Tak, ako som sľúbil, po týždni je tu druhé vydanie Minirecenzií. A začína prituhovať. Tým nenarážam na ľadový aljašský horor Noc dlhá 30 dní, ktorý studeným severákom páchnucim krvou riadne prevetral zatuchnuté hororové katakomby, ale na prvú tvrdšiu názorovú konfrontáciu. Hrobár Mišo Spáda nekompromisne pochoval digitálne animovanú Zemeckisovu heroic fantasy Beowulf, takže mi nezostalo nič iné, len sa tento film, ktorý bol pre mňa asi najpríjemnejším filmovým prekvapením vlaňajšieho roka, pokúsiť exhumovať a vrátiť mu kúsok dôstojnosti. Sami posúďte, ktorý názor je vám bližší. Nuž a Roger sa nadchol pre postapokalyptický sci-fi horor s neporaziteľným komerčným bombardérom Willom Smithom, ktorý tvrdí: „Som legenda.“ S takými tržbami mu to človek pokojne uverí.
Beowulf Beowulf; USA, 2007; r. Robert Zemeckis
Zatiaľ čo báseň „Beowulf“ je ponurý príbeh z drsných severských reálií raného stredoveku, Zemeckisovo animované filmové spracovanie je povrchný, historicky nevierohodný a patrične vykastrovaný guláš, ktorý si plne zaslúži svoj rating PG-13. Kráľ Hrothgar v ňom vyzerá ako zhýralý obézny satyr obklopený partiou retardovaných kumpánov, ktorí sa zmôžu iba na pitie, skandovanie jeho mena a infantilne oplzlé žarty, jeho žena Wealhtheow ako utrápená švédska fotomodelka, titulný hrdina sa zväčša potáca niekde medzi čudáckym nudistom a neokrôchaným primitívom. Autori scenára (Gaiman a Avary) sa pokúsili zošiť časovú priepasť medzi prvou a druhou časťou predlohy ťažko stráviteľnou a uveriteľnou historkou o sexuálno/mocenskom vzťahu démonky (Angelina Jolie) a viacerých hrdinov („Zabijem ťa, príšera!“ „Radšej sa so mnou vyspi, urobím ťa mocným kráľom.“ „OK.“). Na prehľadnosti filmu nepridali nadbytočné motívy, ktoré v ňom nehrajú prakticky žiadnu úlohu (kresťanstvo), na presvedčivosti zasa strnulá mimika animovaných postáv. Akčné scény sú síce remeselne dobre zvládnuté (zaujímavý drak), ale tiež predvídateľné a plné nadsadenej akrobacie, ktorá v danom kontexte pôsobí nepatrične; divák od Beowulfa očakáva, že bude síce hrdinom nadživotnej veľkosti, ale uveriteľným… Beowulf podľa môjho názoru zostal na polceste medzi filmom „dospelým“ a „detským“, hraným a animovaným, adaptáciou a interpretáciou, čo mu uškodilo po všetkých stránkach. Priemer, ktorý pri hlbšom pohľade nemá čo ponúknuť. Michal Spáda: 5/10
Asi najviac ma teší, že Robert Zemeckis, ktorý pod pozlátkou tvorcu veľkých hollywoodskych eposov pre široké divácke vrstvy vždy skrýval zmysel pre krv a čierny humor (produkoval seriál Poviedky z hrobky a množstvo hororov), konečne po rokoch natočil niečo, čo má naozaj gule a čo v porovnaní s väčšinou súčasnej americkej produkcie vyzerá ako z inej, podstatne zaujímavejšej dimenzie. Fakt som nedúfal, že mi tvorca odporného rodinného slizu Polárny expres naservíruje film, ktorý sa drsnosťou a adrenalínom vyrovná 300 (v istých scénach ho dokonca aj predčí). Zemeckis sa nezľakol Gaimanovho scenára, ktorý je všetkým, len nie čiernobielou báchorkou pre malých popcornožrútov, a natočil ho poctivo – ako bombastickú vikingskú fantasy plnú krvavých gejzírov, praskajúcich kostí, odtrhnutých údov, vulgárneho chvastania sa, prekvapivo šťavnatej sexuality a nejednoznačných hrdinov (samotný Beowulf je frajer, keď má zabiť draka alebo pretiahnuť kráľovu ženu, ale keď zlovoľná striga zabrnká na strunu jeho ješitnosti, zmäkne ako maslo na slnku). Fakt nechápem, ako sa podarilo, že bigotné konzervy z MPAA pustili túto tvrdiareň do kín s obyčajným PG-13 (napr. Matrix, ktorý má R, je oproti tomuto len bezkrvný čajíček pre malé deti). Animácia má k vysnívanej dokonalosti ďaleko, ale tak či onak je tým najlepším, čo nám súčasné digitálne technológie ponúkajú. Navyše umožnila Zemeckisovi predviesť, že ako režisér stále hýri nápadmi a vie možnosti virtuálnej kamery využiť dych vyrážajúcim spôsobom. Digitálni herci naozaj hrajú a obludy (hlavne extrémne odporný a originálne dizajnovaný Grendel) sú pastvou pre oči. Vďaka tomu všetkému (a Silvestriho hudbe, ktorá z vášho srdca urobí guľomet) je Beowulf nečakane nadupanou akčnou jazdou a splneným snom fantasy fanúšikov, ktorí už majú dosť malých školákov, zachraňujúcich svet pred temnotou. Ďuro Červenák: 9/10
Som legenda I Am Legend; USA, 2007; r. Francis Lawrence
Will Smith sa spolu s režisérom Constantinea nezľakli predlohy, na ktorej pohoreli aj Ridley Scott s Arnoldom, a urobili dobre. Ani nezistíte, ako klasický „mykavý“ horor prejde do príjemného akčného scifíčka. Smithovo ľudské hranie, keď mu úplne všetko veríte a je vám ho ľúto, ťaživá atmosféra, zopár prvkov ako vystrihnutých z knižných scifíčok 50. rokov (pes, figuríny v kníhkupectve) – tým všetkým si to u mňa predstaviteľ hlavného hrdinu spolu so scenáristom vyžehlili za tupú amerikanizáciu predlohy Ja, robot. Na Oscara to samozrejme nebude, u mňa však film od hodnotenia 10/10 delí iba nedostatok originálnosti. Tú však vo filme podľa upírskej klasiky najklasickejšej asi ťažko očakávať. Takže popcorn do ruky a priateľku na vedľajšie sedadlo, po chvíli na vás bude nalepená ako nikdy v živote. Martin Králik: 9/10
Noc dlhá 30 dní 30 Days of Night; USA, 2007; r. David Slade
Niektoré „strašidelné“ weby nazývajú tento film hororom roka 2007. Stojí to za úvahu, pretože z hľadiska žánru bola uplynulá sezóna skutočne mizerná a film ako tento trčí z haldy remakov a zbytočných pokračovaní ako sekera z plešatého čela. Pravda, neznamená to, že ide o dokonalú záležitosť. Predovšetkým je príbeh najodľahlejšieho aljašského mestečka, do ktorého sa počas polárnej noci nanosia upíri, zbytočne dlhý – vysekať tak 20 minút a malo by to omnoho plynulejšie tempo. Takisto za niektoré úseky scenára by som okamžite staval k múru – hlavne keď šerif, hlavný hrdina, zbytočne vysvetľuje to, čo sa deje za oknom, pričom divák to jasne vidí na vlastné oči. Ale! Tá mrazivá ATMOSFÉRA, z ktorej si čoskoro začnete dýchať do dlaní, aj keď kino bude fakt dobre vykúrené, tie infarktové ľakačky a tie nekompromisné gore efekty (masox na snežnej fréze a odtínanie hlavy v závere filmu jasne vedú) mne osobne skutočne stačia k pocitu, že som videl najlepší horor roka. Mimochodom, vrelo odporúčam aj prechádzajúci film Davida Sladea V pasci (Hard Candy). Je to thriller o jednom „príjemnom“ popoludní v odľahlom dome, kde sa stretnú pedofil a 14-ročné dievčatko. Môžete hádať, kto z nich bude obeťou a kto mučiacim sadistom. Ďuro Červenák: 7/10