A opäť sú tu minirecenzie. Chýbali vám? Nie? Nevadí, aj tak je tu ďalšia masívna porcia. ;-) Tri filmy, šesť krátkych, ale výživných hodnotení. Maťo Kudláč pochválil Kroniku rodu Spiderwickov (ktorá na poli detskej fantasy prekvapivo ukázala prostredníček aj Zlatému kompasu) a naopak zotrel medzitým už skoro kultové Dungeon Siege (ktorým Majster Boll vracia úder všetkým svojim odporcom). Tóno Stiffel siahol do regálov videopožičovní a vytiahol odtiaľ čínsky veľkofilm Válka rozumu a cti. Nuž a ja som si dovolil ku každému z filmov pridať aj svoje vlastné hodnotenie. Máte čo čítať, nech sa páči. A budúcnosť minirecenzií? Vzhľadom na ich úlohu „aspoň malého vyplnenia diery po Fantázii“ je otázna. Tá diera totiž už čoskoro bude zaplátaná tou najlepšou možnou záplatou a autori sa v týchto dňoch plne sústreďujú na jej prišívanie. Zatiaľ do čítania! ;-)
Kronika rodu Spiderwickov The Spiderwick Chronicles, USA, 2008, r. Mark Waters
Že by konečne? Kvalitná fantasy, ktorá by napravila tú pachuť, čo zostala z Prebudenia tmy? Zvykli sme si na rôzne knižné adaptácie. Originálna fantasy by sa síce hodila, ale zatiaľ sa musíme uspokojiť s adaptáciou prvej časti knižnej série Kronika rodu Spiderwickov. Režisér Mark Waters si dal záležať na tomto počine a aj napriek kritike zo strany fanúšikov (natočil Protivné baby) vydoloval z príbehu maximum. Žiadna teatrálna monumentálnosť. Toto nie je pokus o epickú fantasy. Magická ríša Spiderwickov je determinovaná starým domom a záhradou. Minimalistické exteriérové dobrodružstvo, s rozumnou mierou počítačovej animácie, bez zbytočnej vaty. V hlavnej dvojúlohe sa predstaví Freddie Highmore (Charlie a továreň na čokoládu, Arthur a Minimojovia), pričom obom postavám dodal punc individuality. Aj keď je začiatok až podozrivo podobný Bessonovmu snímku, po chvíli sa našťastie začne uberať iným smerom. Záhradné dobrodružstvo zaujme zraky mladých divákov a starším ročníkom nabudí nostalgické spomienky na chvíle strávené na vidieku u starých rodičov. Prekvapivo dobre spracovaná fantasy. Martin Kudláč: 7,5/10
No ty brďo! Trailery hrozili ďalšou slizkou detskou fantasy – a ono je to v skutočnosti ultranadupaný akčný horor s fungujúcimi ľakačkami a takým závratným tempom, že sa to kľudne mohlo volať Spiderwickovo ultimátum (darmo, veterán filmového strihu Michael Kahn je stále majster remesla, ak dá takýto rytmus Indymu, umriem blahom). Pravda, tá fantasy omáčka nie je nijako originálna, ale akčná omáčka, ktorú nechá Waters vybuchnúť v nevídane nátlakovej záverečnej scéne, rozhodne stojí zato. Highmore sympatický (minimálne z polovice), triky výborné (zlý obor ruluje, nesmial by som sa mu ani v regulárnom horore), skladateľ James Horner sa snaží. Watersovi by som pokojne dal natočiť pokračovanie Bladea. Ďuro Červenák: 7/10
Válka rozumu a cti Muk gong/Battle of Wits; Hong Kong/Čína/Južná Kórea/Japonsko, 2006, r. Chi Leung ‚Jacob‘ Cheung
Kde sa vzal, tu sa vzal, v DVD požičovniach sa zrazu objavil ďalší z radov ázijských veľkovýpravných historických filmov. Mierne odfláknutý (ak nie rovno odpudivý) obal ma neodradil, pretože pre tento druh filmov mám slabosť. Po úvodných minútach sa dostavil pocit, že to bude asi nejaká čínska verzia Kráľovstva nebeského liznutá šikmookou Trójou. Obavy sa ale rýchlo vytratili. Ázijci si to spravili natoľko na svoj spôsob a podľa vlastnej histórie, že podobnosť s vyššie uvedenými filmami mi už až do konca filmu viac nenapadla. Dej je zasadený do obdobia okolo 370 rokov pred Kristom, kedy bola veľká Čína rozdelená na sedem národov a niekoľko kmeňov. Opevnené mesto Liang s pár tisíckami obyvateľov začne obliehať stotisícová armáda na čele s chýrnym veliteľom Xiang Yangzhongom. Vládcovia mesta požiadajú o pomoc legendárnych obrancov z kmeňa Mo-tsu, ktorí sú bojovníkmi a filozofmi zároveň. No Mo-tsu akosi zabudnú prísť. Všetci si rýchlo zrátajú svoje šance a v snahe vyhnúť sa jatkám im neostáva iné, ako sa vzdať. Keď je už kapitulácia na spadnutie, zjavuje sa pred bránami mesta jediný Mo-tsu menom Ge Li… Ak by sa niekomu zdalo, že z deja prezrádzam priveľa, verte či nie, toto bol obsah asi iba prvých piatich minút vyše dvojhodinového filmu. Všeobecne by sa dalo povedať, že táto historická vojnová dráma so silným antivojnovým posolstvom, ale venuje sa aj bojovej taktike, stratégii obrany a divákovu pozornosť upúta nielen výborne nasnímanými a vygradovanými bojovými sekvenciami, ale aj príjemnou hudbou. Mesto Liang čelí za pomoci Ge Liho jednému útoku za druhým, ale kráľ mesta sa začne obávať rastúcej popularity Ge Liho a poklesu svojich preferencií… Nechýbajú zaujímavé dejové zvraty ani love story. Šikmookým sa to znova raz podarilo. Anton Stiffel: 9/10
Prvú hodinu viac príručka čínskych dobývacích a obranných taktík než naozajstný príbeh, ale potom sa to začne komplikovať, charaktery sa prehlbujú a v dosiaľ celkom chladnej a pomerne nudnej sekanici dostanú priestor aj emócie. Príjemne realistické, škoda že podobne ako vo Válečníkovi tvorcovia nepritlačili aj na krvavosti. Drsnejšia fazóna by to ešte lepšie zakotvila v krutej dobe ázijských bojov kedysi dávno pred Kristom. Ďuro Červenák: 7/10
In the Name of the King: A Dungeon Siege Tale In the Name of the King: A Dungeon Siege Tale, Nemecko/USA/Kanada, 2007, r. Uwe Boll
A máme tu ďalší filmový potrat v podaní najznámejšieho neschopného režiséra. Boll si nedá povedať, ani sa nepoučil na vlastných chybách. Na osobu, ktorej hibernujú štyri dokončené snímky, pretože nemôže zohnať distribútorov, sa Boll cíti sebavedomo (už má naplánovaných ďalších 6 filmových projektov). Nemecký babrák zostáva verný tomu, čo mu ide najlepšie – przneniu počítačových adaptácii. Avšak tentoraz sa riadne rozšupol. Microsofťácka RPG klasika Dungeon Siege dostala na frak v najnovšom Bollovom experimente – EPICKOM fantasy filme. Pozostáva zo 150-minútovej súťaže v prehrávaní (Matthew Lillard nakoniec vyhrá, druhé miesto patrí Rayovi Liottovi), doplnenej o množstvo dejových dier, výpravu príbuznú s televíznym seriálom Power Rangers (to isté sa týka aj bojovej choreografie), a to všetko vo finále vyvrcholí orgazmom nehorázneho plagiátorstva (najčastejšie a najokatejšie je kopírovaný Pán Prsteňov). Aby sa nepovedalo, predsa len niečo nové: Boll našiel svoj fetiš v záberoch z vtáčej perspektívy a kamerových nájazdoch. Jeho libido musí byť riadne uspokojené. Hviezdne obsadenie nepridáva na kvalitách. Nemecký diabol musel riadne znásilniť Jasona Stahama, Johna Rhys-Daviesa, Rona Perlmana, Raya Liottu či Burta Reynoldsa, aby sa mu upísali. Dúfajme, že slovenský distribútor sa tomu „dielu“ vyhne. Martin Kudláč: -2/10
Zdeněk Troška v jednom rozhovore vyhlásil, že keby on mal tie prachy, ktoré dostal Jackson, natočil by Pána prsteňov v rovnakej kvalite. Myslím, že Dungeon Siege je jasný dôkaz, že to nie je o výške rozpočtu. Solídne triky, obstojne pompézna výprava a kopírovanie Jacksonových kamerových preletov sú úplne nanič, keď za kamerou stojí mizerný režisér (a to je v Bollovom prípade veľmi mierna, takmer lichotivá charakteristika) a scenár napísal imbecil. Dungeon Siege je neuveriteľne zlý film. O to horší, že z neho tryskajú obrovské ambície a nekonečné sebavedomie jeho tvorcu (chlapa, ktorý je schopný na internete poprosiť autorov nenávistných mailov, aby sa podpisovali pravými menami, aby ich potom mohol nájsť a rozmlátiť im ciferník). Polhodinu neveriackeho zízania a opakovania užasnutého „what the fuck?!“ našťastie vystriedajú dve hodiny nekontrolovateľných záchvatov smiechu. Bavil som sa tak dobre, že som chvíľu uvažoval aj o plnom bodovom hodnotení. ;-) Ďuro Červenák: 0/10