Pred pár rokmi boli americké časopisy plné nekrológov za tvrdou science fiction. Vraj ju zabili obrazové médiá a fantasy ságy. Sú však ľudia, ktorí tomu neverili, a tvrdili, že je to opačne. Technická a vedecká SF podľa nich stále žije, dokonca sa obrodila. Patrí medzi nich aj redaktor vydavateľstva Tor David G. Hartwell. Ten sa už pre rokmi rozhodol dokázať svetu, že poctivá tvrdá SF stále žije. Začal sériou antológií Age of Wonders a Ascent of Wonders, doplnenou antológiou esejí Vision of Wonders. Pokračoval novou sériou výberov najlepších sci-fi poviedok roka – po dlhých rokoch, od smrtí Terryho Carra a Donalda E. Wollheima, tak získali Dozoisove antológie kvalitného konkurenta. Tento rok takú sériu začal aj Robert Silverberg. Vrcholom Hartwellovho snaženia sa stala antológia The Hard SF Renaissance, ktorá sa na trh v Amerike dostáva teraz. Zostavil ju spolu so svojou manželkou Kathryn Crameroviou. Je to masívna, takmer tisícstranová buchla, so 41 poviedkami, niektorými takmer románovej dĺžky. Pochádzajú hlavne z 90 rokov, pár je z konca 80. rokov. Akí sú teda autori, ktorí obrodzujú americkú tvrdú SF? Sú to hlavne muži – iba tri poviedky v knihe sú od žien. Nedá sa povedať, že by sci-fi v Amerike písalo málo žien, len začínajú priamo románmi (z u nás známych spomeňme Bujoldovú alebo Catherine Asaro). Väčšina autorov nie sú Američania – je tu Austrálčan Greg Egan, Angličania Stephen Baxter, Brian Stableford, Paul McAuley, Iain M. Banks, Ian MacDonald, David Langford a Gwyneth Jones. Poviedka Karla Schroedera \„Halo\“ doklonca dovtedy ani nebola v Amerike publikovaná. Preto si myslím, že niektoré moje bláboly nie sú až tak od veci. Antológiu musia však podržať aj americké slávne mená – Kim Stanley Robinson, Joe Haldeman, Vernor Vinge, James Patrick Kelly či Nancy Kressová. Posledne spomínaná má v knihe aj bývalého manžela – Charlesa Sheffielda (bývalého preto, že v týchto dňoch zomrel). Veľmi pozitívne recenzie antológie dokazujú, že Hartwellovi sa čin podaril. Kniha bude určite krásne počteníčko pre každého fanúšika takejto literatúry. Ostáva nám len veriť, že sa k nám dostane tak rýchlo, ako Dozoisove antológie Staré a Nové dobré kusy. Už vopred za to vydavateľom ďakujem