 |
Saluton!
Rasťo Šarišský je tak trochu výnimočný zjav. Publikoval vo Fantázii aj u susedov v Ikarii, rozumie počítačom, obsluhuje niekoľko internetových stránok, bloguje, je jedným z nemnohých scifistov, ktorí sú schopní písať aj čítať fantastiku v esperante, vo voľnom čase premýšľa nad záchranou sveta… a napriek tomu sa odmieta prestať považovať za šedivý priemer.
Rasťo Šarišský je tak trochu výnimočný zjav. Fantasy je mu proti srsti, a predsa je jeho dnešná mikropoviedka vlastne fantasy.
Rasťo Šarišský je tak trochu výnimočný zjav. Na jeho www stránke som našiel vyhlásenie, že písanie nakoniec zavesil na klinec a prenecháva ho tým, ktorým ide lepšie. Čitatelia Ohnivého pera tak majú pravdepodobne jedinečnú možnosť prečítať si jeho autorskú „posledninu“.
Rasťo Šarišský je tak trochu výnimočný zjav. Neznáša akýkoľvek druh násilia a jeho hrdinovia radšej riešia spory ústne. Vďaka tomu prináša do slovenskej fantastiky trochu lemovskejší pohľad na svet.
Nechcem lobovať, ale ak by sme nazbierali v komentároch pár desiatok kladných ohlasov, možno by sme tohto výnimočného zjava donútili siahnuť na klinec a zvesiť z neho písanie (doplň smajlíka).
Ale teraz už poviedka od… hm, teraz som to mal na jazyku…
mišo jedinák
P. S. Aby som predišiel prípadným otázkam, to čudné E v logu rubriky je symbolom esperanta. A ak neviete, čo je to esperanto, spýtajte sa Rasťa.
Zlý čarodejník Belzeburon
Rastislav Šarišský
Do prítmia chrámu sa vrútil statný bojovník. Jeho meč rezal vzduch v ostrých osmičkách, svaly pod lesknúcou sa kožou sa mihali ako besné myši, z očí mu blčala zlosť. Iba blázon by sa mu postavil do cesty.Pod klenbami chrámu sa rozozvučal panovačný hlas čarodejníka Belzeburona: „Surplankigu la glavon!“
Bojovníka náhle opustili sily, cítil ako mu ruky slabnú a meč mu ovísa. To sa mu ešte nikdy nestalo. Starodávne mocné kúzlo bolo naňho prisilné. Z posledných síl pevnejšie zovrel rukoväť, ale meč sa mu aj tak vyšmykol a padol na zem.
„Poď ďalej, sadni si u mňa. A hovor, hovor! Čo je vonku nového? Kto si a odkiaľ prichádzaš?“
Milé privítanie hrdinu zaskočilo. Toto nebolo v scenári, čakal hromy a blesky. Žeby nejaký úskok? Chvíľu mu trvalo kým sa spamätal: „Som Coronan, mocný vládca Inolandie, pán posvätného meča, ochranca viery…“
„Tituly vynechaj!“
„Prišiel som ťa zničiť!“ nevyznelo to tak rázne, ako malo. Bez meča v ruke sa cítil nesvoj.
„Ja viem, to všetci. Kedy vás tá mánia konečne prejde?“
„Zahubil si mnoho udatných mužov, ty zákerný zloduch!“
„Napríklad?“
„Napríklad kráľa Muela, ty slizká ropucha!“
„Kráľ Muel? Spomínam si! Ten mal teda silu! Už ako malé dieťa sa hral s mlynským kameňom akoby nič nevážil.“
„A ty si ho zabil!“
„Ale nie! Pokecali sme si, tak ako teraz s tebou, a potom odišiel. Teraz robí mlynára v susednej krajine. Je vynikajúci. Melie aj keď je suchý rok a pre mlyny nie je dosť vody. Vtedy roztáča mlynský kameň vlastnými rukami.“
„Klameš! Keby bol nažive, aký by mal dôvod nevrátiť sa do svojho kráľovstva?“
„A čo by doma povedal? Pokecali sme si s Belzeburonom? Veď by ho jeho vlastní vysmiali.“
„Takže … ty nezabíjaš ľudí?“
„Kedysi som to robil. Prvých tisíc päťsto rokov. Vieš, išlo mi o krk, bránil som sa. Priznám sa, aj ma to bavilo. S každým víťazstvom však rástla moja moc.“ Prstom ukázal na ležiaci hrdinov meč. Ten sa vzniesol do vzduchu. Čarodejník trhol rukou, meč zasvišťal a zapichol sa do tvrdého kameňa až po rukoväť.
„Zabíjať bezbranných hrdinov ako na bežiacom páse ma dávno prestalo baviť.“
„Ale taká je tradícia! Dobrý hrdina musí bojovať so zlým čarodejníkom a poraziť ho. Je to odveký boj dobra zo zlom. Dobro musí zvíťaziť.“
„Teoreticky áno, len prax je… hm… trocha iná. Kedysi dávno sa jemná rovnováha síl omylom priklonila na moju stranu a dnes už som absolútne neporaziteľný.“
„Takže čo teraz?“ hrdinovi ovisli ramená.
„Mám pre teba ponuku. Ostaň u mňa istý čas, naučím ťa pár kúskov a ty potom túto zlatú klietku,“ dramaticky sa odmlčal a rozhliadol sa, „zmeníš na rumovisko.“
„Mám zbúrať chrám?“
„Presne tak, myslí ti to! Pokiaľ stojí táto barabizňa, musím tu tvrdnúť. A ja by som sa tak rád pozrel von. Dohodneme sa? Ty budeš mocným hrdinom, ktorý porazil zákerného čarodejníka Belzeburona a ja sa inkognito vyberiem do sveta. Pozrime sa realite priamo do očí! Takto vznikajú legendy.“