Matrix killer! Takýto a jemu podobné reklamné slogany sprevádzali príchod filmu Stevena Spielberga Minority Report. Vedel som, že námet je podľa P. K. Dicka, čo by malo zaručiť kvalitný príbeh a tak som poslúchol vábenie reklamy i svojej zvedavosti…
Tento film o budúcnosti, kde sa môžete dostať do väzenia ešte predtým, než spáchate nejaký zločin, lebo vaše úmysly odhalia telepaticky nadaní Predvídači, mi pripomenul rozprávku o Cisárových nových šatách. Starnúci a rozmarný cisár si spolu s vernými krajčírmi ušije nádherný šat, aký ešte nikto nevidel. Drahokamy špeciálnych efektov, úžasná kombinácia rôznych efektných prvkov budúcnosti, závoje epických rovín a pevný šev logiky sú vystavené divákovi. Keby to trvalo 90 minút, ešte by to ušlo, ale cisár vo svojej rozmarnosti utápajúc sa vo svojej veľkoleposti krúži pred obecenstvom plné dve hodiny tridsaťpäť minút.
Po tejto dobe sa však na prvý pohľad ohromná kombinácia prvkov ukazuje veľmi nesúrodá. Čistá sci-fi je vlastne len akcia úteku autom vo Washingtone 2054. Ostatné miesta sú dobré na to, aby nimi hlavný hrdina prešprintoval. Prichádzajú prvé pochyby a nádherná látka začína šednúť.
Už len úvodná sekvencia siahodlhého úvodu je nešťastná. Policajt Anderton (narážka na matrixovského Andersona?) dramaticky diriguje a vyberá správne obrazy, ktoré majú viesť k nájdeniu páchateľa. To by celkom aj sedelo, keby boli vizuálne údaje okolo neho trojdimenzionálne v priestore ako u Johnnyho Mnemonica. Sú však premietané na sklenenej tabuli, kde by mu úplne stačili šípky na klávesnici a tlačidlá enter a delete. Tak sa z veľkolepého dramatického divadla stáva obyčajné, nezmyselné mávanie rukami.
Látka sa začína rozplývať.
Trblietavé a jagajúce sa flitre špeciálnych efektov ohúria, ale iba na chvíľu. Vízie budúcnosti nepochádzajú od najlepších výtvarníkov súčasnosti, ale od dizajnérov veľkých koncernov, ktoré poskytli prototypy – napr. auto Lexus, čo je luxusná divízia Toyoty. Užijete si teda dobré dve hodiny reklamy, ktorá je snom každého marketingového oddelenia. Ja osobne som mal chuť po toľkej masáži mozgu pridať štýlovým hodinkám BVLGARI dva kamene, jeden zospodu a druhý zvrchu a následne svojou NOKIOU rozbiť predné sklo LEXUSU a ovracať automat na PEPSI COLU! V Blade Runnerovi bola tiež reklama, ale nebola špecifikovaná a slúžila ako umelecký a nie komerčný prostriedok.
Technika sa však rozvíjala iba v hlavnom meste a automobilovom systéme a ešte v byte hlavného hrdinu. V ostatných interiéroch: dom Andertonovcov, geto či dom tety klonovačky takmer nič nenájdeme! Že by boli zaprisahaní prívrženci rustikalizmu?
Ďalší kus z oblečenia starnúceho cisára je preč.
Majster sa s chuťou kopíruje, vidieť tu náznaky scén z jeho predchádzajúcich snímok. Už mi chýbal iba Andertonov stratený syn s natiahnutým pulzujúcim ukazovákom, ako chce telefonovať domov. Som optimista, verím, že ho uvidíme v directors\' cute na DVD.
Aké vlastne chcelo toto dielo byť? Sci-Fi, detektívka, rodinný film, epická dráma? Čo nám chcelo povedať?
Aby sme vedeli, že keď nám Veľký Brat stisne hrdlo, tak nás spasí traumatizovaný policajt, dovtedy verný prisluhovač fašistoidného systému, potom jeho odporca a nakoniec šťastný tatko s tehotnou manželkou usmievajúci sa Žiarivým zajtrajškom? Dick to TAKTO určite nemyslel a teraz veselo rotuje vo svojom hrobe. Minority Report je sci-fi, ktorá veselo láme určité logické hranice žánru, zahadzuje a obetuje ich s absolútnou aroganciou voči žánru samotnému iba kvôli efektným záberom bez vnútornej logiky.
Ak si chcete pozrieť dobrú detektívku, odporúčam L. A. Prísne tajné, ak akčný film, tak Rýchlo a zbesilo je to pravé orechové a ak dobrý sci-fi, spravte si príjemný večer s Matrixom.
Minority Report nie je ani jedno z toho.
Čo dodať na záver? Nuž, hádam iba… Cisár je nahý!!!