Nejedna rodinka cestuje stovky kilometrov za svojimi blízkymi, aby boli aspoň na Štedrý večer spolu. Aby si mohli svorne zaspievať „rolničky – rolničky…“ a rozkrájať presladený koláč. Poznáte to. Irónia, s akou sa ujali debutujúci francúzski režiséri Jean-Baptiste Andrea a Fabrice Canepa tohto námetu, je výstižná, komická a strašidelná zároveň.
Dead End je v preklade „slepá cesta“, na ktorej čierne auto preváža vyvolených na onen svet. Veru, už aj v tomto smere došlo k technickému pokroku. Zaujímalo by ma, či aj kostrovitého Chárona vymenia spolu s luxusnou limuzínou za príťažlivejší model. V druhom aute sa vezie šťastná americká rodinka. Po dvadsiatich rokoch sa rozhodnú, že urobia osudovú chybu a namiesto pohodlnej diaľnice pôjdu údajne kratšou, lesnou cestou. Do toho jeden krátky mikrospánok, záhadná stopárka s mŕtvym dieťaťom v náručí a komorný horor sa môže začať.
Tešíte sa na potoky krvi, zmasakrované telá a armádu duchov? Aj keď celý čas viete, že toto všetko tam je, oku nepolahodíte, pretože tentokrát je tajuplnosť dominantou atmosféry filmu. Kameraman zjavne vedel, čo a ako. Raz sa dívate pohľadom mŕtveho na jeho vlastnú ruku, inokedy lietate nad lesom, v ktorom zúfalé svetlá auta hľadajú cieľ cesty. Otec (Ray Wise z Twin Peaks či Jeepers Creepers 2) sa snaží nezastavovať často, ale keď už musí, zákonite niekto zomrie. Cestu podchvíľou spestruje smrtiaca stopárka a rodinka horlivo vymýšľa, ako by cestu bez konca prežila. A ráno stále neprichádza…
Záver filmu je jednoduchý, ale logický a jasný. Žiadne nezodpovedané otázky, ani podklady pre pokračovanie. Film vyhral viacero cien ako najlepšia zahraničná snímka na kanadskom filmovom festivale Fantázia (odkiaľ len ten názov poznám…), alebo prvú cenu v žánre fantasy na luxemburskom festivale Cynenygma.
Ako mnoho iných, na Slovensku sa film do kín nedostane. Možno sa postará kinoklub, alebo letné festivaly. Ale veď o tom, čím a kadiaľ jazdiť bezpečne na Vianoce, je škoda rozjímať. Každý má svoj Dead End niekde inde.