Nedávno som sa stretol opäť stretol s predsudkom, že comics je len pre pologramotných ľudí. “Hm,” pomyslel som si, “ako fajn, že si naši intelektuáli zasa raz nedovidia na nos.” Ignorantsky totiž prehliadajú samostatnú umeleckú formu, ktorá vo svojich vrcholných dielach ponúka nielen osobitnú sociálnu výpoveď, ale aj riadnu porciu zábavy a neuveriteľný zážitok. Tam zaraďujem aj hrdinu, ktorý mi prirástol zo všetkých nepreberných Super-(a všelijakých iných)-manov najviac: Veľký Šéf… Mr. Šestipívo… LOBO!
Tohto intergalaktického nájomného zabijaka v Čechách a na Slovensku predstavil český comicsový časopis Crew, za čo si zaslúži nehynúcu slávu. Myslím, že nikto neodolá čaru tohto metalového “čističa” a jeho parodicky ladeným príbehom ako Bulíkuv případ, či Sedm Jatečných. Ale… Existuje ešte jeden Lobo. Ten sa odlišuje od toho súčasného (ktorého prináša Crew) ako motorová píla od špáradla. Je veľký, svalnatý, zlý, veľmi (ale naozaj VEĽMI) brutálny a ešte viac zábavný! Hviezdna hodina Veľkého Šéfa udrela, keď sa jeho zrodu zmocnili traja chlapíci: Keith Giffen, Alan Grant a kult sám o sebe – Simon Bisley. Bisleyho kresba absolútne kašle na akékoľvek konvencie zobrazovania superhrdinov v amerických comicsoch. Alan Grant pri tvorbe tvrdo nahrával Bisleymu neuveriteľný sled nápadov a zabijáckych fórov, a keď amík Giffen chcel udržať tých dvoch Angličanov v dohľade, nemal inú šancu ako šliapnuť na plyn a držať nohu niekde ďaleko za podlahou. Snáď sa pýtate: “Čo už len také ten Lobo vykonal?” No… Na úvod sa v časti z roku 1991 The Last Czarnian (Posledný Czarniančan) dozvieme čosi o milovanej rodnej hrude Veľkého Šéfa – o Czarnii. Počas školského výletu žiak Lobo skríži osu a škorpióna. Prispeje k premnoženiu tejto milej kombinácie a rodná hruda sa začne zmietať v obrovskej agónii. Učiteľka zo základnej školy, ktorá učila Loba, však prežije a napíše o ňom neautorizovaný životopis. Aj Veľký Šéf má v tejto časti šéfa – je ním Vril Dox, ktorý prikáže Lobovi eskortovať pedagogičku cez pol vesmíru do L.E.G.I.O.N.u, kde sídli. Lobo mu musí sľúbiť, že mu ju odovzdá živú. To sú muky! V obzvlášť vydarenom dobrodružstve kultúrychtivá pedagogička zdrhne na Balet motorových píl, čo je zatiaľ preukázateľne jediná kultúrna akcia, ktorá sa kedy Lobovi pozdávala. Výsledkom tejto vychádzky za baletnou kultúrou je vagón mŕtvych baleťákov, dva vagóny krvi a hŕba šrotu, ktorá kedysi slúžila na pílenie. Veľký Šéf sa rozšantí a nedokáže vydržať – svojej obľúbenej učiteľke láskyplne odpíli obe nohy! Pre Loba je to skutočne veľmi jemný spôsob ako zamedziť eskortovanej osobe, aby mu zdrhla ešte raz… Po pár milých, krvavých a brutálnych zážitkoch (ako stret s militantnými gramatikofilmi, či zničenie výletnej planéty Revel 7) odovzdáva Veľký Šéf neporušenú (takmer) učiteľku svojmu nadriadenému. Napriek brutálnym otázkam typu: “Lobo, kedy budeš dobrý chlapec, kedy prestaneš nosiť tie smiešne handry, kedy sa ostriháš, nájdeš si milé dievča a slušné zamestnanie?” je učiteľka stále živá. Veľký Šéf predsa vždy dodrží svoje slovo! Po odovzdaní milej učiteľky ho už žiadne sľuby neviažu, a tak jej s chuťou vykrúti krk. CHRRRUPST! Vril Dox, šéf L.E.G.I.O.N.u – najmocnejšej vesmírnej organizácie, to už nevydrží. Rozplače sa… Vianoce. Áno, tento prekrásny čas lásky, mieru, pokrytectva a depresií existuje aj v Lobovom svete (The Lobo Paramilitary Special). Veľkého Šéfa si najme totálne opitý a deprimovaný Zajko Veľkonočný, utápajúci svoj žiaľ v 110 % etanolovej Raketovici. Má pre Loba ponuku: zlikvidovať nekalú konkurenciu – Santa Clausa: “Šššak povedš, Lobo, móóóššše šššpolu šššúperiť príchod jari a veľkonošššné vajíššška š vianošššnými daršššekmi, oždobenými štromšššekmi, ššškapatým karpom, šššory, kaprom, koledami a bieluššškým šššnehom?” Jasné, že nie, pomyslí si Lobo a s radosťou preberá túto objednávku. Má totiž s milým Darčekonosičom súkromné nevybavené účty už z detstva. Naozaj, prečo vlastne ako sedemročný nedostal ten rotačný guľomet? Santa Claus, vlastným menom Kris “Tlačenica” Kringle je medzinárodne hľadaný terorista, ktorý otrokársky s oceľovou päsťou vládne vo svojom nedobytnom vojenskom dúpäti na severe. Na verejnosti si udržiava imidž známou každoročnou charitatívnou akciou 24. decembra. Sem sa vydáva Veľký Šéf, aby aj on dostal svoj kus vianočnej nádielky. Tá je vrchovatá: odtrhnuté hlavy, vykopnuté mozgy i čeľuste, tony nábojov v telách tých malých krpatých trpaslíčích poškrabkov. Po ozajstnom zákusku na Štedrovečernom hodovaní – súboji s mačetami so Santom, z ktorého: Šprt… Škŕŕt! Žbľunk! sa stáva krásna fontána krvi – prichádza vyvrcholenie vianočného večera. Lobo premení linku na výrobu hračiek na zbrojovku, a tak miesto medvedíkov Pú z pásov schádzajú bomby. Spolu s verným havinom (buldogom) potom Veľký Šéf zhadzuje deťom štedrovečernú bombovú nádielku. A morálne ponaučenie z tohto príbehu? Zlí sa dočkajú zaslúženej odplaty. A tí dobrí, tí zažijú, aké to je byť nevinnou obeťou! Možno si niektorí inteleguáni povedia: “Ale… No,no,no… Ako to, že Lobo ani raz nepadol rozstrieľaný na kúsky, rozsekaný mačetami či prešpikovaný olovom? Teda po našom – nezatrepal krpcami?” Nuž, zatrepal. A hneď niekoľkokrát. Ale podobne ako Veľký Arnie (Mr. Terminátor) aj Veľký Šéf sa zvykne vracať. Lobov návrat (Lobo’s Back, 1992) dokazuje, že dobrých ľudí (v nebi) nie je dosť a zlých (Lobo) sa treba radšej rýchlo zbaviť (poslať ich na Zem). V tomto príbehu sa Veľký Šéf dostane do záhrobia, potom ako ho zaskočí a dorazí jeden obzvlášť nepríjemný dvojmutanťák. Lobo miesto toho, aby sa postavil do 41 rokov dlhej rady pred nebeskou bránou, sa v priebehu pár sekúnd sa prekope až k úradníkovi zastupujúcemu Svätého Petra. Sila Lobových argumentov ho presvedčí a Loba pustí dnu. Za chvíľu sa nebo zmení pekelný gigantický kotol plný heavymetalovej muziky a zúrivo sa mlátiacich sa anjelov. Po presune do pekla Lobo zmláti Satana tak, že tento podá demisiu, a z božskej inkvizície sa po chvíli stane kôpka krvi, kostí, slizu a krucifixov. Aj veľkí starovekí bohovia dostanú zabrať. Poseidón je za okamih bez oka a bez brady a Šiva sa zúčastní prekonania intergalaktického rekordu v hode ďalekom. Možno by ho to tešilo, ale do cieľa dorazí po častiach: ruka, ruka, ruka, ruka, noha, noha… Neviem, možno letí dodnes. Pallas Athéna, ukázala, že je bohyňou múdrosti, lebo pred Veľkým Šéfom múdro zdrhla. Nebeským úradom je jasné, že nie je žiadúce, aby Lobo ostával v záhrobí. Než sa však Lobo prepracuje tam, kde na Zemi skončil (neznáša nevyrovnané účty), nebeská úradnícka mašinéria párkrát kiksne. A tak sa Veľký Šéf v ženskom tele ocitne v Londýne počas nacistických náletov v dobe Druhej svetovej vojny. Domorodcov to trochu vyvedie z miery a cítia sa značne nesvoji. Predstavte si ohromnú ženu v čiernych bikinách s jednou neuveriteľne svalnatou rukou (tá ostala z Loba – muža) ako príde do pivárne, zapáli si cigaru a zareve: “Som nadržanááá!” Naozaj úchvatné! Tak Veľká Šéfka dobrovoľne podstúpi smrť a tentoraz ju skutočne vrátia na správne miesto v správnom čase. Z Lobovej mŕtvoly sa ešte parí a zloduch – dvojmutant sa raduje. Veľký Šéf sa rozhodne udrieť, keď zrazu zistí, že je – veverička. Pri tomto precitnutí Lobovi v žilách zovrie samotné peklo a po jeho návrate do záhrobia nebeská administratíva musí kapitulovať a Loba radšej robí nesmrteľným!!! Dvojmutant následne oľutuje, že radšej neostal v cirkuse… Veľký Šéf útočil na všetky modly americkej spoločnosti, na city svätuškárov, meštiakov a moralistov. Na adresu amerického comicsového giganta DC chodili tony milých slušných pohoršených listov od milých slušných pohoršených bohabojných čitateľov, ako napríklad Sterlinga Baxtera z Ontária: “Práve som si kúpil váš comics Lobo Paramilitary Christmas Special. Toto je najhroznejší, najnechutnejší, najchorejší, najvymetenejší a najsprostejší kus šrotu, aký ste kedy stvorili!” Redakcia odpovedala, ako sa patrí na slušných ľudí: “Ďakujeme, Sterling!” Verejné pohoršenie rástlo a situácia sa priostrovala. V DC vyriešili túto situáciu naozaj šalamúnsky. Ako zámienka poslúžil sval na Lobovej ruke, ktorý na jednej kresbe priveľmi pripomínal penis. Keď sa pohoršujúca kresba dostala na obálku (Lobo’s Back No. 2), vedenie DC odvolalo Bisleyho zo série a pridelila mu maľovanie crossover “Judgment on Gotham” a Veľkého Šéfa zverilo menej kontroverzným autorom. Ale to už je o inom Lobovi… Raz sa jeden z puritánskych sťažovateľov pýtal redakcie, kde je Boh, keď dopustí taký hnus a kacírstvo ako je Lobo. Redakcia mu na to nevedela odpovedať. Ja som však presvedčený, že Boh sedí nad comicsom s dobrodružstvami Veľkého Šéfa a Božsky sa baví. To isté odporúčam aj vám. Alebo si myslíte, že pri čítaní Kanta, Wittgensteina, či Descartesa zažijete väčšiu zábavu?  Bystrík Antalík