Keď už ste si mysleli, že Minirecenzie zatriasli krpcami, zrazu sa vracajú v plnej sile. Sú proste nesmrteľné – až kým im neodseknete hlavu. Isto chápete, na čo tým narážam: prichádza úžasný Highlander 5, ktorý je skvostným návratom ku kvalite prvého dielu a náplasťou za existenciu všetkých tých mizerných filmových, televízno-seriálových i animovaných pokračovaní. Moment, tak prečo má hodnotenie 0/10? Pretože si z vás nemiestne uťahujem? Čítajte ďalej. Martin Kudláč vám prezradí, aká je novinka Jumper, ktorá práve priskočila do našich kín… a zdá sa, že aj rýchlo doskáče. Vlastne to tento týždeň vyhral iba Tóno Stiffel, ktorý si prelistoval (a pozorne prečítal) Magazín SF/F číslo 6/2007 a tvrdí, že to bolo fajn.
Jumper Jumper, USA, 2008, r. Doug Liman
Očakávaný „sci-fi trhák roku“ dorazil do kín… a vyrazil dych. Zopár dobrákov ešte pred premiérou šírilo o režisérovi Limanovi škaredé veci, ale čitatelia to na fórach filmových webov odignorovali a nahrnuli sa do kín. Pravda však nakoniec musela vyjsť najavo. Liman s Jumperom pokračuje v rozbehnutom trende prznenia knižných adaptácií. Mladík sa dokáže teleportovať kdekoľvek prostredníctvom skokov cez červie diery. Režisér sa snaží ohurovať neustálou „nightcrawlerovskou“ akciou a rýchlo sa meniacimi exotickými exteriérmi (čím sa z filmu stáva poldruhahodinový turistický sprievodca), pritom však zabúda na narastajúcu stupiditu a monotónnosť príbehu. Ten je zameraný na Anakina, ktorého prenasleduje paladin Mace Windu. Keď sa práve Christensen neúčastní dementných dialógov, tak mu dáva Samuel L. Jackson po papuli. O hereckom výkone sa dá hovoriť len v prípade charizmatického Jamieho Bella. Suma sumárum: Ani pastva pre oči, ani zaujímavý príbeh. Martin Kudláč: 3/10
Magazín Fantasy&Science Fiction 6/2007 The Magazine of Fantasy&Science Fiction (Czech Edition); Triton 2007; editor Martin Šust
Posledné vlaňajšie číslo Magazínu F&SF nesklamalo a prinieslo, aj keď s menším oneskorením, opäť niekoľko zaujímavých poviedok a trochu aktuálnej publicistiky. Výbornou atmosférou pripomínajúcou trochu Mad Maxa ma najviac uchvátila krátka poviedka Lovec tamaryšků od Paola Bacigalupiho, v ktorej sa voda v USA blízkej budúcnosti stane veľmi vzácnym artiklom. Kto by veril, že dospelý tamaryšok dokáže ročne z rieky vycucať až 333 000 litrov vody? Hlavná postava Lolo tamaryšky likviduje, za čo dostáva pár dolárov a vodu, ale keďže nie je úplne padnutý na hlavu a uvedomuje si, že tamaryšky jedného dňa dôjdu, myslí aj na budúcnosť… Nemenej zaujímavá bola aj poviedka O kupci a alchymistově bráně od Teda Chianga, fantasy netradične pojednávajúca vo viacerých kratších, dôvtipne prepojených a silných príbehoch o časových paradoxoch, ale aj o zdanlivej nemennosti osudu a klamlivých pseudomožnostiach ovplyvniť svoje šťastie. O priečku nižšie v mojom rebríčku sa ocitá najdlhšia poviedka Oběť od Petera S. Beagla, v ktorej dvaja dobrodruhovia na úteku spoja svoje sily proti nekompromisným a nezmieriteľným prenasledovateľom. Táto inak dobrá fantasy nabrala spočiatku slušné tempo, rozvinula pútavý príbeh, ale priveľký rozsah a niektoré hluchšie pasáže ju zbytočne zrazili dole. Na rovnakú úroveň by som zaradil aj klaustrofobickú poviedku Temnota mezi námi o skupine baníkov, snažiacich sa na cudzej planéte dostať zo závalu a uniknúť vraždiacim podzemným obludám. Nepríliš originálny nápad a priveľký rozsah vyvažuje svižný rozprávačský štýl a vcelku zaujímavá pointa. Najmenej z celého magazínu ma zaujala poviedka Vánoční čarodějnice od M. Rickertovej o malej Rachel, ktorá zbiera všetky druhy kostí, aby mohla oživiť istú starú čarodejnicu. Poviedka ma dobrú atmosféru, ale je príliš rozvláčna a zmysel niektorých súvislostí potom začne unikať či v horšom prípade sa celkom vytrácať. V publicistickej časti zaspomína František Novotný v texte Patnáct let s Valhalou na svoj ambiciózny románový fantasy cyklus a Jiří Popiolek v recenznej časti zhodnotí Archivy hrůz od Charlesa Strossa, Pěvkyni ve sněhu od Louise Marleyovej a Mistra písní od Orsona Scotta Carda. Ak toto číslo porovnám s doteraz vyjdenými v roku 2007, predstavuje slušný nadpriemer. Anton Stiffel: 7/10
Highlander 5 Highlander: The Source; USA-Litva, 2007; r. Brett Leonard
Connor je mŕtvy, nech žije Duncan! Nie, vlastne nie. Pri Ramirezovej duši vás prosím, už mu niekto odfaklite hlavu – a celej tejto sérii tiež. Ak ste si mysleli, že Highlander: Zúčtovanie predstavoval úplné dno tejto „ságy o nesmrteľných", ktorá nie a nie konečne zdochnúť, veľmi ste sa mýlili. Highlander 5 je ešte smradľavejšia žumpa. Natočený voľakde v Litve, odohrávajúci sa v akejsi postkatastrofickej východnej Európe, plný otravných postáv z nudného televízneho seriálu a so zápletkou, ktorú už dva dni po zhliadnutí filmu nedokážem súdne zrekapitulovať. Ale skúsim: Proste má opäť nastať čosi ako „ďalšie zhromaždenie“, kde sa zvyšní hlavorubači konečne dozvedia, čo je pravým zdrojom ich nesmrteľnosti. Nejako s tým súvisí konjunkcia planét (len nie žiadne vesmírne motívy, prosím, stačilo v Highlanderovi 2!) a je tu samozrejme nadľudsky silný záporák, ktorý vyzerá, akoby si tvorcovia pomýlili Highlandera s Hellraiserom a vyslali do boja jedného z Cenobitov (nahodeného v tom najlepšom z Madmaxonovho obchodíka). Herecké výkony mizerné, dialógy neopísateľne stupídne, emotívne scény (umieranie jedného z hlavných hrdinov) nechcene smiešne, choreografia šermiarskych súbojov nudná. A to všetko zaklincuje režisér tým, že v jednom zábere nechá hrdinov spomalene kráčať za zvukov „Heeeeere we are…“ od Queenu, akoby chcel sám priznať, že točí úbohý odvar, ktorý je len ďalším ohavným pošpinením klasiky z roku 1986. Áno, neplatí to len pre nesmrteľných, ale aj pre celú túto nezmyselne naťahovanú sériu: „Môže byť len jeden.“ Ten prvý. Zvyšok je odpad. Ďuro Červenák: 0/10