Nápis sprayom

V našom meste boli tri kiná. Jedno staré, s balkónom, jedno nové, pseudopanoramatické a jedno menšie bez balkóna, ale zato uprostred mesta. A ešte jedno, ktoré nám tu sporadicky ostalo po sovietskych vojskách, ale to nerátam. Stačili nám, aby sa človek v päťdesiatti­sícovom meste mal kde kultúrne vyžiť…

Z prvého kina je dnes banka. Druhé sa napriek vysokým cenám za lístky tiež pomaly zasa začína zapĺňať, možnože aj preto, že časť priestorov prenajalo obchodu s automobilmi. Tretie kino nezachránila ani premiéra Skrytej hrozby. Keď odtočili posledné predstavenie, zavreli, výklad rozbili, a do vestibulu sa nasťahoval butik. Načas. Potom skrachoval.

Každý deň chodím okolo neho do práce. Počas tých dvoch rokov utešene chátra, kedysi hviezdiaci názov sa šúpe a hompáľa sa na niekoľkých skrutkách. Ale okoloidúci stále s nádejou hľadia do holej vitríny, či sa predsa len jedného dňa náhodou neobjaví filmový plagát lákajúci na predstavenie.

Minulý pondelok tam čosi naozaj vzniklo. Autobusová zastávka je presne oproti kinu, takže mám čas si uputávku pozrieť. Ale vzápätí pokrčím plecami, pretože vo vitríne je strieborným sprejom nastriekaný nápis: F~~K DA SKINS. Samozrejme, bez hviezdičiek. Pokračovanie nasledovalo v utorok. Pôvodný nápis bol škrtnutý hnedou farbou a pod ním nastriekané: F~~K DA BLACKS. Tretí, zatiaľ posledný diel, prišiel s pointou až v piatok. Oba nápisy ktosi zastriekal načierno a pod nimi nechal svoj názor: F~~K THEM ALL.

A kino nepremieta.

A pešia zóna je v nedohľadne.

A nezamestnanosť je viac ako 20 %.

A zvýšili ceny za plyn, elektriku, vodu aj cestovné.

A v nemocnici vás vyšetria, iba ak si prinesiete vlastné ochranné pomôcky.

SÚHLASÍM S TRETÍM DIELOM!!!


20. augusta 2001
Alexandra Pavelková