A sú tu tretie tohtoročné minirecenzie. Čo ponúkajú? Predovšetkým sa Miloš Ferko pozrel na Trochu divné kusy 3, teda ďalšiu zo série prestížnych antológií zostavovaných Martinom Šustom a mapujúcich najsúčasnejšiu anglo-americkú fantastiku. Ja som sa mrkol na údajne „finálny zostrih“ Blade Runnera, tentoraz naozaj pod dohľadom Ridleyho Scotta, nuž a napokon je tu Fido. Kto je, sakra, Fido? Fido je zombie sympaťák, ktorý si získal srdcia publika na filmových festivaloch v Toronte i v Karlových Varoch a nedávno dorazil aj na tuzemský DVD trh. A vy by ste ho nemali prehliadnuť, lebo niečo tak originálneho a zábavného sa vidí len zriedka.
Trochu divné kusy 3
Laser Plzeň, 2007, editor: Martin Šust
Trochu divné kusy tri opäť ponúkajú jazdu aktuálnou fantastikou USA a
Kanady. Nájdete tu skvelé i menej výrazné kúsky. Strhujúco podaný
špionážny príbeh z Francúzskom ovládaného poriečia Mississippi so
zvodnou špiónkou tak trocha v štýle Scarlett a tak trocha Maty Hari,
pričom napokon je niečo inak, magická knižnica so siedmimi knihovníčkami,
bohaté americké mŕtvoly, príbeh o jazyku, čo sa mení každý deň…
Vcelku prevládajú podmanivo napísané poviedky s atmosférou a potlačenou
dejovou líniou. Väčšinu mien ani textov nepoznáte, Martin Šust zasa
angličtiny neznalým poodhaľuje kúsky nových obzorov. Teší ma existencia
poviedok, ktoré napriek tomu, že transparentne nesmerujú cez hŕby pohybov
k jednoznačnému záveru, si dokážu získať úspech. V USA
i v Čechách. Možno, že ich štýl raz inšpiruje aj tunajších autorov
fantastiky. Po lektúre klasickej fantasy by to bola vítaná zmena. Texty
dostáva čitateľ v tradične kvalitnom preklade najpoprednejších
prekladateľov a prekladateliek. Špecifickou črtou antológie je vyššie
zastúpenie ženských autoriek (bez obrazovej dokumentácie). Apropos, editor.
Martin Šust je dnes už pojem sám osebe. V tejto knižke vycizeloval
i štýl medailónov a svojich úvodov k poviedkam, zahodil meravosť, za jeho
vetami cítiť zrelého človeka, ktorý vie, za čo stojí a stojí si za
tým.
Miloš Ferko: 9/10
Blade Runner: The Final Cut
Blade Runner: The Final Cut; USA, 1982/2007; r. Ridley Scott
A cenu za film, ktorý sa dočkal najväčšieho množstva verzií,
získava… Vy viete kto. Ridley Scott má rád DVD formát. Všetky jeho
zásadnejšie filmy sa na tomto médiu dočkali väčších či menších
úprav. A tak máme k dispozícii upraveného Votrelca, o 17 minút
dlhšieho Gladiátora či zľahka predĺženého Čierneho jastraba
zostreleného. Azda najvýraznejšie to „schytalo“ Kráľovstvo nebeské, na
DVD dostupné vo verzii dlhšej o 50 minút, ktorá je asi tak o milión
tried lepšia a zmysluplnejšia než tá z kín. Nuž a nastal čas aj na Final
Cut toľkokrát upravovaného, vylepšovaného, ale aj hyzdeného Blade Runnera.
Vysvetľovať tu, o čom film je a prečo je (napriek svojmu komerčnému
fiasku počas uvedenia v roku 1982) považovaný za jednu z najlepších
sci-fi v histórii kinematografie, nemá vôbec zmysel. Preto aspoň stručne
o tom, akých zmien sa film dočkal. Predovšetkým má digitálne upravený
obraz a zvuk, čo vidieť na prvý pohľad i posluch – kvalita je
porovnateľná so súčasnými filmami. Ridley sa dôkladne pohral so všetkými
scénami, ktoré boli považované za chybné. Zosynchronizovali sa niektoré
dialógy, ktoré nepasovali hercom do úst, upravila sa chronológia scén, aby
Harrison Ford nemal jazvu predtým, než dostane nakladačku, a niektoré
repliky sa dočkali nových (či lepšie povedané pôvodných, z čias ešte
pred zásahmi producentov) verzií. Najzásadnejších zásahov sa dočkali
scény so zastrelením replikantky Zhory (pôvodne bolo jasne vidieť, že cez
sklené výklady preletí kaskadérka, tá teraz vďaka digitálnym kúzlam
dostala tvár skutočnej predstaviteľky postavy), snívaním o jednorožcovi
(scéna je úplne iná než v director´s cute z roku 1991) a záverečným
vypustením holubice mŕtvym Battym (vták už neodlieta k nepatrične modrému
nebu, ale v ústrety daždivej, smogom zahalenej nočnej oblohe). Final Cut
niektoré scény skrátil, hlavne tie, ktoré obsahovali smutne slávne
Deckardovo vnútorné tliapanie. Vďaka tomu má táto verzia filmu citeľne
svižnejšie tempo, pričom však noirová atmosféra zostáva nenaštrbená.
DVD (alebo nejaký modernejší HD formát) s Final Cutom je jasná kúpa. Ak
ste si doteraz mysleli, že Blade Runner je dokonalý film, mrknite sa na to,
ako vyzerá v ostatnej vycibrenej podobe. Jednoducho paráda.
Ďuro Červenák: samozrejme 10/10
Fido
Fido; Kanada, 2007; r. Andrew Currie
Sme v akýchsi alternatívnych 50. rokoch. Svet sa nespamätáva z druhej
svetovej, ale z vojny proti zombíkom. Zem zahalilo záhadné kozmické
žiarenie a mŕtvi odvtedy za svet nechcú zostať „šesť stôp dole“.
Našťastie je tu spoločnosť ZomCon, ktorá vytvorila pre ľudí „bezpečné
zóny“ a pre zombíkov vyvinula špeciálne obojky, potláčajúce chuť na
človečinu a meniace pažravé mŕtvoly na neškodných lokajov… Je
fascinujúce, že sa práve taký subžáner, akým sú „zombie filmy“, stal
oázou toľkej invencie a čírej radosti z filmárčiny. Po Jacksonovom
Braindeade či britskom Súmraku mŕtvych je tu ďalšia zombie komédia,
tentoraz ladená ako „pohodovka“ z 50. rokov. Retro atmosféra je
dokonalá, pohybujeme sa v pestrofarebnom mestečku ako z maľovanky, všetci
sú spokojní, každá rodina vlastní svojho zombie sluhu a deti sa v škole
učia strieľať do hláv pre prípad, že by ich domácemu miláčikovi zlyhal
obojok. Čo sa občas stáva a potom začnú zombíci rýchlo pribúdať. Ešte
viac môže detstvo hlavného hrdinu skomplikovať to, že jeho mamke začne
rodinný zombie pripadať príťažlivejší ako jej vlastný manžel… Film
ako je Fido ste ešte nevideli. Kanaďan Andrew Currie mal odvahu natočiť
niečo, čo zdanlivo vyzerá ako film pre celú rodinu (akurát namiesto Lassie
si dosaďte potácajúcu sa mŕtvolu), ale nechýbajú tu ani vybuchujúce hlavy
a vyťahovanie čriev z roztrhnutých pupkov. A haldy čierneho humoru
(„Viem, synček, že zbraň môžeš legálne držať až od dvanástich
rokov, ale aj tak ti darujem tento revolver. Nikdy nevieš, kedy sa ti
zíde.“). Obsadeniu jasne dominuje úžasná Carrie-Anne Moss v úlohe
starostlivej mamičky, ktorá bez mihnutia oka vyprázdni zásobník pištole do
dvoch zombie skautíkov ohrozujúcich jej syna. Nuž a Billy Connolly v úlohe
Fida? Je očarujúci. Za celý film nepovie jediné slovo, ale tých pár
významných pohľadov a hlavne záverečný labužnícky šluk z cigarety sa
postarajú o to, že sa do tohto nemŕtveho sympaťáka zamilujete.
Ďuro Červenák: 8/10