A sú tu tretie tohtoročné minirecenzie. Čo ponúkajú? Predovšetkým sa Miloš Ferko pozrel na Trochu divné kusy 3, teda ďalšiu zo série prestížnych antológií zostavovaných Martinom Šustom a mapujúcich najsúčasnejšiu anglo-americkú fantastiku. Ja som sa mrkol na údajne „finálny zostrih“ Blade Runnera, tentoraz naozaj pod dohľadom Ridleyho Scotta, nuž a napokon je tu Fido. Kto je, sakra, Fido? Fido je zombie sympaťák, ktorý si získal srdcia publika na filmových festivaloch v Toronte i v Karlových Varoch a nedávno dorazil aj na tuzemský DVD trh. A vy by ste ho nemali prehliadnuť, lebo niečo tak originálneho a zábavného sa vidí len zriedka.
Trochu divné kusy 3 Laser Plzeň, 2007, editor: Martin Šust
Trochu divné kusy tri opäť ponúkajú jazdu aktuálnou fantastikou USA a Kanady. Nájdete tu skvelé i menej výrazné kúsky. Strhujúco podaný špionážny príbeh z Francúzskom ovládaného poriečia Mississippi so zvodnou špiónkou tak trocha v štýle Scarlett a tak trocha Maty Hari, pričom napokon je niečo inak, magická knižnica so siedmimi knihovníčkami, bohaté americké mŕtvoly, príbeh o jazyku, čo sa mení každý deň… Vcelku prevládajú podmanivo napísané poviedky s atmosférou a potlačenou dejovou líniou. Väčšinu mien ani textov nepoznáte, Martin Šust zasa angličtiny neznalým poodhaľuje kúsky nových obzorov. Teší ma existencia poviedok, ktoré napriek tomu, že transparentne nesmerujú cez hŕby pohybov k jednoznačnému záveru, si dokážu získať úspech. V USA i v Čechách. Možno, že ich štýl raz inšpiruje aj tunajších autorov fantastiky. Po lektúre klasickej fantasy by to bola vítaná zmena. Texty dostáva čitateľ v tradične kvalitnom preklade najpoprednejších prekladateľov a prekladateliek. Špecifickou črtou antológie je vyššie zastúpenie ženských autoriek (bez obrazovej dokumentácie). Apropos, editor. Martin Šust je dnes už pojem sám osebe. V tejto knižke vycizeloval i štýl medailónov a svojich úvodov k poviedkam, zahodil meravosť, za jeho vetami cítiť zrelého človeka, ktorý vie, za čo stojí a stojí si za tým. Miloš Ferko: 9/10
Blade Runner: The Final Cut Blade Runner: The Final Cut; USA, 1982/2007; r. Ridley Scott
A cenu za film, ktorý sa dočkal najväčšieho množstva verzií, získava… Vy viete kto. Ridley Scott má rád DVD formát. Všetky jeho zásadnejšie filmy sa na tomto médiu dočkali väčších či menších úprav. A tak máme k dispozícii upraveného Votrelca, o 17 minút dlhšieho Gladiátora či zľahka predĺženého Čierneho jastraba zostreleného. Azda najvýraznejšie to „schytalo“ Kráľovstvo nebeské, na DVD dostupné vo verzii dlhšej o 50 minút, ktorá je asi tak o milión tried lepšia a zmysluplnejšia než tá z kín. Nuž a nastal čas aj na Final Cut toľkokrát upravovaného, vylepšovaného, ale aj hyzdeného Blade Runnera. Vysvetľovať tu, o čom film je a prečo je (napriek svojmu komerčnému fiasku počas uvedenia v roku 1982) považovaný za jednu z najlepších sci-fi v histórii kinematografie, nemá vôbec zmysel. Preto aspoň stručne o tom, akých zmien sa film dočkal. Predovšetkým má digitálne upravený obraz a zvuk, čo vidieť na prvý pohľad i posluch – kvalita je porovnateľná so súčasnými filmami. Ridley sa dôkladne pohral so všetkými scénami, ktoré boli považované za chybné. Zosynchronizovali sa niektoré dialógy, ktoré nepasovali hercom do úst, upravila sa chronológia scén, aby Harrison Ford nemal jazvu predtým, než dostane nakladačku, a niektoré repliky sa dočkali nových (či lepšie povedané pôvodných, z čias ešte pred zásahmi producentov) verzií. Najzásadnejších zásahov sa dočkali scény so zastrelením replikantky Zhory (pôvodne bolo jasne vidieť, že cez sklené výklady preletí kaskadérka, tá teraz vďaka digitálnym kúzlam dostala tvár skutočnej predstaviteľky postavy), snívaním o jednorožcovi (scéna je úplne iná než v director´s cute z roku 1991) a záverečným vypustením holubice mŕtvym Battym (vták už neodlieta k nepatrične modrému nebu, ale v ústrety daždivej, smogom zahalenej nočnej oblohe). Final Cut niektoré scény skrátil, hlavne tie, ktoré obsahovali smutne slávne Deckardovo vnútorné tliapanie. Vďaka tomu má táto verzia filmu citeľne svižnejšie tempo, pričom však noirová atmosféra zostáva nenaštrbená. DVD (alebo nejaký modernejší HD formát) s Final Cutom je jasná kúpa. Ak ste si doteraz mysleli, že Blade Runner je dokonalý film, mrknite sa na to, ako vyzerá v ostatnej vycibrenej podobe. Jednoducho paráda. Ďuro Červenák: samozrejme 10/10
Fido Fido; Kanada, 2007; r. Andrew Currie
Sme v akýchsi alternatívnych 50. rokoch. Svet sa nespamätáva z druhej svetovej, ale z vojny proti zombíkom. Zem zahalilo záhadné kozmické žiarenie a mŕtvi odvtedy za svet nechcú zostať „šesť stôp dole“. Našťastie je tu spoločnosť ZomCon, ktorá vytvorila pre ľudí „bezpečné zóny“ a pre zombíkov vyvinula špeciálne obojky, potláčajúce chuť na človečinu a meniace pažravé mŕtvoly na neškodných lokajov… Je fascinujúce, že sa práve taký subžáner, akým sú „zombie filmy“, stal oázou toľkej invencie a čírej radosti z filmárčiny. Po Jacksonovom Braindeade či britskom Súmraku mŕtvych je tu ďalšia zombie komédia, tentoraz ladená ako „pohodovka“ z 50. rokov. Retro atmosféra je dokonalá, pohybujeme sa v pestrofarebnom mestečku ako z maľovanky, všetci sú spokojní, každá rodina vlastní svojho zombie sluhu a deti sa v škole učia strieľať do hláv pre prípad, že by ich domácemu miláčikovi zlyhal obojok. Čo sa občas stáva a potom začnú zombíci rýchlo pribúdať. Ešte viac môže detstvo hlavného hrdinu skomplikovať to, že jeho mamke začne rodinný zombie pripadať príťažlivejší ako jej vlastný manžel… Film ako je Fido ste ešte nevideli. Kanaďan Andrew Currie mal odvahu natočiť niečo, čo zdanlivo vyzerá ako film pre celú rodinu (akurát namiesto Lassie si dosaďte potácajúcu sa mŕtvolu), ale nechýbajú tu ani vybuchujúce hlavy a vyťahovanie čriev z roztrhnutých pupkov. A haldy čierneho humoru („Viem, synček, že zbraň môžeš legálne držať až od dvanástich rokov, ale aj tak ti darujem tento revolver. Nikdy nevieš, kedy sa ti zíde.“). Obsadeniu jasne dominuje úžasná Carrie-Anne Moss v úlohe starostlivej mamičky, ktorá bez mihnutia oka vyprázdni zásobník pištole do dvoch zombie skautíkov ohrozujúcich jej syna. Nuž a Billy Connolly v úlohe Fida? Je očarujúci. Za celý film nepovie jediné slovo, ale tých pár významných pohľadov a hlavne záverečný labužnícky šluk z cigarety sa postarajú o to, že sa do tohto nemŕtveho sympaťáka zamilujete. Ďuro Červenák: 8/10