Ohnivé pero - Posolstvo

Ahojte!

Ohnivé pero má tento pondelok tvrdú konkurenciu. Vodu.

Voda a oheň majú veľmi iskrivý vzájomný vzťah. Najmilšie, čo si dokážu povedať, je zlovestné zasyčanie, končiace smrťou jedného zo živlov.

Ohnivé pero by však nemalo byť nejako vážnejšie ohrozené. Pokiaľ niekto nepríde s Mokrým perom, pravdaže. To je však už celkom iná téma. Radšej sa vrátim k pôvodnej – mikropoviedkovej.

Oného času som počul, že sa k nám dostalo posolstvo z vesmíru. A tak som o ňom napísal pár viet…

mišo jedinák

Posolstvo

Prvý let s ľudskou posádkou na planétu Kvadrofonik v galaxii Jantár dopadol nad očakávania otcov myšlienky. Kozmonauti sa vrátili po dvoch rokoch – všetci a zdraví – a naviac so sebou priviezli návštevníka. Mimozemšťan z Kvadrofoniku meral necelých tridsať centimetrov, mal krátke dolné končatiny zakončené ostrými pazúrikmi, jeho telo bolo pokryté pestrofarebným perím, namiesto horných končatín mal krídla s dvojnásobným rozpätím vlastnej výšky a nos mal zrastený s ústami do tupého zobáka.

Kvadrofoňan rozprával neznámym jazykom. Jednotlivé vety vyslovoval krátko a úsečne, takže zneli ako vojenské rozkazy. Slová svojím zvukom najviac pripomínali japončinu, ale ich melódia sa ponášala na stredoslovenské nárečie. Mimozemšťan každých päť minút vzlietol a trikrát opísal vo vzduchu kruh s polomerom piatich metrov v smere proti pohybu hodinových ručičiek a hlučne deklaroval. Na otázky nereagoval (možno preto, že im nemohol rozumieť) a neustále dookola opakoval – pokiaľ to bolo možné posúdiť – tie isté vety.

Najuznávanejší lingvisti z celej Zeme i ostatných obývaných planét a mesiacov sa pol roka trápili s lúštením jazyka tajomného návštevníka z ďalekého vesmíru. Jazykovedný výskum prebiehal v prísne strážených bezpečnostných podmienkach. Vedci mali k dispozícii maximálny komfort a najmodernejšie technické vybavenie.

Iná skupina vedcov skúmala telesnú stavbu a fyziologické funkcie Kvadrofoňana. Po nekonečnej sérii testov dospeli k ohurujúcemu poznaniu, že mimozemšťan je na nerozoznanie podobný pozemským vtákom, ibaže nemá tráviaci trakt, a teda ani nepožíva potravu.

Kvadrofoňan zatiaľ naďalej neúnavne vykrikoval svoje posolstvo a krúžil po miestnosti. Zmĺkol iba v okamihoch, keď sa niektorý z vedcov pokúsil jeho prejav zachytiť na nahrávacie zariadenie.

Po šiestich mesiacoch sa lingvistom podarilo dešifrovať prvú časť opakujúceho sa slovného prejavu cudzinca. Celý svet i okolitý vesmír si s otvorenými ústami vypočul báseň v hexametri, ktorá hovorila o šťastí, o láske, o vesmírnej harmónii a o tom, že cudzinci z planéty Kvadrofonik poznajú tajomstvo života a smrti a chcú ho darovať všetkým bytostiam všehomíra.

Zostávalo teda rozlúštiť druhú časť zložito kódovaného odkazu Kvadrofoňana. Vedecké kapacity, vedomé si nedočkavosti celosvetovej verejnosti a samé dychtivé spoznať konečnú pravdu, zdesaťnásobili svoje úsilie.

Všetko bolo na najlepšej ceste, kým si jedna z upratovačiek nepriviedla do stráženého objektu osemročného syna. Keď Jurko zbadal Kvadrofoňana sediaceho na drevenom bidielku, iba nadšene vykríkol „jeho, papagáj!“ a za necelých pätnásť minút naučil mimozemšťana do omrzenia a s dokonalým prízvukom opakovať slová „somár“ a „hovno“.


9. apríla 2007
Michal Jedinák