Kto bol na Parcone 2007 v Nitre, ten vie, pre tých ostatných stručné info: V tomto roku sa časopisu Fantázia nedostalo toľkej pozornosti z ministerstva, kontrolujúceho kultúru, ako dosiaľ a po vydaní Fantázie 39 to vyzerá na „súmrak“ časopisu – po desiatich rokoch vychádzania. Pripravovaná Fantázia 40 mala byť „fandomovská“ a medzi textami bola aj anketa „Môj prvý kontakt s fantastikou (fandomom)“ – medzi osobnosťami známymi zo stránok časopisu. A keďže teda F40 čaká kdesi v inej dimenzii, rozhodli sme sa pustiť niektoré z textov na stránky Fantázie OnLine. Začneme prvým kontaktom Dušana D. Fabiana, vychádzajúcej hviezdy slovenskej fantastiky, autora románu Invocatio Elementalium, prvého románu na pokračovanie vo Fantázii… Takže ako to bolo v DuKEho prípade?
Čitateľské preukazy z knižnice, sídliacej v prístavbe základnej
školy, ktorú som navštevoval, skončili vo vytopenej pivnici. Takže
materiály, ktoré by mi mohli pomôcť rozpamätať sa na to, ktorý z našich
slovenských velikánov (Žarnay, Glocko, Fekete, Ferko), píšucich
fantastické príbehy pre deti a mládež, bol „môj prvý“, sú nenávratne
preč. Každopádne som ich čítal všetkých a poctivo prekladal kvalitnou
literatúrou od súdruhov z východu (Bulyčov, Strugackí) alebo prípustnými
dielami vykorisťovaných umelcov zo západu (Arden). Nevynechal som ani
preslávený výber kubánskej sci-fi, vydaný v edícii Stopy (Vesmírne hry),
aj keď tento fakt priznávam len opatrne, pretože dnes už asi nie je správna
doba na to, aby sa človek chválil niečím podobným.
Za svoj prvý skutočný kontakt s fantastikou však považujem až zakúpenie
zbierky poviedok od R. E. Howarda Svatyně odpornosti, ktorá vyšla tesne po
„zamatovom resete systému“ (Laser, 1990). Neviem, ktorý démon mi vtedy
pri prechode košickým blšákom vnukol myšlienku zastaviť sa pri neznámom
začínajúcom podnikateľovi, ktorý mal na trávniku pred vchodom rozložený
obrus s „rozličným tovarom“, a siahnuť po tomto vizuálne vrcholne
nezaujímavom zošite. Silueta nahatej ženštiny, vytlačená na bledomodrej
obálke z recyklovaného kartónu (navyše v čiernobielom prevedení), ma
jednoznačne nemala šancu zaujať. (Aj hormónmi poblúznený pubertálny mozog
má isté estetické nároky.) Najskôr ma oslovil celkový dojem, ktorým
knižočka pôsobila. Z jednoduchého prevedenia (chabých 130 strán, lacný
papier, mizerná sadzba a písmenká, na ktoré treba lupu) zreteľne sálal
zápal nepochopených nadšencov. A z obsahu… Už pri zbežnom prelistovaní
som si uvedomil, že mám v rukách niečo, čo sa vymyká vtedy bežne
dostupnému štandardu. Niečo mierne zaváňajúce brakom, no zároveň
neuveriteľne silnou a sugestívnou atmosférou. A keď som za pár dní po
kúpe dočítal poslednú stranu, bolo mi jasné, že hľadania podobných
fantastických svetov sa pravdepodobne nevzdám do konca života.
Knihu mám zabalenú v nepremokavej igelitovej fólii a dodnes stojí na
čestnom mieste na najvrchnejšej polici.