Múmia sa vracia

Sommers Stephen

Prvá Múmia Stephena Sommersa (1999) ma trošku sklamala. Bolo to tým, že som čakal „indianajonesovku“ a dostal som dobrodružnú komédiu s fantastickými prvkami. Všetko bolo postavené na áčkových trikoch (ILM je ILM a taký Nick Dudman (efekty s príšerami) nie je žiadna nula – robil na kadečom, od Jediho návratu, cez Krulla až po najnovšieho Harryho Pottera) a na situačnej komike (videli ste Brendana Frasera v George of the Jungle?). Očakávania sa teda nenaplnili – no film ma pobavil. Práve preto som sa tentoraz pred vstupom do kina preorientoval, vypol „hľadače myšlienky vo filme“ a v chode som nechal len prvú signálnu sústavu. A spravil som dobre – bola to kráľovská zábava. Alebo, faraónska…?

Návrat chodiaceho obväzu sa odohráva desať rokov po prvom filme. Rick O'Connell (Brendan Fraser) s Evelyn (Rachel Weisz) si kdesi vo výpredaji zohnali Indiana Jonesa mladšieho (9 rokov) a nazvali ho svojim synom – Alexom (John Hannah). Za tých desať rokov sa toho zrejme veľa neudialo, za zmienku stojí len fakt, že mamka naučila synčeka reč hieroglyfov a – kdesi-čosi – prišla k podivne reálnym víziám. Evelyn sa neustále vracia živý sen o hrobke ukrytej hlboko piesku, o hrobke, ktorá skrýva strašné tajomstvo (ako všetky hrobky). A posadnutosť je posadnutosť, film začína v okamihu, keď sa rodičia predierajú podzemím akéhosi chrámu – blížia sa k dotyčnej hrobke, verní zásade hrdinov, že do zla treba vŕtať dovtedy, kým sa nepreberie. A varovaním sa im nestane ani fakt, že sa v pôvodne vysušenom hrobe napijú vody Nílu viac, ako by im chutilo. Nuž, kliatby sú kliatby. A tak sa začína odvíjať reťaz… náhod?

Základ deja je postavený zhruba na tomto: Kedysi dávno žil chlapík („Wow!“ kričí obecenstvo.), svalnatý, zúrivý a so žiariacimi zubami á la Hollywood (Dwayne Johnson, wrestler zvaný The Rock). A tento chlapík mal pomerne častú ambíciu – rozhodol sa dobyť svet. Nazval sa Kráľom Škorpiónom a vrhol sa na všetko, čo malo sukňu… ehm, nie, na všetko, čo malo hradby. No nevyšlo mu to tak, ako si predstavoval, a na prvý pokus ho porazili a zahnali do púšte. A to nemali robiť, pretože v púšti sa nájde kadečo – napríklad boh Anubis, ktorý len tak slintá po ďalšej ľudskej dušičke. Spísala sa dohoda (krvou samozrejme) a na základe nej už na ďalšiu výpravu Škorpi nešiel sám, ale rovno s pár miliónmi anubislike oblúd (Anubis, to je ten s šakalou hlavou). Zúrivý svalnáč dobyl, čo sa dalo, no aj na neho došlo – Anubis požadoval plnenie zmluvy. Historici uvádzajú, že Kráľ Škorpiónov ostal aj so svojou armádou uväznený kdesi v stratenej oáze – a tam si pekne čaká na nejakého šialenca (rozumej hrdinu), ktorý sa si s ním príde zahrať vabank o neporaziteľnú armádu. Hrá sa bez pravidiel, no zato v pravidlených intervaloch. Stolík je pripravený vždy v roku Škorpióna – a práve teraz prišiel ten správny čas (na nešťastie pre O'Connelovcov a na šťastie pre divákov). Kocky sú hodené a je medzi nimi: jeden čarovný náramok (v tvare škorpióna), jedno žezlo (s neznámymi účinkami, ale zato zlaté), jeden unesený synček (Alex), jedna múmia (áno, Imphotepa znova vykopali), jedna farónova milenka a jedna faraónova dcéra (obe reinkarnované). Plus pár kladných a záporných hrdinov a jeden obligátny černošský srandista (Shaun Parkes). A vzducholoď (veru, aj na verneovku došlo)…

A aby ste na mňa nekričali, že som vám prezradil dej filmu, musím sa ohradiť – nie je to pravda. Načrtol som vám zhruba prvých desať minút deja – Mumíkov návrat je totiž nabitý akciou a obrazmi do poslednej sekundy. Akékoľvek možné hluché miesta padli pod nemilosrdnou sekerou scenára (ktorý napísal sám režisér). A aj keď je všetko vlastne už stokrát ohratý vinyl (na originalitu zabudnite), staré známe scény a gagy sú pospájané tak šťavnato, že sa budete držať stoličiek v kine – a hlavne od smiechu. Áno, Mumík je opäť predovšekým komédia. Nenáročná, postavená na vizuálnych gagoch, no pobavil som sa. Mojou obľúbenou scénou bude dlho (min. po Laru Croft) súboj Brendana Frasera s mumíkom, v ktorom sa bezradný hrdina ovinutý nahnitými rukami snaží pichnúť netvora do očí… ehm, do očných jamiek ;-) A takýchto chutných scén je vo filme kopa…

Takže, záver? Je to nová, trikovo ešte napchatejšia Múmia, dobrodružná komédia, v ktorej nemôžete hľadaťlogiku alebo – nebodaj – myšlienky. Zabudnite na psychológiu postáv a pokochajte sa (občas naivnými, občas infantilnými) scénami v štýle kung-fu súboj egyptských princezien, stret státisícových armád alebo boj s mumíkmi v typickom londýnskom poschodovom autobuse. Jednoducho, nie je to nič pre inťošov ;-)


11. júna 2001
Rastislav Weber