 |
Vedci v Austrálii nadviažu kontakt s mimozemšťanmi. Prostredníctvom pesničky Chucka Berryho.
Stretnutie nedokážem zhodnotiť akého druhu, prosto stretnutie, sa koná v juhozápadnom kúte Sahary, v Mali.
Mimozemšťania vyzerajú presne ako my, dokonca aj geneticky, takže dôjde k spojeniu istého druhu a jedna z mimozemšťaniek otehotnie. Presne ako sľubuje titul – cítia sa na Zemi ako doma – len škoda, že si zabudli zobrať papuče…
Zhodou náhod ich existencia a príchod uniknú všetkým mocnostiam, podmocnostiam, CIA aj SIS, akurát partia austrálskych vedcov z výskumáku pre nadväzovanie stykov s tými odinakiaľ a priateľka jedného z nich, povolaním nechtová dizajnérka, majú to šťastie – a my s nimi…
Prvotnou a najdôležitejšou ambíciou knižky je pobaviť čitateľa. Príbehmi skupinky vedcov a nechtovej dizajnérky na ceste za prišelcami.
Kalinin na debutanta veľmi slušne zvládol základy spisovateľského remesla, šikovne využíva – a miestami aj zneužíva – podnety modernej popkultúry. Prináša svižný, dynamický, ľahko plynúci text, ktorý ale miestami skĺzava k banalite sitkomov či telenoviel (presnejšie, autorovi uniká hranica medzi sitkomom a písanou literatúrou). Nevylučujem, že práve preto môže zaujať a zasiahnuť srdiečka fanúšikov.
Viacero pôsobivých miest zaujme dôsledným uplatnením metódy Bustera Keatona alias Friga. Rozprávač sa nesmeje. So smrteľne vážnou tvárou pred nami skladá kúsky logickej mozaiky do bláznivo absurdného obrazu. Vysvitá, koľko absurdity môže vzniknúť vŕšením logickosti príkazov, napríklad uplatňovaním príručky pravidiel písanej pod názvom Pokyny pre bezpečné riadenie situácií spôsobených mimozemským vplyvom, spísanej podľa vzorov iných smerníc, čo najskôr, aby mal pracovník už pokoj…
Kalininov román si uťahuje nielen z inštitúcií a pravidiel, ale skryto sa baví na celom systéme, ktorý rozhlodáva sám seba. Autor ukazuje absolútne zlyhávanie navonok ctených postulátov morálky, pokroku a práce, ktoré naštartovali západnú civilizáciu – od fanatikov Mayfloweru až po otrokov Baťových a Fordových veľkopodnikov.
Hrdinovia Kalininovho románu sú v zásade „niekým platení lúzri”, cieľom ich života je užiť si, baviť sa a všetko zľahka, rýchlo vybaviť (v knižke nájdeme napríklad pôvabný postup sfalšovania dokumentov) a občas si na slniečku v pohode aj zafilozofovať o bohu, vesmíre a vôbec.
Kalinin ponúka sen o prirodzenosti vzťahov a víťazstve intimity nad inštitucionalizáciou. Diskurz vedy v záverečných pasážach ustupuje džavotu nechtovej dizajnérky a mimozemšťaniek o depilácii…
Nemôžem si pomôcť – rázom, štýlom i atmosférou mi dielo pripomína úlet Samuela Deža Turčana Slováci v stratosfére z tridsiatych rokov dvadsiateho storočia (v ktorom boli ženy dopravované delom z jednej časti mesiaca na druhú a hlavná hrdinka sa šťastne usúložila na smrť). Zábavná línia ale predsa len trocha podivne kontrastuje s vedeckou. Nízka úroveň mojich technických znalostí nedovoľuje overovať, no na prvý pohľad autorom uvádzané teórie pôsobia dôveryhodne, prostredie výskumáku je ale zasa napoly reálne, napoly sitkomové, spŕšky teórií sa napokon na opätku zvrtnú k zachyteniu spomenutej melódie Chucka Berryho, čo napokon nie je takým nezmyslom, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, pretože tu máme sondu Voyager a jej zlatý disk…
Vedecká línia príbehu vychádza z až nadmieru tradičného klasického, hádam až vernovsky ladeného podložia, plného chuti jednoducho a dôvtipne vysvetľovať. Pravdaže, nevylučujem možnosť nepovšimnutia parodických narážok a absurdít v rámci vedeckého fyzikálneho metajazyka, ja ako laik som bral teórie ako vážnu kulisu, detaily a podstatu ktorej skúmať nie som schopný.
Nevyváženosť humorno-príbehovej a vedeckej zložky ani striedanie duchaplných miest s lacnejším humorom či banálnym klišé seriálov neumožňuje vnímať Kalininov debut ani v rovine diela významného a zatiaľ ani ako kvalitnú oddychovú, populárnu literatúru. Vidím vírenie na povrchu bez záberu do hĺbky. Knižka mi pripomína rám obrazu bez obrazu – ktorým azda chcelo byť voľačo podobné Bohu humoristickej fantastiky pánu Adamsovi. Nuž, výsledok je zatiaľ rozpačitý, nie ale márny. Kalinin má ako autor potenciál. Jeho text prináša ľahkosť, sviežosť, vedomosti, znalosť prostredia, schopnosť kombinovať, zmysel pre hutnú skratku, paradox, iróniu (áno, miestami veľmi príjemne zaiskrí). Je potrebné v budúcnosti dotiahnuť tvar – a nebáť sa väčšmi rozmýšľať i vymýšľať, rozvíriť hlbšie jazierko imaginácie, iste sa z neho dá vytiahnuť viac než sitkomovotelenovelové ťahy. Záver ostáva otvorený, hor sa teda v ďalšej časti pripraviť výpravu na základňu na druhej strane Mesiaca ukrytých mimozemšťanov.
Mimozemšťania na Zemi ako doma
Autor: Boris Kalinin
Vydavateľstvo: Mediaspol, Nitra
Rok vydania: 2009
Počet strán: 316
Väzba: mäkká
Rozmery: 100×175 mm