 |
 |
 |
 |
 |
Ako veľký fanúšik série Baldur\'s Gate (BG) som sa nevedel dočkať ďalšej hry z prostredia Forgotten Realms (FR) a vlastne takého neoficiálneho pokračovania, aj keď v ňom už Black Isle nemalo prsty. Keď som však NWN konečne nainštaloval a trochu sa do hry ponoril, tak som bol veľmi, veľmi sklamaný. NWN je vlastne len veľmi jednoduchý klon Diabla s pravidlami tretej edície AD&D a 3D grafikou (aj keď nie tak celkom).
Ešte predtým, ako vám poviem niečo o samotnej hre, by som rád upozornil, že nasledujúci text sa týka len a len singleplayer verzie hry. Z toho, čo som počul a čítal, je multiplayer o niečom úplne inom a nedá sa veľmi porovnávať. Koniec koncov, celé Neverwinter Nights (NWN) boli od začiatku koncipované ako hra zameraná hlavne na multiplayer.
Prvá vec, pri ktorej sa chcem zastaviť, je vizuálne spracovanie. To vás najprv ohúri, potom vám pomôže ponoriť sa do hry a nakoniec vám dá poriadny kopanec. Hra samotná vyzerá veľmi pekne, nechýbajú najrôznejšie svetelné efekty (hlavne pri mágii), pekné animácie postáv a úžasne prepracované prostredie (keď po prvýkrát zblízka uvidíte trávu, neuveríte vlastným očiam – skladá sa z jednotlivých animovaných 3D stebielok, ktoré sa kyvocú vo vetre). Engine hry je veľmi pekný a zároveň aj relatívne svižný. Hru vidíte zhora, ale kameru si viete ľubovoľne naklánať, otáčať a zoomovať. V tom problém nie je. Problém je v rozmanitosti. V celej hre je totiž len 10 (!) rôznych prostredí a vôbec sa nestretnete s akoukoľvek na mieru šitou grafikou, ako tomu bolo v BG. Čo to znamená? Ak ste sa tešili, že uvidíte niektorú z preslávených pamiatok FR, tak si môžete nechať zájsť chuť. Všetko vyzerá tak isto a už po pár hodinách vás absolútne nič nedokáže prekvapiť. Tie isté mestá, lesy, jaskyne, kanály. A to je vlastne problém celej singleplayer hry. Neuveriteľná monotónnosť a nuda (+ nejaká tá stupídnosť k tomu).
Hra v skutočnosti ani nie je tak úplne 3D, keďže svet je viac-menej placatý. Nečakajú vás žiadne pekné kopce alebo údolia, všetko je úhľadne rovné. Maximálne sa časť terénu zdvihne a vytvorí schod, ako to všetci poznáme zo starších strategických hier.
Teraz už ale k samotnej hre. Príbeh sa točí okolo smrteľnej a nevyliečiteľnej epidémie, ktorá vypukne v meste Neverwinter. Mesto sa preto rozhodne založiť akadémiu pre hrdinov, na ktorej začnú študovať najlepšie talenty a budúci hrdinovia. Tí majú potom nájsť príčinu tejto epidémie. Ako vidíte, už samotný začiatok je celkom slušne nelogický a podivný. Vrchol nastane, keď celú slávnu akadémiu vyvraždí skupinka goblinov (!!!) a mágov (skôr učňov, kedže ich budete na prvom leveli kosiť jedného po druhom) a vy len ako jeden z mála prežijete. Práve na vás potom spočinie úloha vypátrať, kto, alebo čo, je vlastne za celou touto záhadou.
Príbeh začína veľmi neohrabane a nešikovne, ale postupne sa trochu zlepší a niektoré pasáže vás dokonca celkom chytia za srdce. Hra je však aj napriek tomu veľmi lineárna a jednoduchá. Vaša hlavná úloha bude spočívať v tom, že niekam dobehnete, všetkých vyzabíjate a potom sa buď s niekým porozprávate, alebo niečo zoberiete. Bodka. Subquesty sa nesú v podobnom duchu a občas som mal pocit, ako keby autori použili crtl + c, ctrl + v a potom len pomenili mená hlavných protagonistov. Celej hre chýba taký ten Pocit, ktorý by vás nútil sedieť za monitorom a mlátiť monštrá po hlave. Kto hral BG, vie o čom hovorím. A keď k tomu prirátate jednotvárnosť grafiky, návod na dokonalú nudu je na svete.
Ďalšia vec, ktorá veľmi chýba, je prítomnosť ďalšich členov skupiny (nezabúdajte že hovorím o singleplayeri). Väčšinu hry ste sám, maximálne so svojím magickým zvieratkom či familiarom a najatým pomocníkom (z každého maximálne 1). Interakcia medzi vami a nimi je však na veľmi úbohej úrovni (dokonca ich ani neviete vyzbrojovať), takže je to dosť slabé. Rovnako je veľmi nízka aj umelá inteligencia a oni vám občas budú liezť viac na nervy ako pomáhať.
Hra má však napriek všetkému aj svoje kladné stránky. Jednou z nich sú asi použité pravidlá tretej edície. Vývoj vašej postavy bude jedna z vecí, ktorá vás možno donúti celé to hrať. Môžete sa tešiť na veľký počet špeciálnych schopností (niečo ako perky vo Falloute), ktoré sú pre jednotlivé povolania rôzne dostupné, množstvo kúziel, magické predmety a pod. Asi najväčší klad tejto hry je ale prítomnosť editoru, vďaka ktorému si dokážete nejednu vec napraviť sami. A na internete sú už teraz stovky (tisícky) nových dobrodružstiev a niektorým nesiaha oficiálna kampaň ani po členky. Rovnako sa začali objavovať nové grafické prostredia a modely, takže aj monotónnosť grafiky sa časom zlepší. K tomu ale budete potrebovať rýchle pripojenie na internet a veľa voľného času na sťahovanie, keďže grafika nepatrí práve k malým položkám.
Celkovo teda túto hru nehodnotím úplne negatívne, ale ak ste fanúšikmi BG, je pravdepodobné, že budete poriadne znechutení. Ak sa vám ale páčilo Diablo a zároveň aj BG, možno sa pobavíte.
Viac informácií, rád a tipov k tejto hre nájdete v Hostinci u starého elfa – http://old-elf-inn.host.sk