Ohnivé pero - Posledná vôľa

Pozdrav!

Ďalší hosťujúci pretaviteľ nepredstaviteľnej predstavivosti do spočinutiahodnej slovesnosti sa volá Mário Polónyi, tak sa z hory ozýva. Hoci hlbokým hlasom hĺbi hlbočiny, vari viac verí vo vetre vejúcim vlasom vlastnej výroby. Veru.

Spolu s priateľmi priekopník hudobného patetizmu; okrem pôsobenia v pseudofolkovej kapele Pathetic Hypermarket Band búši do basy v rockovejšej zostave Mobydick.

Práve som sa len tesne uhol otrepanej formulácii „nádejný mladý autor“. Mladosť je relatívna kategória a nádejný nie je, pretože je neodškriepiteľne autor. Vie si vážiť slová a nadarmo nimi neplytvať.

Howgh!

Mišo Jedinák


Posledná vôľa

Mário Polónyi

Bum-čvach oprel pútnickú bakuľu o stenu chalúpky a vošiel do paláca. Zlatom pretkávanú parochňu z hadích chvostov zavesil na vztýčený prst, topánky dôkladne poutieral do pripraveného starého lokaja. Bum-bajin palác. Pohostinný, pohodlný.

„Ráčite sa presunúť do jedálne, pane?“

„Nie, ďakujem. Odkáž Jeho Nalíčenstvu, že som na záchode. A poprosím lavór mydlovej vody.“

Odkrivkal do porcelánovej latríny.

~~~

Bum-baja si práve nanášala na podošvy regeneračný krém z mladých kobyliek.

„Holáá, pestované nechty, ty ty ty, holáá, pestovaná koža, ža ža ža…“

Pri speve sa pohojdávala zboka na bok a premýšľala, kam skryje pergamen s otcovou poslednou vôľou. Nakoniec si vložila notársky neoverenú kópiu pod praľavé krídlo a originál starostlivo vopchala medzi dve polená v krbe.

„Tam budeš v bezpečí“, pomädlila si dlaňami šedivé fúzy.

~~~

Vysmädnutému Bum-čvachovi uviazlo hovno vo vyprahnutom hrdle. Prichádzajúci lavór zdrapil v letku a celý jeho bublinkatý obsah si vylial na mandle.

„Bŕŕŕ…“, otriasol sa. „Už som si myslel…“

Uprostred reči mu z úst vyletel šúľok hovna a dopadol na zrkadlo.

„Oj, ale mi odľahlo“, usmiaty vykročil do Bum-bajinej pracovne.

~~~

„Ahoj, sestra predrahá! Poď do mojej tuláckej náruče, nech ťa vybozkávam!“

Bum-baja sa nechala objať a pobozkať na obe líca.

„Ahoj, pustovník. Dávno som ťa nevidela, Bože, nadeľ stokrát menej.“

Intenzívne si drela obe líca mentolovým kapesníčkom.

„Hádam nejdem nevhod?“

„Kdeže, ešte nikdy si neprišiel menej nevhod.“

„Bakchorálie skončili.“

„Skončili veru. Ani zub po nich nezostal.“

Chvíľu rozprávali naraz a každý o inom. Potom ostalo ťaživé ticho.

„Kde je posledná vôľa?“

Bum-baji myklo praľavým krídlom, ľapravým plecom a drapľavým obočím.

„Otec toho moc nenahovoril.“

„Ani nenapísal, že?“

„Ani.“

„Iba občas?“

„Ani.“

Bum-čvach skormútene zatelefonoval na erotický inzerát. Potom však dostal nápad.

„Kde je Bum-rang?“

„Pred rokom ho tato z domu vyhnali. Odvtedy sme o ňom nepočuli.“

„Bum-rang toho moc nenahovoril.“

„Ani nenapísal, že?“

„Drž hubu.“

Poplakali si.

~~~

Pri večernej masáži zazrel Bum-čvach pod Bum-bajiným praľavým krídlom biely roh. Potiahol.

„Vedel som to! Ty netvor!“

Bum-baja trúchlivo zatrepotala šupinami.

„Zaškrtím ťa hneď tu na plafóne!“

Bum-čvach zovrel Bum-bajin krk na nenadýchnutie. Práve keď išla umrieť, niekto zazvonil.

„Bum-rang!“

„Bakchorálie skončili.“

„Skončili veru. Ani zub po nich nezostal.“

„Kde je posledná vôľa?“

„Tu!“

Bum-čvach zamával lajstrom.

„Oj, ale mi odľahlo.“

Bum-rang si odpľul do krbu. Oheň vzbĺkol.


30. januára 2006
Mário Polónyi