontinent. Snažím sa nájsť rodné mesto.
„Čo… teda… treba urobiť?“
„Súhlasiť. Slobodná vôľa je dôležitá.“
Nedokážem to. Môj život je síce len kopa sračiek, lipnem však na ňom ako dieťa na obľúbenej hračke.
„Vráťte ma naspäť,“ žiadam vzlykajúco.
Pozornosť mi upúta intenzívny svetelný záblesk na zemeguli. Tam, kde leží mesto, v ktorom som sa narodil. Začali s jadrovými zbraňami. V tomto okamihu už asi nemám rodičov. Neexistujú miesta, kde som sa v detstve hrával. A možno to schytala aj tá neverná kurva, ktorá mi bola, až do nedávna, priateľkou.
Zapípajú hodinky. Moja hliadka končí. Dúfam, že si žiadny spolubojovník nevšimol, že som počas nej zaspal. Za to by bola guľka. Hovoriť o tom nebudem. Ten šialený sen by mi aj tak nikto neuveril.
„Vstávaj, ty lenivé hovädo,“ zašepkám do ucha vedľa spiacemu Jožovi. Preberá službu.
V krku cítim jemné škrabanie. Upadám do bezsenného spánku.
„Budíček!“ škrekľavý hlas veliteľa sa rozlieha zákopom.
Šum rozospatých hlasov vnímam len s ťažkosťami. Vedomie je zastreté, bolesť v svaloch neznesiteľná.
„Toto nie je interhotel, ty prašivý simulant!“ kopne ma poručík špičkou kanady.
Chytí ma záchvat kašľa. Kvapôčky slín zasahujú nielen veliteľa ale aj zopár ďalších chlapov. Poručík sa dotkne mojej ruky.
„Do riti! Mazaj na ošetrovňu!“
Vyplazím sa zo zákopu. Držím sa pri zemi, až kým nevojdem do bezpečia terénnej vlny. Nejdem do lazaretu. Smerujem doprava. Po pár stovkách metrov začína hustý les.
Už viem, že to nebol sen. Telo mi prestáva slúžiť. Z posledných síl sa predieram húštinou. Je mi na zvracanie. Dostávam sa na čistinku. Padám.
Zaostrím zrak. Zbadám obrovský zobák. Inteligentný pohľad. Z podobných vtákov sa asi vyvinuli aj moji noční únoscovia.
Oči vždy vyzobávajú ako prvé.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.