Vojenská výskumná oblasť. Zdegenerovaní sympaťáci s čakanmi. A tentoraz aj stádo blbých obetí… Fakt, že americká (a nielen hororová) tvorba padá na držku a vznikajú samé pokračovania a remakey, producentov zatiaľ očividne netrápi. Prichádza totiž ďalší kvázi sequel inšpirovaný akože kultovým filmom Wesa Cravena.
Hneď na úvod je dobre povedať, že HHE2 spĺňajú do bodky to, na čo nás pripravil už trailer. Bezduché zabíjanie v horách… Vzhľadom na to, že pôvodné dva Cravenove filmy boli vlastne len odpoveď na Hooperov Texaský masaker, nemuselo byť na neoriginalite nič zlé, keby…
V poslednej dobe sa na nás vyvalilo pomerne veľa filmov, ktoré použili ako scenár najzákladnejšiu hororovú premisu – skupinka ľudí uniká pred netvormi. Lenže pokiaľ išlo o Slimáka alebo Krvavú hostinu, všetkým nám bolo jasné, že tvorcovia sa fantasticky zabávajú na tuposti vlastných filmov… U takých Hadov v lietadle to už také jasné nebolo, no stále išlo o niečo ako poctu klasickým béčkam. Pri sledovaní HHE2 si tiež spomeniete na iné snímky, no pocitu, že film neprináša ani štipku svojského pohľadu na vec, sa nezbavíte.
Zo začiatku ma prekvapilo množstvo postáv, ktoré v horore vystupujú. Moje prekvapenie ešte vzrástlo, keď mi po pár minútach bolo jasné, kto prežije a kto nie. Našťastie „tí navyše“ pomerne rýchlo vypadávajú z hry a rozbieha sa štandardná vybíjačka, ale… Ale keby pred krompáčmi a mačetami utekali nadržaní tínejdžeri, ako to bolo pri Pachu krvi, ešte by sa dalo zasmiať nad ich naivitou. Keď však svoju zaostalosť ukazuje dobre vyzbrojená vojenská jednotka, pôsobí to rozpačitejšie než maďarské hard porno v ruskom simultánnom dabingu…
Občas tam síce sú slabučké záchvevy logiky – „musíme zostať spolu“, no hneď na to sú prebité perlami typu „privediem pomoc“ či „vrátim sa po teba“, a každý aspoň trošku rozhľadený divák vie, koľká bije, pretože takéto hlášky (spolu s „je tam niekto?“ a „všetci tu zomrieme!“) patria do zlatého fondu hororovej stupídnosti.
Tvorcovia sa vybrali neoriginálnou, nespočetne veľa krát vychodenou cestičkou, na nič sa nehrajú, len tvoria ďalší zbytočný film. Táto hra na „to som už niekde videl“ im celkom aj vychádza, a film sa celkom obstojne drží v mantineloch braku po boku Alien vs. Predator a dokonca vyčnieva nad záležitosťami ako bola napr. Anakonda 2. Avšak to, že hrdinovia pomerne rýchlo zalezú do polozasypaných štôlní, automaticky evokuje iné filmy. Hororofil tak najprv zrovnáva so skvelým Pádom do tmy, to ho však veľmi rýchlo prejde a napadne ho skrz na skrz béčková Jaskyňa… Nakoniec zisťuje, že HHE2 prehrávajú boj s podobnými filmami na plnej čiare.
Doteraz som sa snažil vyhnúť porovnaniu s takmer revolučnou jednotkou a aj teraz okolo nej len prebehnem, pretože dlhšie porovnávať Ajov film s jeho sequelom by pôsobilo infantilnejšie než to decko na Kinder čokoláde… Tak teda veľmi rýchlo – Martin Weisz nemá ani šajnu o pojme „umelecké krvavé gore orgie“ a jeho zabíjanie je fádne a bez šťavy. Kamera sa síce snaží napodobniť surovosť jednotky, ale ostáva len pri napodobovaní a škaredé zábery kazia aj tú trochu krvavosti, ktorá vo filme je…
Ak sa vám zdajú moje nároky na brutalitu a krvavosť zvrátené, určite si na film zájdite a sami zistíte, že má kopec iných chýb. No ja ako fanúšik hororov potrebujem k dobrému pocitu, keď už nie atmosféru a uveriteľné postavy, aspoň krvavosť a nadhľad. HHE2 však chýba čokoľvek, čím by sa dali jasne charakterizovať a odlíšiť od kvanta podobných lapsusov.
HHE2 je v podstate neškodná záležitosť, ktorú prežijete, ak sa na ňu dobre pripravíte. Takže, stačí nejaká tá kofeínová tabletka, neustále šuchotanie sáčkov od popkornu, kvalitná, ale diskrétna baterka, k tomu nejaký dobrý časopis a váš pobyt v kine nemusí dopadnúť až tak zle…
Hory majú oči II (Hills Have Eyes II, 89 minút, USA, 2007) Réžia: Martin Weisz. Scenár: Wes Craven, Jonathan Craven. Hrajú: Michael Bailey Smith, Archie Kao, Jay Avocone, Jeff Kober, Phillip Pavel, David Reynolds…a ďalší.