Po minuloročnom prepadáku House of Dead, filmovej adaptácie veľmi populárnej arkádovej hry, sa Uwe Boll (režisér filmov Resident Evil, House of Dead, Bloodrayne) pustil do ďalšej hráčskej lahôdky Alone in the Dark.
Príbeh sa začína oboznámením divákov s vyhynutou civilizáciou Abkani, ktorá je stredobodom celého filmového diania, teda nie ani tak civilizácia, ako skôr artefakty, pomocou ktorých sa dajú otvoriť dvere do sveta temnoty. Hlavný hrdina Edward Carnby (Christian Slater) vyrastal v sirotinci. On a ostatné deti boli podrobené experimentu, pri ktorom im boli voperovaní symbionti, ktorí im dali nadľudské schopnosti. Avšak nehoda s elektrickým prúdom spôsobila, že Edwardov symbiont sa stal nefunkčný a on sa o pár rokov neskôr stal vyšetrovateľom paranormálnych javov. Pri hľadaní artefaktov po stratenej civilizácii sa pomaly dostáva k svojmu destvu a s ním spojenému tajomstvu, ktoré ho sužovalo celý život. A popri tom sa otvoria dvere do sveta temnoty…
Človek by predpokladal, že sa film bude aspoň okrajovo držať herného scenára, ale opak je pravdou. Z hry si filmári vytiahli len minimum a to, že hlavná postava sa volá Edward, vedľajšia Aline, krvilačné Abkani príšery a niečo, čo by sme mohli zďaleka nazvať strach, krv a násilie. V tomto prípade, by ma oveľa viac potešila presná kópia herného scenára. Okrem toho, keď sa film volá Alone in the Dark (Sám v temnote), predpokladá sa, že hlavný hrdina bude prebádavať neznáme priestory, dajme tomu v nejakej strašne strašidelnej temnote a nie, že tam nabehne celé komando, ktorým disponuje organizácia na vyšetrovanie paranormálnych javov. A temno tam rovnako absentuje, buď je deň alebo stále svietia halogény. Čiste náhodou sa prvá štvrťka filmu svojou koncepciou zhododuje s koncepciou úspešného filmu HellBoy: retrospektíva do detstva, vyšetroanie paranormálnych javov, atak v múzeu, našli by sa aj takí, ktorý by tvrdili, že to nie je náhoda…
Herecký výkon je o poznanie lepší oproti HoD, ale to neznamená, že je dobrý, slabší priemer. Herec Christian Slater sa do úlohy Edwarda Carnbyho absolútne nehodí, okrem dlhého kabátu nemá s postavou nič spoločné. Aj v niektorých scénach by mohol zahrať väčšie prekvapenie, aj napriek tomu, že je ošľahaný paranormálny detektív. Stephen Dorff, v roli komandéra Burka na zásah prori paranormálnym (z)javom by sa viacej hodil na rolu Edwarda, aj svojím vzhľadom sa k nemu približuje, určite viac ako Christian Slater. Tara Reid sa objavila vo vedľajšej úlohe, po boku Christiana Slatera, ako sexi výskumníčka a sluší jej to.
V akčných scénach vynikne veľmi dobrá práca kamery a vynikajúca práca strihu, čo sa v kombinácii s adrenalínovou hardrockou hudbou, vzduchom svištiacim olovom, dvojmetrovým zubatým monštrom a hektolitrami krvi začína približovať niečomu, čo by sme mohli označiť hororový film. Akú-takú atmosféru dotvárajú aj kamerové nájazdy v pred-finále filmu, počas invázie a útoku Abkani potvor pre starou baňou a ich stretu s vojenským oddielom, kde to chvíľami vyzerá ako Hviezdna pechota.
Ku kladom patrí aj hudobný doprovod ako napr. Mnemic, Angelzoom, Supernatural boogies, prevažne ide o hardrockový repertoár. Promo song k filmu Alone in the Dark zahral skvelý Nightwish so songom Wish I Had an Angel, ukážky z filmu sa tiež nachádzajú aj v ich videoklipe. Trefa vedľa bol song Neneh Cherry & Youssou Ndour Seven Seconds použitý v scéne so sexuálnym obsahom (oblečení sa muchlujú v posteli, takže MP 12).
Niektoré interiéry vo filme sú veľmi pôsobivé ako napríklad stará opustená baňa vykladaná ľudskými lebkami alebo jaskyňa temnoty-hniezdo Abkani zubáčov, ale aj keď sa kulisári a animátori snažili, ich snaha vo filme nevynikne. Scéna v jaskyni temnoty je možno päťminútová aj to všetky tri osoby civia do nej a keď si už divák myslí, že príde to pravé Alonovské, zrazu sa hlavná postava preberie z letargie a zahučí: „Padáme!“ a všetci zdrhnú, žiadne mrazivé prebádavanie, chladnokrvné vraždenie ani nič podobné, proste čajíček.
Vo filme chýba to hlavné, čím sa hra vyznačovala a to, čím si získala popularitu, pocit strachu, frustrácie z neznámeho a nečakaného – celková atmosféra Alone in the Dark. Hra má hustú atmosféru, čo i len slabé zaškrípanie dverí dokáže hráča tak nabrúsiť, že sa mu postavia všetky chlpy hore dupkom a potrebuje okamžite masáž srdca. Film je pravý opak, military zívačka v kabáte kvázi scifička.
Radšej stokrát hrať hru Alone in the Dark ako raz vidieť film Alone in the Dark.