Tak, a sú tu sľúbené olympijské minirecenzie. Predovšetkým si Tóno Stiffel ako priaznivec hard sci-fi náležite vychutnal Simmonsov Olymp. Ja som sa naopak obetoval za vás (ehm, to mi niečo pripomína… ;-)) a investoval som dve hodiny života do hlučnou reklamou sprevádzanej ohavnosti Asterix a olympijské hry (už dávno – ak nerátam kadejaké „hřebejkoviny“ – tu nebol film, ktorý by si menej zaslúžil takú vysokú návštevnosť, akej sa nudní Galovia momentálne v našich kinách tešia). Urobíte omnoho lepšie, keď vyrazíte na Burtonov krvavý muzikál Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street, ktorý vám krátko priblíži Maťo Kudláč. O týždeň čakajte ruskú inváziu. ;-)
Dan Simmons: Olymp Olympos, Laser, Plzeň, 2007
Konečne sa aj čitatelia na Slovensku dočkali druhej časti ambiciózneho dvojdielneho projektu Dana Simmonsa Ilium/Olympos (česky Ílion/Olymp), v ktorom autor skvele a s neuveriteľnou ľahkosťou prepracoval motívy Homérovho starogréckeho eposu. Tri hlavné dejové línie pokračujú presne tam, kde skončili v Ílione. Tajomné božské bytosti príznačne sídliace na hore Olympus Mons uskutočňujú na teramorfovanom Marse podivuhodný experiment, v ktorom sa snažia hodnoverne zrekonštruovať historické udalosti popísané v Iliáde. Experiment sa však od histórie začína odchyľovať a tieto odchýlky majú za úlohu sledovať a zaznamenávať scholici. Jedným zo scholikov je aj znovuoživený akademický vedec z 20. storočia Dr. Thomas Hockenberry, ktorý úmyselne zvráti celý priebeh experimentu a ten sa úplne vymkne spod kontroly. Božské bytosti disponujú kvantovou technológiu, ktorú však samé nevyvinuli, niekto im ju poskytol. Práve kvantová aktivita tejto technológie pritiahne pozornosť ďalších bytostí – moravcov, čiastočne organických umelých inteligencií, vytvorených v dávnej minulosti ľuďmi za účelom prieskumu okrajových častí slnečnej sústavy a vonkajšieho vesmíru. Navyše na Zemi vyvražďujú posledné zvyšky postľudí nebezpeční voynoxovia a mnohoruký gigantický mozog Setebos s jeho prisluhovačom Kalibánom kujú svoje smrtonosné plány. Dejové línie sa dômyselne prepletajú a postupne zbiehajú do veľkolepého finále. Nezainteresovanému čitateľovi to môže pripadať ako šialený guláš histórie, literatúry, psychedelických obrazov a tvrdých SF reálií, no v skutočnosti ide o vrcholné dielo fantastiky, ktoré je už dnes radené medzi najlepšie space opery desaťročia. Simmons v ňom naplno predviedol svoju všestrannosť, originalitu, úžasnú imagináciu a schopnosť pracovať so symbolikou. Aj keď Olymp je riadna „tehla“ (má vyše 900 strán), neobsahuje žiadne hluché miesta a prečítate ju jedným dychom. Bodaj by Simmons dlho žil a napísal podobných diel ešte veľa. Anton Stiffel: 10/10
Asterix a olympijské hry Asterix aux jeux olympiques; Francúzsko, 2008; r. Frédéric Forestier, Thomas Langmann
Vychádzajúc z kina, díval som sa na tie vysmiate rodiny s tešiacimi sa deťmi, ktoré stáli v nevídane dlhom rade pred pokladňou v dychtivej túžbe zakúpiť si lístky na ďalšie predstavenie, a bolo mi ich úprimne ľúto. V tej chvíli ešte netušili, že ich čaká bezmála dvojhodinové PEKLO, ktoré je o to pekelnejšie, že vďaka tým nehoráznym prachom (rozpočet 75 miliónov Euro robí z olympijského Asterixa druhý najdrahší európsky film histórie – hneď po Piatom elemente) naozaj dobre vyzerá. Digitálne triky sú na vysokej úrovni, obrázky Thierryho Arbogasta (Bessonov dvorný kameraman) malebné a dekorácie také veľkolepé, že i Ridley Scott a Wolfgang Petersen môžu len závistlivo vzdychať. Lenže to, čo sa v tej oslnivej vizuálnej paráde odohráva, je prosto obludné. Také scenáristické a režijné zúfalstvo sa vidí len zriedka. V celom filme je jeden vtip, pri ktorom som sa usmial (Alain Delon odkazuje na svoje staré filmy ako Sicílsky klan či Rocco a jeho bratia – koľko bežných smrteľníkov to pochopilo?) a jeden, ktorý ma primal trochu sa uchechtnúť (gepardova smrť). Zvyšok je pekelná nuda. Každý náznak aspoň priemerného gagu je zabitý nevýslovnou bezradnosťou tvorcov. Preboha, keď už natáčam taký veľkofilm, to sa nemôže stretnúť pár aspoň priemerných humoristov a spoločným brainstormingom vymyslieť za hrsť nosných fórov, aby to „dielo“ nepripomínalo voľnú a vo výsledku zúfalo nevtipnú improvizáciu bandy (pod)priemerných komikov? Ako-tak preberú z letargie len skutočne dobre natočené záverečné preteky na vozoch, ale celkom dobrý pocit z toho, že film mal aspoň solídne vyvrcholenie, zabije nasledujúca asi 10-minútová, neznesiteľne naťahovaná after-party, na ktorej sa predvedie zopár zvláštnych ľudí, zrejme slávnych športovcov, a má to byť akože strašná zábava. Trpel som ako tulenie mláďa, čo uviazlo v ropnej škvrne. Nechoďte na to. Nepožičiavajte si to na DVD. A keď to raz budú dávať na druhý sviatok vianočný o 11.30 dopoludnia, bleskovo prepnite na päťdesiatu reprízu Perinbaby. Ďuro Červenák: 3/10
Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street Sweeney Todd: The Demon Barber of Fleet Street; USA, 2007; r. Tim Burton
Burtonova novinka o spievajúcom sériovom vrahovi je temným viktoriánskym muzikálom o zrade a diabolskej odplate v podobe tuctov podrezaných hrdiel. Príbehom o vyšinutom holičovi, ktorý sedel 15 rokov len za to, že si to chcel niekto rozdať s jeho ženou. Po návrate sa ukrivdený maniak usalaší v malej miestnosti v podkroví a rozpútava peklo. Režisér namiešal krvavý drink zo svojich obľúbených prísah, no pritom dokázal ponúknuť aj niečo nové a svieže. Realizoval vlastnú víziu bez zásahov producentov, v znamení krvavého R-ka. Deppovi v gothic make-upe sekunduje Helen Bonham Carter ako majiteľka krachujúceho obchodíka s koláčikmi (povinná prísada: šváby), ktorý sa zrazu stane najvychytenejším podnikom. Výprava je skvelá (ponuré exteriéry Londýna), herecké výkony nadštandardné (vrátane Alana Rickmana). Už len treba dúfať, že sa tohto skvostu pri výrobe prekladu pre slovenské kiná nechytil nejaký ,,umelec“, ktorý poprekladal texty veľmi exotickým a divokým spôsobom. Martin Kudláč: 9/10 |