Musím priznať, že Dean R. Koontz, autor excelentnej „Skrýše“, ma kruto sklamal. Zostáva mi veriť, že je to len prechodné obdobie, kedy úspešný spisovateľ ťaží z vlastnej tvorby, a čoskoro to prejde.
Zbytočne dlhý úvod románu v podstate maskuje len jednu dejovo významnú
udalosť: smrť otca hlavného hrdinu, ktorý náhodou pri pobyte v márnici
zistí, že veci nie sú také, ako vyzerajú. Oným herom je chlapec
postihnutý chorobou, ktorá mu bráni vystavovať sa slnečnému svetlu. Preto
chodí naobliekaný ako na Sibíri, s tmavými okuliarmi, a maže sa krémom,
ktorý chutí ako kokos (to si nevymýšľam, o týchto detailoch som sa naozaj
dočítal). Čo sa týka hlavného deja, stretávame sa tu s rovnakou
zápletkou ako v staršom Koontzovom (!) románe „Polnoc“. Máme tu
sprisahanie okolo tajného vojenského experimentu (vždy je to
„experiment“, nikto tomu nepovie „pokus“, hoci je to to isté), ktorého
výsledkom je stádo inteligentných, ale nepriateľsky naladených opíc.
A máme tu aj pár nájomných vrahov. Preto do zbrane, hlavný hrdina, tvoj
priateľ a tvoje dievča, vyčistite Moonlight Bay od zla, nech sa tam dá zase
v kľude surfovať!
„Ničoho sa neboj“ neprináša fanúšikovi hororu nič objavné. Autor sa
zjavne snažil o vtipné vyznievanie ním podávaných dialógov, ale to
kvalitu románu nezachráni. Hovoriacu mačku pozná každy už z „Alice
v krajine zázrakov“ a dávať psovi pivo nie je tiež nič svetoborné (ja
som raz nalial svojmu kocúrovi do mlieka vodku a ten chudák bol pol dňa
nadrbaný). Nad stupídnym a absolútne bezúčelným dialógom, v ktorom jeden
z vrahov nadáva kňazovi, sa rozslintá akurát tak nejaký
šesťnásťročný pseudosatanista (to je taký, čo si myslí, že je
satanista, no pritom vie o satanizme hovno). Nemám nič proti
antikresťanským postojom, ale musí sa to vedieť. Príjemne ma prekvapila len
jediná pasáž, kde je spomenuté, že človek s podrezaným hrdlom sa z toho
pred smrťou naozaj poserie.
Ako vidno, som znechutený, ale nemôžu byť všetky moje Recenzie oslavné.
Keby som „Ničoho sa neboj“ vrele doporúčal, prehrešil by som sa voči
svojmu remeslu. Ale žiadny strach, už vyšlo pokračovanie s názvom
„Štvrtý rozmer noci“, a možno sa kvalita napraví, hoci po predošlých
skúsenostiach s pokračovaniami (pozri Recenzie vo Fantázii 12 a 13) cítim
trochu skepsy.  Juraj MadMaxon