Viete, čo Mexičania žijúci v Texase najradšej robia vo voľnom čase? Položili sme túto otázku náhodne vybranému občanovi Robertovi Rodriguezovi, ktorý pochádza z desiatich detí a sám už splodil troch potomkov. Najprv sme ho síce museli traktorom odtrhnúť od jeho ženy, ale potom nám rád odpovedal: „Jednoznačne najradšej točíme filmy!“
Ale iste, my seňorovi Rodriguezovi veríme. Hoci aj v jeho filmoch vlastne vždy ide o styk. V prvých dvoch si to spolu rozdávali strieľačka v hongkongskom štýle a prašný postwestern, v ďalšom si tarantinovská kecačka zarajtovala na upírskom horore, štvrtý znamenal tesné spojenie vreskotovskej vyvražďovačky s klasickou emzáckou sci-fi. A teraz sú tu SPY KIDS. V nich tajný agent Gregorio Cortez (Antonio Banderas) vyliezol na svoju kolegyňu vo fachu Ingrid (Carla Guginoová), čo znamenalo koniec ich špiónskej kariéry a začiatok spokojného rodinného spolužitia. Semienko (to nie je mječko!) totiž vyklíčilo a na svet prišli detváky. Carmen a Juni prežívajú normálne detstvo a o bondovskej minulosti svojich fotríkovcov nemajú ani poňatia. Lenže jedného dňa sa minulosť vehementne prihlási o slovo. Rodičia padnú do rúk zákerných únoscov a odrazu je len na potomkoch, aby rozbehli záchrannú akciu. Ešte treba zájsť za strýkom Mačetom a vybaviť sa najmodernejšou špiónskou technikou, a potom hurá nakopať zloduchom zadky…
Kombinácia rodinného filmu a rukopisu režiséra, ktorý do dejín kinematografie vstúpil zanechávajúc za sebou krvavé stopy a smrad pušného prachu, sľubovala mimoriadny zážitok. A skutočne, SPY KIDS ponúkajú niečo úplne iné ako výtvory od Disneyho či trebárs Hallmarku. Ono to vlastne ani nie detský film v pravom zmysle slova, skôr akčná komédia v štýle Jamesa Bonda či Charlieho anjelov, prispôsobená vkusu desaťročného diváka. Čo ale neznamená, že si na nej rovnako dobre nemôžu zgustnúť aj dospelí – najmä ak poznajú Rodriguezovu predchádzajúcu tvorbu, na ktorú sú tu vtipné odkazy (najlepší fór je obsadenie xichtov Cheecha Marina a Dannyho Treja do úloh klaďasov). Pôvab filmu je predovšetkým v tom, že pôsobí veľmi uvoľnene a odľahčene – na rozdiel od omnoho drahších, lež kŕčovito vyumelkovaných veľkoprodukcií štúdiových gigantov. Pre starého krvomilca Rodrigueza toto určite nebol „bočák“, očividne dal do filmu minimálne toľko nadšenia, nápadov a filmárskej zručnosti, ako do svojich predchádzajúcich krvákov. V určitom zmysle sú SPY KIDS jeho najlepší film – niežeby vás pobavili lepšie ako Desperado či Od súmraku do úsvitu, ale sú rozhodne premyslenejší a majú ucelenejšiu formu. Športovci by povedali „majú razantnejší ťah na bránku“ (playboyi zas „razantnejší ťah na blanku“). K tomu, že sa v kine budete cítiť príjemne, prispieva i fakt, že sa všetci zúčastnení zjavne veľmi dobre bavili – z hercov hlavne skvele vybraná ústredná dvojka a vyslovene si svoju úlohu vychutnávajúci Antonio Banderas. Technické spracovanie je viac než slušné, akcia rodriguezovsky úderná a výtvarné poňatie originálne. Trochu mi vadil humor, ktorý predsa len bol až príliš prispôsobený detskému divákovi a bol hlavne o potkýnaní sa a padaní. Takisto v niektorých scénach je priveľa mudrovania, čo zbytočne spomaľuje dej a brzdí inak celkom svižné tempo. A najväčším nedostatkom SPY KIDS je nedostatok Salmy Hayekovej. Rodriguez nás tentokrát z nepochopiteľných dôvodoch ochudobnil o jej obliny, čo je naozaj rana pod pás. Našťastie toto „fó-pa“ ako-tak vyretušuje nezabudnuteľný pohľad na plačúceho Dannyho Treja či záverečný štek Georgea Clooneyho.
Tento rok vyzerá byť zvratom vo výrobe rodinných filmov. Monopol štúdia Disney sa rúca. Ich Cisárova nová tvár a Atlantída neboli žiadne hity, zato filmy iných spoločností, ako napríklad vlani Grinch a toho roku Shrek či Harry Potter strhali (alebo ešte strhajú) všetky rekordy v návštevnosti. I SPY KIDS výrazne zabodovali. Až tak, že Miramax dodatočne prihodil Rodriguezovi k pôvodnému rozpočtu zopár drobných a dovolil mu natočiť spešl edišn, omnoho viac napĺňajúcu pôvodné režisérove predstavy. To znamená, že obsahuje vylepšené triky a viacero dotočených scén (v Štátoch táto verzia prešla aj kinami, u nás bude k videniu na DVD). Za seba však musím povedať, že viac než na Spy Kids 2: The Island of Lost Dreams sa teším na Robertov návrat ku krvavej akcii v Once Upon a Time In Mexico. Predsa len si myslím, že mu táto poloha (spolu s misionárskou polohou na svojej vysoko panvu dvíhajúcej manželke) sadne o čosi lepšie.
Hodnotenie: 7/10