Po týždňovej odmlke sú tu opäť minirecenzie. A konečne to začína byť autorsky pestrejšie. Maťo Kudláč sa v predstihu pozrel na najdiskutovanejší film súčasnosti, ktorý sa slovenský distribútor rozhodol uviesť až v marci (asi preto, aby dovtedy „humbug“ okolo neho utíchol a všetci záujemcovia si ho zohnali z iných zdrojov – veď prečo zbytočne zaťažovať tetušky v kinách príliš veľkým počtom divákov?). Ak vám názov Monštrum nič nehovorí, nuž vedzte, že ide o tuzemský distribučný názov toľko pretriasaného Cloverfieldu. Čo tu máme ďalej? Miloš Ferko sa nadchol pre českú antológiu s tematikou alternatívnych dejín Imperium Bohemorum a Tóno Stiffel sa obetoval a pretrpel v Rumunsku natočený horor Katakomby, ktorý v januári prišiel na náš DVD trh. Malá upútavka na budúci týždeň: Asterix si to rozdá s Danom Simmonsom v olympijských disciplínach a hrdlorez Sweeney Todd usporiada plavecké preteky v bazénoch krvi ;-).
Monštrum Cloverfield; USA, 2007; r. Matt Reeves
Katastrofa z pohľadu jej priameho účastníka. To je nápad, ktorého sa chopil J. J. Abrams (tvorca seriálu Nezvestní. M:I:III či práve natáčaného Star Treku) a s pomocou veľkého marketingového humbugu ho aj vypustil do sveta. Vzkriesením „monster filmov“ 50. a 60. rokov a oprášením konceptu Záhady Blair Witch vznikol Cloverfield, dlho utajovaný filmový projekt. Pseudo-autentický záznam s minimálnou príbehovou kostrou. Dynamika obrazu v kombinácii s audio zázrakmi zo Skywalker Sound (sirény, nálety, výbuchy…) vytvára intenzívny zážitok. Druhou palebnou zbraňou hneď po zvuku je útržkovitosť. Vizuálny zmätok prebiehajúci na plátne pridáva na uveriteľnosti a napätí. Áno, Cloverfield dokáže ohúriť divákov, pravda len do chvíle, kým nezačnú premýšľať. Dej totiž naráža na hollywoodske mantinely. Napr. prvých 15 minút sa nálepkujú postavy: hláškar, sexbomba, sklamaný zaľúbenec atď. Do úteku pred neznámou príšerou je nesúrodo zakomponovaná love story, pretláčaná do popredia v hluchých pasážach. V New Yorku po útoku nevládne až taký chaos, ľudom málo „haraší“ a keď sa správajú iracionálne, tak to nie je prirodzená iracionálnosť hraničných situácií, ale čisto filmová iracionálnosť. Na druhej strane nejedného filmového fanúšika potešia skryté i evidentné referencie na staršie snímky (Planéta opíc, Útek z New Yorku, Godzilla…). Cloverfield je decentnou dávkou audiovizuálnej invenčnosti nadopovaná „monster“ jednohubka. Martin Kudláč: 7/10 (marketingový humbug: 10/10)
Imperium bohemorum (Fantastické dějiny zemí Koruny české) Praha, Albatros 2007, editor Ondřej Müller
Alternatívna história. Konečne ako literatúra, nie pseudohistorický manuál. Kráľovská jazda nápadov a spracovaní, v ktorej nájdete dômyselné vízie Čiech ako veľmoci i postkatastrofické a katastrofické obrazy. Česi objavujú, osídľujú a dobývajú Austráliu, bojujú proti kameňožravým chobotniciam, Přemyslovci sú najmocnejšou panovníckou dynastiou vládnucou stovky rokov… alebo po stovkách rokov húfom degenerátov študujúcich tvorivé písanie. Desať poviedok je časovo umiestnených od úsvitu dejín až do vzdialenej budúcnosti. Viaceré pracujú s prelínaním niekoľkých časových rovín, iné nás zavedú do alternatívneho sveta. Až tri z nich sa dajú časovo lokalizovať na prelom šestnásteho a sedemnásteho storočia – bude to asi tancovanie okolo Bielej hory ako jedného zo zlomových miest českých dejín. „Čo by bolo, keby…“ je v týchto textoch rozpracované do podrobných dôsledkov a zaujímavých súvislostí. Nájdeme nápady v zaujímavom prostredí, nesené uveriteľnými postavami v dynamickom príbehu. Iskrenie historických a literárnych narážok u Novotného. Prepracovaná Kadlečkovej mágia slova ako brána do alternatív histórie. Prekríženie dobrodružstva akcie s (vo fantastike posledných pätnástich rokov už takmer zabudnutým) dobrodružstvom poznania. Jan Hus, Golem, Elina Makropulos a Milady v jednej osobe, Libby Kroková… Šlechta, Procházka, Neff, Kadlečková, Rečková, Pecinovský, Oščádal a Novotný dokazujú, že alternatívna história môže byť nielen zaujímavou, ale i dobrou literatúrou. Inšpiračné vzory sú ďaleko prekonané. Zabudnite na postpubertálne hry na vojačikov v podaní Harrissona, Fortschena či Turtledova. V útrobách strednej Európy hrajú v tomto prípade na vyššej úrovni, pretože na hlbších základoch. Miloš Ferko: 9/10
Katakomby Catacombs; USA 2007; r. Tomm Coker, David Elliot
O béčkovom horore Katakomby sa počas jeho prípravy veľa nehovorilo a nebolo naň veľa trailerov. Po jeho zhliadnutí som aj pochopil prečo. Ja to béčkový (ak nie rovno céčkový) horor s pravdepodobne veľmi malým rozpočtom (jedna maska zo školského karnevalu a pár svietidiel nemôže stáť veľa). Nezachraňuje ho ani sexi postavička exotickej Havajčanky Shannyn Sossamon (Príbeh rytiera, 40 dní a 40 nocí, Pravidlá vášne, Kiss Kiss Bang Bang, Požierač hriechov…). Prvá tretina filmu je čistá nuda, režisér nás nezáživne oboznamuje s postavami a reáliami, z ktorých najdôležitejšia je asi informácia, že najkrajšie mesto sveta Paríž je vlastne postavené na masovom hrobe 7 miliónov ľudí. Až vo zvyšných dvoch tretinách sa začína niečo diať, ak sa dá za dianie považovať pobehovanie po tmavých chodbách katakomb, každú chvíľu zhasínajúca baterka a neurčité škreky v diaľke. Shannyn sa občas aj zatvári, akoby sa naozaj bála, ale to je asi tak všetko. Scenárista jej veľa priestoru na nejaký vývin neposkytol, pritom v predchádzajúcich filmoch už ukázala, že hrať vie. Zhoršujúci sa dojem nezvráti ani vcelku prekvapivá a zaujímavá pointa. Ak by som mal Katakomby porovnať s podobným hororom Metro, v ktorom osamelo blúdila podzemím rovnako pôvabná Franka Potente, Metro jednoznačne víťazí. Pri ňom som mal aj nejaké tie zimomriavky, pri Katakombách akosi neprichádzali. Pre priaznivcov hororu odporúčam pozrieť iba v prípade vrcholnej nudy alebo už radšej siahnuť po podstatne lepších Hamiltonovcoch. Anton Stiffel: 3/10