Tak, a sú tu sľúbené olympijské minirecenzie. Predovšetkým si Tóno Stiffel ako priaznivec hard sci-fi náležite vychutnal Simmonsov Olymp. Ja som sa naopak obetoval za vás (ehm, to mi niečo pripomína… ;-)) a investoval som dve hodiny života do hlučnou reklamou sprevádzanej ohavnosti Asterix a olympijské hry (už dávno – ak nerátam kadejaké „hřebejkoviny“ – tu nebol film, ktorý by si menej zaslúžil takú vysokú návštevnosť, akej sa nudní Galovia momentálne v našich kinách tešia). Urobíte omnoho lepšie, keď vyrazíte na Burtonov krvavý muzikál Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street, ktorý vám krátko priblíži Maťo Kudláč. O týždeň čakajte ruskú inváziu. ;-)
Dan Simmons: Olymp
Olympos, Laser, Plzeň, 2007
Konečne sa aj čitatelia na Slovensku dočkali druhej časti ambiciózneho
dvojdielneho projektu Dana Simmonsa Ilium/Olympos (česky Ílion/Olymp),
v ktorom autor skvele a s neuveriteľnou ľahkosťou prepracoval motívy
Homérovho starogréckeho eposu. Tri hlavné dejové línie pokračujú presne
tam, kde skončili v Ílione. Tajomné božské bytosti príznačne sídliace
na hore Olympus Mons uskutočňujú na teramorfovanom Marse podivuhodný
experiment, v ktorom sa snažia hodnoverne zrekonštruovať historické
udalosti popísané v Iliáde. Experiment sa však od histórie začína
odchyľovať a tieto odchýlky majú za úlohu sledovať a zaznamenávať
scholici. Jedným zo scholikov je aj znovuoživený akademický vedec
z 20. storočia Dr. Thomas Hockenberry, ktorý úmyselne zvráti celý priebeh
experimentu a ten sa úplne vymkne spod kontroly. Božské bytosti disponujú
kvantovou technológiu, ktorú však samé nevyvinuli, niekto im ju poskytol.
Práve kvantová aktivita tejto technológie pritiahne pozornosť ďalších
bytostí – moravcov, čiastočne organických umelých inteligencií,
vytvorených v dávnej minulosti ľuďmi za účelom prieskumu okrajových
častí slnečnej sústavy a vonkajšieho vesmíru. Navyše na Zemi
vyvražďujú posledné zvyšky postľudí nebezpeční voynoxovia a mnohoruký
gigantický mozog Setebos s jeho prisluhovačom Kalibánom kujú svoje
smrtonosné plány. Dejové línie sa dômyselne prepletajú a postupne
zbiehajú do veľkolepého finále. Nezainteresovanému čitateľovi to môže
pripadať ako šialený guláš histórie, literatúry, psychedelických obrazov
a tvrdých SF reálií, no v skutočnosti ide o vrcholné dielo fantastiky,
ktoré je už dnes radené medzi najlepšie space opery desaťročia. Simmons
v ňom naplno predviedol svoju všestrannosť, originalitu, úžasnú
imagináciu a schopnosť pracovať so symbolikou. Aj keď Olymp je riadna
„tehla“ (má vyše 900 strán), neobsahuje žiadne hluché miesta a
prečítate ju jedným dychom. Bodaj by Simmons dlho žil a napísal podobných
diel ešte veľa.
Anton Stiffel: 10/10
Asterix a olympijské hry
Asterix aux jeux olympiques; Francúzsko, 2008; r. Frédéric Forestier,
Thomas Langmann
Vychádzajúc z kina, díval som sa na tie vysmiate rodiny s tešiacimi sa
deťmi, ktoré stáli v nevídane dlhom rade pred pokladňou v dychtivej
túžbe zakúpiť si lístky na ďalšie predstavenie, a bolo mi ich úprimne
ľúto. V tej chvíli ešte netušili, že ich čaká bezmála dvojhodinové
PEKLO, ktoré je o to pekelnejšie, že vďaka tým nehoráznym prachom
(rozpočet 75 miliónov Euro robí z olympijského Asterixa druhý najdrahší
európsky film histórie – hneď po Piatom elemente) naozaj dobre vyzerá.
Digitálne triky sú na vysokej úrovni, obrázky Thierryho Arbogasta (Bessonov
dvorný kameraman) malebné a dekorácie také veľkolepé, že i Ridley Scott
a Wolfgang Petersen môžu len závistlivo vzdychať. Lenže to, čo sa v tej
oslnivej vizuálnej paráde odohráva, je prosto obludné. Také scenáristické
a režijné zúfalstvo sa vidí len zriedka. V celom filme je jeden vtip, pri
ktorom som sa usmial (Alain Delon odkazuje na svoje staré filmy ako Sicílsky
klan či Rocco a jeho bratia – koľko bežných smrteľníkov to pochopilo?)
a jeden, ktorý ma primal trochu sa uchechtnúť (gepardova smrť). Zvyšok je
pekelná nuda. Každý náznak aspoň priemerného gagu je zabitý nevýslovnou
bezradnosťou tvorcov. Preboha, keď už natáčam taký veľkofilm, to sa
nemôže stretnúť pár aspoň priemerných humoristov a spoločným
brainstormingom vymyslieť za hrsť nosných fórov, aby to „dielo“
nepripomínalo voľnú a vo výsledku zúfalo nevtipnú improvizáciu bandy
(pod)priemerných komikov? Ako-tak preberú z letargie len skutočne dobre
natočené záverečné preteky na vozoch, ale celkom dobrý pocit z toho, že
film mal aspoň solídne vyvrcholenie, zabije nasledujúca asi 10-minútová,
neznesiteľne naťahovaná after-party, na ktorej sa predvedie zopár
zvláštnych ľudí, zrejme slávnych športovcov, a má to byť akože
strašná zábava. Trpel som ako tulenie mláďa, čo uviazlo v ropnej škvrne.
Nechoďte na to. Nepožičiavajte si to na DVD. A keď to raz budú dávať na
druhý sviatok vianočný o 11.30 dopoludnia, bleskovo prepnite na
päťdesiatu reprízu Perinbaby.
Ďuro Červenák: 3/10
Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street
Sweeney Todd: The Demon Barber of Fleet Street; USA, 2007; r.
Tim Burton
 |