Prvá vedeckofantastická knižka, ktorú som čítal, bola od ruského (vtedy sovietskeho) spisovateľa Nikolaja Nosova a volala sa Nevedko v slnečnom meste. Nie…tak toto nebolo presné. Knižku Nevedko v slnečnom meste mi čítali, aj keď nikdy nie do konca, lebo bola príliš hrubá a mala malé písmenká a nikdy nechceli čítať ďalej, lebo sa vždy záhadným spôsobom stratila záložka…
A tak som mal veľmi dlhý čas dojem, že ide iba o rozprávku… bol tam čarovný prútik, malí ľudkovia kratuľkovia a vyčarované auto i zmrzlina…
Mesto plné vynálezov s výťahokobercami na stenách domov a strojmi na počasie na mňa teda počkalo až na koniec prvého ročníka… tesne pred prázdninami. Určite nebolo mojou prvou prečítanou knižkou… a celkom iste som si po jeho dočítaní nepovedal: „je to skvelá vedecká fantastika!“
… v každom prípade som však po celé leto roku 1981 hľadal domy, ktoré sa otáčajú za slnkom… A vlastne som celkom neprestal dodnes.