MONSTERS, A. S. (Monsters, Inc.), r. Peter Docter, David Silverman, USA, 2001 (kino)
Poznáte Jamesa P. Sullivana, priateľmi nazývaného Sully? Že nie? A spomínate si na detstvo, keď vás poslali spať, a vy ste sa krčili pod perinou, z ktorej vám trčal iba koniec nosa a jedno oko, ktorým ste pozorne skúmali tmavú miestnosť plnú krivých tieňov, keď v každom kúte striehlo niečo hrôzostrašné a čakalo iba na to, kedy zaspíte, alebo neopatrne vystrčíte spod periny nohu, a napokon, keď ste mali chuť kričať strachom, ale nikto z dospelých by vám neuveril? Tak potom Sullyho poznáte.
Monstropolis je celkom obyčajné, pomerne pokojné mestečko, až na to, že jeho obyvateľmi sú strašidlá, monštrá a mátohy všetkých druhov a veľkostí a všetko v ňom funguje vďaka unikátnej technológii, ktorá umožňuje vyrábať energiu z detského kriku – kriku hrôzy. A o to, aby bolo kriku nadostač, sa stará spoločnosť Monsters, a. s., ktorá sa nad vstupom do svojho sídla pýši nápisom „We scare because we care“, teda „Strašíme pre vaše dobro“. Dobrácky chlpatý obor s rožkami a chvostom Sully a jeho spolubývajúci a zároveň spolupracovník, jednooký zelený krpec Mike Wazowski, ktorý pripomína skôr komického mimozemšťana, sú dvaja z množstva zamestnancov fabriky na strašenie. Sú však niečím výnimoční: vďaka Sullyho talentu sú najvýkonnejšími lovcami detského kriku. S tým je neoddeliteľne spojená i značná popularita a teda i závisť, najmä zo strany ich slizkého konkurenta Randalla Boggsa, druhého najschopnejšieho strašiča, ktorého prednosťou je umenie dokonale prispôsobiť farbu svojho tela okolitému prostrediu a stať sa tak neviditeľným. Sully a Mike si z Randalla nerobia ťažkú hlavu až do chvíle, kedy počas obednej prestávky Sully nechtiac vpustí do sveta strašidiel malé dievčatko (ktoré podľa jej najčastejšej repliky pomenujú Boo) a zdá sa, že Randall niečo tuší a mohol by im poriadne zavariť. Aby ste rozumeli, strašidlá veria, že malé deti sú toxické a ich dotyk je pre strašidlá smrteľne nebezpečný, takže prienik malého votrelca do ich sveta je pohromou. Naši hrdinovia sa musia dieťaťa za každú cenu zbaviť, ale ako to už býva, život im kladie do cesty nové a nové prekážky a navyše sa objavuje spočiatku absolútne nepredvídateľný problém – Sully si dievčatko obľúbi. Začína sa boj s časom, citmi a intrigami v najvyšších kruhoch spoločnosti Monsters…
Monsters, a. s. je ďalší z rady celovečerných počítačom animovaných filmov z dielne Disneyho štúdií a spoločnosti Pixar. Od čias prvého Príbehu hračiek (1995) ubehol už pomerne dlhý čas, takže počítačová animácia už pre nás nie je ničím výnimočným. Informácie o tom, že Pixar vyvinul software umožňujúci animáciu postavy dievčatka Boo nezávislú od pohybu jej trička, či copov, alebo, že u postavy Jamesa P. Sullivana sa osobitne animoval každý z troch miliónov (to nie je preklep!) zeleno-modro-purpurových chlpov, privádzajú do extatických stavov už iba ľudí, ktorí sa okolo počítačov pohybujú. Bežný divák chce vidieť originálny a vtipný príbeh, a ten mu Monsters, a. s. ponúka. Film vás prevedie príjemnými realistickými kulisami, zoznámi vás s najbizarnejšími postavami, prekvapí nečakanými zvratmi a originálnymi nápadmi. Strašidlá tu predstavujú úplne normálne bytosti, ktoré si iba vykonávajú svoju prácu. Strašiči napochodujú do obrovskej haly, kde sa v špeciálnych stojanoch striedajú milióny dverí, vedúcich do sveta ľudí. Asistent aktivuje tlakovú nádobu na uchovávanie detského kriku, otvorí dvere a strašič sa dostáva do šatníka či skrine v niektorej z detských izieb, ponorených do nočnej tmy. Tam hlasito zareve, dieťa zakričí, zásobník sa naplní a asistent sa postará o výmenu dverí za nové. Celá situácia umožňuje rozohrať množstvo vizuálnych i slovných gagov. Za všetky len jeden: V jednom okamihu sa Randallovi podarí dostať na čelo rebríčka efektivity strašenia. Vzápätí sa však skóre pri Sullyho mene prudko posunie smerom nahor, čím opäť získava náskok. Randall zlostne zazerá, zatiaľ čo Sully vychádza z dverí a pokojným hlasom so spokojným úškrnom zahlási: „Detská párty.“
Príbeh zaujme rovnako malých i veľkých divákov, ktorým je venovaných niekoľko parodických gagov (napr. nástup strašičov v spomalenom zábere, evidentne odkazujúci na Armageddon, alebo (slovenská!) časomiera, ukazujúca počet dní bez nehody) a slovných narážok (napr. keď sa Saly pýta Yetiho, či sú v dedine pod Himalájami nejaké deti, Yeti odpovedá, že sú tam: „…chlapci, dievčatá aj horolezčatá.“), ale najmä neodmysliteľné „nevydarené scény“ z nakrúcania počas záverečných titulkov. K najnezabudnuteľnejším okamihom patrí dynamická naháňačka v sklade dverí, pod ktorú by sa ochotne podpísal ktorýkoľvek režisér akčných filmov (a tie úžasné, rozľahlé priestory plné dverí…!), či scéna z Himalájí, kde Sully a Mike stretávajú Yetiho. Yeti je vôbec asi najlepšie „zahraná“ vedľajšia postava – osamelý život v ľadovej pustatine sa na ňom silno podpísal, takže z Yetiho sa stal nekonečne sympatický prípad pre psychiatra (mamííí, však mi ho kúúúpiš?). Ale za zmienku stojí i byrokratický postrach, postaršia dáma Roz, ktorá je čosi viac, ako sa spočiatku zdá.
Potešilo ma, že Disneyáci sa nepokúšali nasilu strkať do filmu pesničky – notorický problém z iných animovaných opusov. Jedného zlozvyku sa však nezbavili, a to zaradeniu aspoň jednej dojímavej scény (v tomto prípade dvoch, hoci tá celkom posledná je aspoň v súlade s posolstvom, že nie strašenie a krik, ale priateľstvo a smiech majú budúcnosť). Monsters, a. s. je samozrejme dabovaný – veď je určený predovšetkým deťom -, ale musím povedať, že slovenský dabing je výborný, ako to pri rozprávkach, na rozdiel od filmov, býva pravidlom. My, dospelejší, tak síce prichádzame o možnosť vychutnať si originálne hlasy takých hviezd ako John Goodman, Billy Crystal, či Steve Buscemi (ktorý nenahovoril nikoho iného ako Randalla), útechou nám však je, že si tak aspoň môžeme dokonale vychutnávať každý detail obrazu. A okrem toho som počul správy, že existuje aj titulkovaná verzia, ale to nemám overené.
Počítačovo animované filmy sa v súčasnosti nesú v znamení dvoch konkurenčných spoločností, a to Disney pictures a DreamWorks. Zatiaľ čo prvý menovaný má na konte hneď dva triumfy – prvý počítačový celovečerák (Príbeh hračiek) a prvé použitie „nevydarených scén“ (Život chrobáka), druhý nám zase ponúka „dospelejšie“ snímky (Mravec Z a božský Shrek). V prípade Monsters, a. s. je opäť viditeľný posun v kvalite obrazu i nápadu, za čo sa patrí poďakovať režisérovi a autorovi nápadu Peteovi Docterovi. No a keďže dobrého nikdy nie je dosť, treba dúfať, že Disney aj DreamWorks čoskoro dostanú nejakého ďalšieho konkurenta – možno ním bude spoločnosť Fox, ktorá 15. marca uvádza Ice Age (Doba ľadová) – trailery vyzerajú sľubne.
A aby som nezabudol – Monsters, a. s. majú ešte jednu povestnú čerešničku na vrchole torty, ktorou je v tomto prípade krátky predfilm z produkcie Pixaru s názvom Vtáci. Toto minidielko je úplne bez slov, odohráva sa na jedinom drôte medzi dvoma stĺpmi elektrického vedenia a postavené je výlučne na mimických gagoch. Odporúčam zobrať si špeciálne kvôli tomu dáždnik – oceníte ho, keď vás ochráni pred sprchou sĺz a vyprsknutých slín od za vami sediacich návštevníkov kina.
Mischo a Tono (Tono 9/10 – za odľahčené a prepracované gagy) (Mischo – nehodnotím, ale treba vidieť)  Michal Jedinák
15. marca 2002
Fandom SK - PR