Na Rochesterskej Univerzite uzrel svetlo sveta jednoduchý počítač,
v ktorom sa sila kvantovej mechaniky snúbi s ľahkosťou manipulácie
svetla.
Nový počítač je dôkazom toho, že špeciálnu zostavu atómov, vďaka
ktorej dokážu vedci prevádzať obrovské kalkulácie takmer v zlomku
sekundy, dokáže takmer dokonale nahradiť svetlo, ktoré sa ovláda oveľa
jednoduchšie, ako jednotlivé atómy.
Výsledkom môže byť počítač milión- krát rýchlejší, než všetky
dnešné superpočítače, založený na relatívne jednoduchej a dobre
preskúmanej technológii.
Viac o výskume a vývoji nového zariadenia sa mali možnosť dozvedieť
účastníci nedávnej Konferencie o laserovej, elektro-optickej a kvantovej
elektronike, ktorá sa konala v americkom meste Baltimore.Princíp nového
počítača napodobňuje kvantovú interferenciu – dôležitý jav, vďaka
ktorému sú nové počítače exponenciálne rýchlejšie pri plnení úloh ako
riešenie kódov, alebo prehľadávanie obrovských databáz.Normálne
počítače namiesto interferencie využívajú častice – elektróny –
ktoré úlohu plnia sekvenčne. Podobne, ako knihovník, ktorý určenú knihu
hľadá tak, že preberie celú knižnicu knihu za knihou. Vďaka interferencii
si však tohto knihovníka môžete klonovať – tak, aby na každú knihu
v knižnici pripadal jeden – a vypustiť ich všetkých naraz.
Nový počítač je dôkazom toho, že pri vyhľadávaní položiek v databáze
je svetelná interferencia rovnako efektívna, ako interferencia
kvantová.„Spracovávanie informácií pomocou kvantovej mechanicky je veľkou
výzvou dnešnej doby,“ hovorí profesor optiky na Rochesterskej Univerzite
Ian Walmsley, ktorý stojí na čele laboratória, v ktorom svetelný
počítač vznikol, „s kvantovou mechanikou dokážete i to, čo je
s klasickým počítačom nemožné.“A dodáva: „Nám sa práve podarilo
dokázať, že ak máme k dispozícii kvantový počítač, založený
výlučne na kvantovej interferencii, dokážeme vyrobiť počítač založený
na interferencii svetelnej. Svetlo sa pritom ovláda oveľa jednoduchšie, než
častice."Jedným z veľkých obmedzení kvantových počítačov je schopnosť
„zjednotiť sa“ – stav, kedy sa rôzne častice prepájajú a
nadobúdajú podobné vlastnosti – niečo podobné, ako klony knihovníka,
ktoré sú si v mnohom podobné.Tento stav sa dosahuje veľmi ťažko a zatiaľ
sa nikomu nepodarilo naraz zjednotiť viac, než niekoľko málo častícVedci
však čoskoro zistili, že pri prehľadávaní databáz a plnení iných úloh
nie je tento stav potrebný, ak sa použije kvantová interferencia.
Tento objav inšpiroval profesora Wamsleyho k myšlienke, že vybuduje
počítač založený na svetelnej interferencii, namiesto časticovej.
„Chceli sme dokázať, že všetky pravidlá kvantovej kybernetiky majú svoju
analógiu a rovnaké výsledky i pri svetelných procesoch,“ hovorí
Walmsley. Walmsleyho počítač sa skladá z akusto- optického
modulátora – bloku priesvitného dioxidu telúru. V ňom sa informácie
databázy ukladajú vo forme akustických vĺn. Jednej z jeho stien sa dotýka
vysielač, ktorý doň vysiela vlny rovnako, ako reproduktor vysiela zvukové
vlny do okolitého vzduchu. Tieto vlny niektoré časti modulátora jemne
stlačia, niektoré zas mierne rozšíria, čím vznikne vzor, v ktorom je
uložená celá databáza. Pri prehľadávaní databázy sa na modulátor
zamieri svetelný lúč. Lúč sa najprv rozštiepi na dve polovice, z ktorých
jedna prechádza cez optický hranol, odkiaľ do modulátora pokračuje
rozdelená na všetky frekvencie farebného svetla. Každá frekvencia
prechádza rôzne komprimovanými čo roztiahnutými časťami dioxidu, ktorý
túto frekvenciu ohne rovnako, ako sa javí slamka v pohári s vodou. Všetky
frekvencie sa potom opätovne skombinujú do jediného lúča. Po skombinovaní
nového lúča s pôvodným lúčom vznikne jediná frekvencia – pozmenená
prechodom cez databázu. V prípade, že Walmsleyho počítač cez modulátor
prevádza 50 rôznych frekvencií, a dvadsiata sekvencia sa vráti ako
pozmenená, bude Walmsley vedieť, že sa vyhľadávaná položka nachádza na
dvadsiatom mieste databázy. Konvenčný počítač by na toto zistenie musel
prehľadať dvadsať pozícií. Ak by spomínanou databázou bol telefónny
zoznam Manhattanu, potreboval by konvenčný počítač na vyhľadanie jediného
čísla niekoľko miliónov pokusov, kým svetelnému počítaču stačí pokus
jeden. Okrem toho je svetelný počítač i neuveriteľne jednoduchý
v porovnaní s počítačmi kvantovými. Už z čias klasickej fyziky
devätnásteho storočia vedci získavajú stále nové poznatky a prax
v presnom ovládaní svetelného lúča i ostatných aspektoch svetelného
počítača. No skutočná možnosť vybudovať stroj podobný Walmsleyho
počítaču sa po prvý raz naskytla až pred desiatimi rokmi. „V podstate
sme na pozadí optickej technológie dospeli k novej fyzike; synergii,
o ktorú práve u nás v Rochesteri nie je núdza: úzku spoluprácu medzi
základnou vedou a technológiou v praxi.“ Walmsleyho spolupracovníkmi boli:
študent posledného ročníka Pablo Londero a postdoktoranti Christophe Dorrer,
Sascha Wallentowitz a Konrad Banaszek. Výskum cez Stredisko Kvantovej
Informatiky sponzorovalo americké ministerstvo obrany.
  Calibre