Keď už ste si mysleli, že Minirecenzie zatriasli krpcami, zrazu sa vracajú v plnej sile. Sú proste nesmrteľné – až kým im neodseknete hlavu. Isto chápete, na čo tým narážam: prichádza úžasný Highlander 5, ktorý je skvostným návratom ku kvalite prvého dielu a náplasťou za existenciu všetkých tých mizerných filmových, televízno-seriálových i animovaných pokračovaní. Moment, tak prečo má hodnotenie 0/10? Pretože si z vás nemiestne uťahujem? Čítajte ďalej. Martin Kudláč vám prezradí, aká je novinka Jumper, ktorá práve priskočila do našich kín… a zdá sa, že aj rýchlo doskáče. Vlastne to tento týždeň vyhral iba Tóno Stiffel, ktorý si prelistoval (a pozorne prečítal) Magazín SF/F číslo 6/2007 a tvrdí, že to bolo fajn.
Jumper
Jumper, USA, 2008, r. Doug Liman
Očakávaný „sci-fi trhák roku“ dorazil do kín… a vyrazil dych.
Zopár dobrákov ešte pred premiérou šírilo o režisérovi Limanovi
škaredé veci, ale čitatelia to na fórach filmových webov odignorovali a
nahrnuli sa do kín. Pravda však nakoniec musela vyjsť najavo. Liman
s Jumperom pokračuje v rozbehnutom trende prznenia knižných adaptácií.
Mladík sa dokáže teleportovať kdekoľvek prostredníctvom skokov cez červie
diery. Režisér sa snaží ohurovať neustálou „nightcrawlerovskou“ akciou
a rýchlo sa meniacimi exotickými exteriérmi (čím sa z filmu stáva
poldruhahodinový turistický sprievodca), pritom však zabúda na narastajúcu
stupiditu a monotónnosť príbehu. Ten je zameraný na Anakina, ktorého
prenasleduje paladin Mace Windu. Keď sa práve Christensen neúčastní
dementných dialógov, tak mu dáva Samuel L. Jackson po papuli. O hereckom
výkone sa dá hovoriť len v prípade charizmatického Jamieho Bella. Suma
sumárum: Ani pastva pre oči, ani zaujímavý príbeh.
Martin Kudláč: 3/10
Magazín Fantasy&Science Fiction 6/2007
The Magazine of Fantasy&Science Fiction (Czech Edition); Triton 2007;
editor Martin Šust
Posledné vlaňajšie číslo Magazínu F&SF nesklamalo a prinieslo, aj
keď s menším oneskorením, opäť niekoľko zaujímavých poviedok a trochu
aktuálnej publicistiky. Výbornou atmosférou pripomínajúcou trochu Mad Maxa
ma najviac uchvátila krátka poviedka Lovec tamaryšků od Paola Bacigalupiho,
v ktorej sa voda v USA blízkej budúcnosti stane veľmi vzácnym artiklom.
Kto by veril, že dospelý tamaryšok dokáže ročne z rieky vycucať až
333 000 litrov vody? Hlavná postava Lolo tamaryšky likviduje, za čo
dostáva pár dolárov a vodu, ale keďže nie je úplne padnutý na hlavu a
uvedomuje si, že tamaryšky jedného dňa dôjdu, myslí aj na budúcnosť…
Nemenej zaujímavá bola aj poviedka O kupci a alchymistově bráně od Teda
Chianga, fantasy netradične pojednávajúca vo viacerých kratších, dôvtipne
prepojených a silných príbehoch o časových paradoxoch, ale aj o zdanlivej
nemennosti osudu a klamlivých pseudomožnostiach ovplyvniť svoje šťastie.
O priečku nižšie v mojom rebríčku sa ocitá najdlhšia poviedka Oběť od
Petera S. Beagla, v ktorej dvaja dobrodruhovia na úteku spoja svoje sily proti
nekompromisným a nezmieriteľným prenasledovateľom. Táto inak dobrá fantasy
nabrala spočiatku slušné tempo, rozvinula pútavý príbeh, ale priveľký
rozsah a niektoré hluchšie pasáže ju zbytočne zrazili dole. Na rovnakú
úroveň by som zaradil aj klaustrofobickú poviedku Temnota mezi námi
o skupine baníkov, snažiacich sa na cudzej planéte dostať zo závalu a
uniknúť vraždiacim podzemným obludám. Nepríliš originálny nápad a
priveľký rozsah vyvažuje svižný rozprávačský štýl a vcelku zaujímavá
pointa. Najmenej z celého magazínu ma zaujala poviedka Vánoční
čarodějnice od M. Rickertovej o malej Rachel, ktorá zbiera všetky druhy
kostí, aby mohla oživiť istú starú čarodejnicu. Poviedka ma dobrú
atmosféru, ale je príliš rozvláčna a zmysel niektorých súvislostí potom
začne unikať či v horšom prípade sa celkom vytrácať. V publicistickej
časti zaspomína František Novotný v texte Patnáct let s Valhalou na svoj
ambiciózny románový fantasy cyklus a Jiří Popiolek v recenznej časti
zhodnotí Archivy hrůz od Charlesa Strossa, Pěvkyni ve sněhu od Louise
Marleyovej a Mistra písní od Orsona Scotta Carda. Ak toto číslo porovnám
s doteraz vyjdenými v roku 2007, predstavuje slušný nadpriemer.
Anton Stiffel: 7/10
Highlander 5
Highlander: The Source; USA-Litva, 2007; r. Brett Leonard
Connor je mŕtvy, nech žije Duncan! Nie, vlastne nie. Pri Ramirezovej duši
vás prosím, už mu niekto odfaklite hlavu – a celej tejto sérii tiež. Ak
ste si mysleli, že Highlander: Zúčtovanie predstavoval úplné dno tejto
„ságy o nesmrteľných", ktorá nie a nie konečne zdochnúť, veľmi ste sa
mýlili. Highlander 5 je ešte smradľavejšia žumpa. Natočený voľakde
v Litve, odohrávajúci sa v akejsi postkatastrofickej východnej Európe,
plný otravných postáv z nudného televízneho seriálu a so zápletkou,
ktorú už dva dni po zhliadnutí filmu nedokážem súdne zrekapitulovať. Ale
skúsim: Proste má opäť nastať čosi ako „ďalšie zhromaždenie“, kde
sa zvyšní hlavorubači konečne dozvedia, čo je pravým zdrojom ich
nesmrteľnosti. Nejako s tým súvisí konjunkcia planét (len nie žiadne
vesmírne motívy, prosím, stačilo v Highlanderovi 2!) a je tu samozrejme
nadľudsky silný záporák, ktorý vyzerá, akoby si tvorcovia pomýlili
Highlandera s Hellraiserom a vyslali do boja jedného z Cenobitov (nahodeného
v tom najlepšom z Madmaxonovho obchodíka). Herecké výkony mizerné,
dialógy neopísateľne stupídne, emotívne scény (umieranie jedného
z hlavných hrdinov) nechcene smiešne, choreografia šermiarskych súbojov
nudná. A to všetko zaklincuje režisér tým, že v jednom zábere nechá
hrdinov spomalene kráčať za zvukov „Heeeeere we are…“ od Queenu, akoby
chcel sám priznať, že točí úbohý odvar, ktorý je len ďalším ohavným
pošpinením klasiky z roku 1986. Áno, neplatí to len pre nesmrteľných,
ale aj pre celú túto nezmyselne naťahovanú sériu: „Môže byť len
jeden.“ Ten prvý. Zvyšok je odpad.
Ďuro Červenák: 0/10