 |
 |
 |
 |
 |
 |
Všetci, ktorí sa nezúčastnili tohoročného (alebo ktoréhokoľvek iného Fénixconu), môžu ľutovať. Chcete vedieť, ako bolo? Bolo fantasticky do posledného zlatého pierka dvadsaťpäťkrát reinkarnovaného operenca. V Brnenskom hoteli Slovan sa v prvý decembrový víkend uskutočnilo stretnutie priaznivcov fantastiky, sci-fi a hororu, tentokrát v duchu apokalypsy ako hlavnej dejovej a barovej línie.
Prvá apokalypsa sa prirútila v piatok večer vďaka popod fúzy sa usmievajúcemu Zdeňkovi Zachodilovi, ktorý slávnostne otvoril festival a svojou dobrou náladou a pohostinnosťou nakazil úplne všetkých. Ďalšie apokalypsy sa objavili hneď za ním a v paralelných programoch ohlasovali svoje začiatky, konce a poslania až do skorých ranných nedeľňajších hodín.
Cez okrúhle okienko som nahliadla do Zrkadlovej sály, kde sa striedali najmä tí prednášajúci, ktorí nepotrebovali audiovizuálnu techniku. V intímnom Prezidentskom salóniku v sobotu poobede uvoľnila pani Vorlová priestor na stretnutie so šarmantným Miroslavom Žambochom, mimochodom, opäť v rázovitej kockovanej košeli ako minulý rok. A v Kongresovej sále vystupovali tí, ktorí sa snažili zaujať aj obrazom a zvukom.
Len čo sa cudzinci ubytovali v hoteli s nepravidelnými stenami, bar, reštaurácia a spoločenská miestnosť v jednom balení sa zaplnila do posledného miestočka. A neboli to len takí nejakí pocestní fantazisti, ale skutočné slovenské a české osobnosti, ktoré sa nenútene bavili so svojimi fanúšikmi, kým neprišla nútená večierka zo strany hotelovej služby (01:00 h).
Reštaurácia zároveň poslúžila ako externé pódium, kde sa okrem občerstvovania permanentne diskutovalo, smialo, mračilo a poškuľovalo po druhých. Okrem obnaženej krásky, ktorá sa odhodlala vylepšiť bodypaintingom svoj vzhľad na mačiatkovsko-tigríkovský, sa na reštauračnom pódiu krstil nový Červenákov román alebo sa predávalo cédečko Nalima Uzbega s nezabudnuteľnými songami.
Spoločnosť sa tiež dala stráviť v prítomnosti Alexandry Pavelkovej, ktorej skvostný vzhľad obdivovalo nielen mužské publikum. Martina Pilcerová sa tešila z prítomnosti svojej taiwansko-americkej kamarátky a so svojím ripleyovským outfitom pôsobila veľmi aktuálne. Zaujímavosťou boli aj čítačky kníh, ktoré sa na conoch objavujú čoraz častejšie a maria investičné plány vydavateľov.
Staré dobré papierové knižky sa predávali hneď oproti externému pódiu, spolu s originálnymi tričkami z dielne Mad Maxona a pálenou keramikou, za ktorú miniem na každom Fénixcone posledné peniaze. Tento rok som si odniesla čiernu lebku s otvorenou mozgovňou, v ktorej sú už v tomto čase nasypané oriešky. O hrnček s motívom draka som doslova musela bojovať s bielovlasým ujom Pamirom, ktorý sa buď snažil zvýšiť predaj, alebo mal ten istý vkus ako ja.
Aj keď pivo v hoteli nechutilo tak dobre ako v priľahlej krčmičke s dverami otvárajúcimi sa na povel Mellon, obsluha bola priateľská, zhovorčivá a vždy dobre naladená ako zo starých filmov. Musím ešte spomenúť medovníčky Zusky Minichovej, ktoré chutili tak vynikajúco, že som si, vyhladovaná po prednáške, zobrala z nich do každej ruky a nikomu (z nich) nedala. Ďalšie fénixcony sa odohrávali na chodbách a izbách, čo bolo poriadne počuť hádam všade, no ich obsahy boli natoľko fantastické, že sa nikto z ubytovaných nerozhodol protestne spať v parku. V tých sa okrem bezdomovcov potulovalo hneď niekoľko pravých Mikulášov a predvianočnú atmosféru dotvárali vysvietené námestíčka so stánkami, evokujúcimi dobový jarmok.
Fénixcon ubehol neuveriteľne rýchlo. Asi preto, že bolo fantasticky. A žiaden fantastický jav netrvá príliš dlho. O to dlhšie si ho však budeme pripomínať a tešiť sa, na budúcoročné znovuzrodenie Fénixa.
Lucia Droppová
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Autorka fotografií: Hana Maťová
Ďalšie galérie obrázkov z Fénixconu 2009.
<a name=„fb_share“ type=„icon_link“ share_url=„www.fandom.sk/clanok/o-krasnych-devach-plecnatych-muzoch-a-moku-ziariacom-ako-fenix“ href=„http://www.facebook.com/sharer.php“>Zdieľať na Facebooku Fantázia na Facebooku