Na pultoch sa objavila ďalšia variácia na vojnovú SF. Pre našu čitateľskú obec takmer neznámy autor Ben Weaver stvoril príbeh o dobývaní a kolonizovaní vesmíru, o boji za nezávislosť, ale aj o láske a smrti. Vojnových SF, či už lepších alebo horších, som prečítal neúrekom, takže v mysli my zákonite hlodala otázka, či dokáže Weaver priniesť na tomto poli niečo novšie, resp. originálnejšie, než plejáda autorov pred ním. Po dočítaní knihy mám pocit, že sa mu to aj viac menej podarilo.
Ak by som to chcel vyjadriť polopatisticky, tak Kadeti ze South Pointu predstavujú niečo medzi mixom a prienikom Večnej války od Haldemana, Hviezdnej pechoty od Henleina, Honor Harringtonovej od Webera a Žoldniera od Pournella. Weaver vykreslil vo svojom románe veľmi podobnú \„bojovú\“ atmosféru, aká je v spomínaných dielach a používa aj podobný prototyp hlavného hrdinu, cez ktorého je dej prerozprávaný.
Na poloutajenú vojenskú akadémiu nastúpi mladý pubertiak Scott St. Andrew a prepotí nejedno tričko, len aby sa udržal v prvom, najťažšom ročníku. Jeho najväčšou motiváciou však nie je sláva ani vojenská kariéra, ale chudoba vlastného domova, banníckej kolónie, do ktorej sa už nechce nikdy vrátiť. Výcvik mladých kadetov však naruší prepuknutie vojnového konfliktu a títo nevyškolení vojaci sú hodení priamo na bojiská, aby robili rozhodnutia, na ktoré ešte nedozreli. Autor vcelku vystihol vnútorné rozpoloženia, konflikty a kľúčové životné otázky mladých ľudí na prahu dospelosti. Vojna im však pripraví veľmi krutý prechod s detstva do reality.
Spoločenské pomery vo Wearovom vesmíre sú takmer klišovité. Ľudstvo začne postupne osídľovať vesmír, ale vykorisťované kolónie sa vzbúria a konflikt je na svete. Do toho všetkého autor ešte zapracoval starobylú tajomnú rasu, ktorej artefakty našli ľudia roztrúsené po celej kolonizovanej oblasti. Problém je v tom, že veľa z tých artefaktov sa dá využiť vo vojne ako zbraň. Dejom sa mihne aj pár moralisticko-filozofických úvah, ale je ich tak málo a sú napísané s takou ľahkosťou, že celkom potešia.
Vedecko-technické pozadie románu ma milo prekvapilo. Weaver si na konzultácie prizval pár odborníkov a vedeckých nadšencov, ktorých spoločný brainstorming priniesol veľa neokukaných nápadov a originálnych myšlienok, ako napr. energetické šupky namiesto ťažkopádnych skafandrov, biotechnologické prispôsobenie mozgu pre ovládanie kvantových väzieb a pod. Priemernému čitateľovi, ktorý ma priemerné vedecké znalosti, nebudú mnohé veci zrozumiteľné a mnohé termíny mu nebudú veľa hovoriť, ale pokiaľ to mohlo moje vedecké ja posúdiť, držal sa dosť pri zemi a nutná miera hodnovernosti tým bola zachovaná. Na konci knihy som ocenil zhruba dvadsať strán zaujímavých dodatkov a vysvetliviek k autorovmu svetu. Tradičné výborný preklad od Jiřího Engliša a pútavá, dokonca s dejom korešpondujúca obálka, robia z tejto knihy solídnu oddychovku nielen pre vyznavačov vojnovej SF. Kto od tejto knihy neočakáva priveľkú hĺbu, nebude sklamaný. Nejednoznačný koniec deja dáva tušiť ďalším pokračovaniam. Celkom rád si ich prečítam.
Anton Stiffel 7/10
Ben Weaver: Kadeti ze South Pointu, orig. Brothers in Arms, Poutník 2003, borž., prekl. Jiří Engliš, obál. Luis Royo, 312,– Sk, 307 str.