Po týždňovej odmlke sú tu opäť minirecenzie. A konečne to začína byť autorsky pestrejšie. Maťo Kudláč sa v predstihu pozrel na najdiskutovanejší film súčasnosti, ktorý sa slovenský distribútor rozhodol uviesť až v marci (asi preto, aby dovtedy „humbug“ okolo neho utíchol a všetci záujemcovia si ho zohnali z iných zdrojov – veď prečo zbytočne zaťažovať tetušky v kinách príliš veľkým počtom divákov?). Ak vám názov Monštrum nič nehovorí, nuž vedzte, že ide o tuzemský distribučný názov toľko pretriasaného Cloverfieldu. Čo tu máme ďalej? Miloš Ferko sa nadchol pre českú antológiu s tematikou alternatívnych dejín Imperium Bohemorum a Tóno Stiffel sa obetoval a pretrpel v Rumunsku natočený horor Katakomby, ktorý v januári prišiel na náš DVD trh. Malá upútavka na budúci týždeň: Asterix si to rozdá s Danom Simmonsom v olympijských disciplínach a hrdlorez Sweeney Todd usporiada plavecké preteky v bazénoch krvi ;-).
Monštrum
Cloverfield; USA, 2007; r. Matt Reeves
Katastrofa z pohľadu jej priameho účastníka. To je nápad, ktorého sa
chopil J. J. Abrams (tvorca seriálu Nezvestní. M:I:III či práve
natáčaného Star Treku) a s pomocou veľkého marketingového humbugu ho aj
vypustil do sveta. Vzkriesením „monster filmov“ 50. a 60. rokov a
oprášením konceptu Záhady Blair Witch vznikol Cloverfield, dlho utajovaný
filmový projekt. Pseudo-autentický záznam s minimálnou príbehovou kostrou.
Dynamika obrazu v kombinácii s audio zázrakmi zo Skywalker Sound (sirény,
nálety, výbuchy…) vytvára intenzívny zážitok. Druhou palebnou zbraňou
hneď po zvuku je útržkovitosť. Vizuálny zmätok prebiehajúci na plátne
pridáva na uveriteľnosti a napätí. Áno, Cloverfield dokáže ohúriť
divákov, pravda len do chvíle, kým nezačnú premýšľať. Dej totiž
naráža na hollywoodske mantinely. Napr. prvých 15 minút sa nálepkujú
postavy: hláškar, sexbomba, sklamaný zaľúbenec atď. Do úteku pred
neznámou príšerou je nesúrodo zakomponovaná love story, pretláčaná do
popredia v hluchých pasážach. V New Yorku po útoku nevládne až taký
chaos, ľudom málo „haraší“ a keď sa správajú iracionálne, tak to nie
je prirodzená iracionálnosť hraničných situácií, ale čisto filmová
iracionálnosť. Na druhej strane nejedného filmového fanúšika potešia
skryté i evidentné referencie na staršie snímky (Planéta opíc, Útek
z New Yorku, Godzilla…). Cloverfield je decentnou dávkou audiovizuálnej
invenčnosti nadopovaná „monster“ jednohubka.
Martin Kudláč: 7/10 (marketingový humbug: 10/10)
Imperium bohemorum (Fantastické dějiny zemí Koruny české)
Praha, Albatros 2007, editor Ondřej Müller
Alternatívna história. Konečne ako literatúra, nie pseudohistorický
manuál. Kráľovská jazda nápadov a spracovaní, v ktorej nájdete
dômyselné vízie Čiech ako veľmoci i postkatastrofické a katastrofické
obrazy. Česi objavujú, osídľujú a dobývajú Austráliu, bojujú proti
kameňožravým chobotniciam, Přemyslovci sú najmocnejšou panovníckou
dynastiou vládnucou stovky rokov… alebo po stovkách rokov húfom
degenerátov študujúcich tvorivé písanie. Desať poviedok je časovo
umiestnených od úsvitu dejín až do vzdialenej budúcnosti. Viaceré pracujú
s prelínaním niekoľkých časových rovín, iné nás zavedú do
alternatívneho sveta. Až tri z nich sa dajú časovo lokalizovať na prelom
šestnásteho a sedemnásteho storočia – bude to asi tancovanie okolo Bielej
hory ako jedného zo zlomových miest českých dejín. „Čo by bolo,
keby…“ je v týchto textoch rozpracované do podrobných dôsledkov a
zaujímavých súvislostí. Nájdeme nápady v zaujímavom prostredí, nesené
uveriteľnými postavami v dynamickom príbehu. Iskrenie historických a
literárnych narážok u Novotného. Prepracovaná Kadlečkovej mágia slova
ako brána do alternatív histórie. Prekríženie dobrodružstva akcie s (vo
fantastike posledných pätnástich rokov už takmer zabudnutým)
dobrodružstvom poznania. Jan Hus, Golem, Elina Makropulos a Milady v jednej
osobe, Libby Kroková… Šlechta, Procházka, Neff, Kadlečková, Rečková,
Pecinovský, Oščádal a Novotný dokazujú, že alternatívna história môže
byť nielen zaujímavou, ale i dobrou literatúrou.
Inšpiračné vzory sú ďaleko prekonané. Zabudnite na postpubertálne hry na
vojačikov v podaní Harrissona, Fortschena či Turtledova. V útrobách
strednej Európy hrajú v tomto prípade na vyššej úrovni, pretože na
hlbších základoch.
Miloš Ferko: 9/10
Katakomby
Catacombs; USA 2007; r. Tomm Coker, David Elliot
O béčkovom horore Katakomby sa počas jeho prípravy veľa nehovorilo a
nebolo naň veľa trailerov. Po jeho zhliadnutí som aj pochopil prečo. Ja to
béčkový (ak nie rovno céčkový) horor s pravdepodobne veľmi malým
rozpočtom (jedna maska zo školského karnevalu a pár svietidiel nemôže
stáť veľa). Nezachraňuje ho ani sexi postavička exotickej Havajčanky
Shannyn Sossamon (Príbeh rytiera, 40 dní a 40 nocí, Pravidlá vášne, Kiss
Kiss Bang Bang, Požierač hriechov…). Prvá tretina filmu je čistá nuda,
režisér nás nezáživne oboznamuje s postavami a reáliami, z ktorých
najdôležitejšia je asi informácia, že najkrajšie mesto sveta Paríž je
vlastne postavené na masovom hrobe 7 miliónov ľudí. Až vo zvyšných dvoch
tretinách sa začína niečo diať, ak sa dá za dianie považovať pobehovanie
po tmavých chodbách katakomb, každú chvíľu zhasínajúca baterka a
neurčité škreky v diaľke. Shannyn sa občas aj zatvári, akoby sa naozaj
bála, ale to je asi tak všetko. Scenárista jej veľa priestoru na nejaký
vývin neposkytol, pritom v predchádzajúcich filmoch už ukázala, že hrať
vie. Zhoršujúci sa dojem nezvráti ani vcelku prekvapivá a zaujímavá
pointa. Ak by som mal Katakomby porovnať s podobným hororom Metro, v ktorom
osamelo blúdila podzemím rovnako pôvabná Franka Potente, Metro jednoznačne
víťazí. Pri ňom som mal aj nejaké tie zimomriavky, pri Katakombách akosi
neprichádzali. Pre priaznivcov hororu odporúčam pozrieť iba v prípade
vrcholnej nudy alebo už radšej siahnuť po podstatne lepších
Hamiltonovcoch.
Anton Stiffel: 3/10