 |
 |
 |
Štúdio Ghibli – pojem, ktorý pozná snáď každý správny fanúšik japonskej animácie alebo zjednodušene – anime. Čo sa však za týmto názvom skrýva, kto všetko za to môže a čo vás čaká, keď sa konečne odhodláte odhaliť jeho tajomstvá? Odpoveď možno čaká v krajine Fantázie, možno sa skrýva vo Veternom údolí a možno ju pozná aj váš sused, veľký chlpatý Totoro.
Dom, v ktorom straší
Mei a Sacuki sú dve sestry, ktoré sa s otcom sťahujú na japonský vidiek, do krajiny ocovho detstva. Novým domovom sú uchvátené. Starobylá vidiecka stavba si ich na prvý pohľad získa svojim čarom. Steny z dreva, vŕzgajúce podlahy, schody skryté za nenápadnými dverami… To všetko vytvára rozprávkový dojem, pre ktorý by ste hneď opustili pohodlie obývačky a vydali sa odkrývať tajomstvá prachom pokrytých izieb spolu s dievčatami.
Starý dom má však aj svoju skrytú tvár a zrejme nikoho by nepotešilo tvrdenie chlapca odvedľa: „V tom dome straší!“ Čo sa teda skrýva v medzerách za drevenými obkladmi? Malé ale veľmi živé čierne sadze sú len predzvesťou dobrodružstva, ktoré na dievčatá čaká. A dobrodružstvo (v ktorom nebude chýbať prapodivný mačkobus či ozajstné čary) sa skutočne aj začne – v deň, keď malá Mei prvýkrát stretne ozajstného ducha lesa.
Malé biele zajačiky
Zvedavá Mei sa rozhodne nasledovať dve polopriesvitné potvorky, očividne sa sťahujúce z ich domu, kde boli vyrušené novými nájomníkmi. Vydesené zvieratká pred ňou utečú, no jej sa podarí nájsť skrytú cestu až na dno obrovského stromu, kde spí veľký, no mierumilovne vyzerajúci tvor. Dievčatko ho pomenuje s detskou jednoduchosťou, To – to – ro, podľa zvukov, ktoré obor vydáva.
Nevedno prečo, zobudí sa o niečo neskôr neďaleko domu, kde ju nájdu vystrašená sestra s otcom. Spočiatku nechcú uveriť Meinej historke o lesnom kráľovi a keď ich prehovorí, aby sa presvedčili na vlastné oči, cesta k Totorovi záhadne zmizne. Dievčatko je však také tvrdohlavé a neústupné, že sa túžba opäť stretnúť s kráľom lesa prebudí aj v staršej sestre. Dostať sa do blízkosti čarovného tvora však nie je také jednoduché, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať…
Dáždnik vs. lopúchový list
Celý film je príjemným skĺbením rozprávkového sveta detských snov a každodennej reality. Napriek účasti čarovných tvorov sa však príbeh, prekvapivo, netočí okolo nich. Ústredným motívom je vzťah dvoch sestier, ktoré sa snažia prekonať strach z choroby ich matky. Oddanosť – to je slovo, ktoré dievčatká charakterizuje asi najlepšie. Hoci dramatickosť vo filme nevyznieva až tak výrazne, do životov detí mamičkina choroba skutočne zasiahne. Otázne je, či sa im podarí vzťah udržať aj po nečakanej správe…
Môj sused Totoro sa v kinách prvýkrát objavil v roku 1988 a zožal veľký úspech, medziiným aj niekoľko filmových ocenení. Jeho cesta však nebola celkom jednoduchá, pretože štúdio v tom čase nakrúcalo hneď dve snímky naraz, čo prinieslo množstvo problémov. Nakoniec sa však aj vďaka veľkej dávke šťastia podarilo oba filmy úspešne dokončiť a priviesť na strieborné plátna.
A ako sa vlastne Totoro dostal na „čelo“ štúdia? Za jeho úspechom paradoxne stoja plyšáky, ktoré sa úspešne predávali aj roky po uvedení filmu. Tento fenomén hravo konkuruje ošiaľom ako Mickey Mouse, Káčer Donald či Winnie–the-Pooh. Je teda isté, že Totoro si právom svoje miesto zaslúži.
Môj sused Totoro (Tonari no Totoro)
Réžia: Hajao Mijazaki
Scenár: Hajao Mijazaki
Žáner: dobrodružno – fantastický film
Výroba: Japonsko, 1988, 86 min
Hodnotenie: 80 %
(9 hlasov)
