Marec mohol byť pre fanúšikov fantastiky zaujímavý tým, koľko priestoru ich knižkám venovali nefantastické médiá. Dalo sa z nich dozvedieť veľa zaujímavého.
Veľká časť mediálnej propagácie fantastiky súvisela s návštevou Andrzeja Sapkowského v Bratislave. „Našej“ literatúre sa venujú aj Dotyky, kde vyšla esej Onderja Herca o upíroch a erotike. No najzaujímavejší článok o knihách podľa mňa uverejnil pánsky časopis Goldman.V marcovom čísle im venoval posledných osem strán. Okrem rozhovoru s propagátorom literatúry Dadom Nagyom a riaditeľom vydavateľstva Slovart Jurajom Hegerom priniesol množstvo faktov o čítaní na Slovensku. Skúsme si ich rozobrať z pohľadu čitateľov, autorov a vydavateľov fantastiky – nakoniec, nie sú to exkluzívne informácie. Prieskum robili Literárne a informačné centrum a Ústav výskumu kultúry a verejnej mienky v júni 2003 a výsledky možno nájsť v knihe Čítanie 2003.
Denne podľa neho číta beletriu deväť percent občanov starších ako 15 rokov (387 tisíc), asi štvrtina z nás číta raz týždenne (1 075 tisíc) alebo častejšie a vôbec nečíta 35 percent. Keď si tieto čísla povieme v absolútnych hodnotách, raz za čas číta takmer 2 milióny 800 tisíc Slovákov v spomínanom veku, každý týždeň vyše milióna a denne 387 tisíc. To sú podľa mňa celkom pekné počty.
Tento údaj sa v článku aj rozmieňa na drobné. Ženy čítajú dvakrát častejšie ako muži (z nežnejšieho pohlavia vôbec nečíta iba 22 percent, kým chlapov ku knihe nesadne až 48 percent), každý týždeň číta štvrtina žien a desatina mužov a denne sa tejto činnosti venuje 5 percent mužov a 12,5 percenta žien. Toto už možno považovať za jeden z dôvodov, prečo na Slovensku nefičí fantastická literatúra tak ako ženské romány. Je síce pravda, že fantasy zmenila pomer jej čitateľov z prakticky čisto mužských na tak 1:3, stále to je však výrazne mužská záležitosť. A keďže z mužov nečíta polovica, kým zo žien len pätina… V každom prípade to hovorí aj o jednej z možných ciest pre fantastiku na Slovensku. Ženskej fantasy je vonku obrovské množstvo. A naše autorky sa snáď postupne pridajú.
Prieskum rozoberá aj vek čitateľov, čo je pre fantastiku tiež podstatný
faktor. SF pre dospelých totiž číta málo 15 až 17 ročných. V tomto
veku je však najmenej nečitateľov, aj keď aj najmenej každodenných
čitateľov. K fantasy či najnovšej tvrdej sci-fi si podľa mňa nesadnú ani
dôchodcovia. Pritom práve pri skupine nad 60 rokov je najviac každodenných
čitateľov (11 percent). Ani táto skupina sa však neobíde bez
paradoxov – je tu aj najviac nečitateľov (46 percent).
Škoda, že zatiaľ neexistuje žiaden prieskum o čitateľoch fantastiky.
Zaujímavé by bolo zistiť ich vzdelanie. Najviac totiž každý deň čítajú
stredoškolsky vzdelaní (13 percent), až po nich sú vysokoškoláci
(11 percent). Spomedzi tých je však najmenej nečitateľov (približne
rovnaké percento), naopak najviac nečítajú osoby so základným vzdelaním a
vyučení (46, resp. 45 percent).
Výskum sa zaoberal aj otázkou, prečo ľudia čítajú. Možno niekoho prekvapí, že tu má významnú úlohu povinné čítanie. Medzi každodennými čitateľmi majú k nemu kladný vzťah až takmer tri štvrtiny, kým záporný len 1,5 percenta. Medzi nečitateľmi malo k nemu kladný vzťah len 16 percent, kým záporný 40. Z toho vyplýva, že zlepšenie povinného čítania môže pomôcť pri zlepšovaní úrovne čítania na Slovensku. Dá sa len súhlasiť s autormi článku, že deťom by pri tom určite pomohlo zaradenie Pottera či Troch pátračov. My ešte môžeme dodať Hobita či Pullmana. Aj keď niekde som počul, že Tolkiena do povinného čítania učitelia už v rámci svojich možností dopĺňajú. Veľmi dôležitý je fakt, že dve tretiny čitateľov by za priaznivých podmienok čítalo viac.
Tieto informácie ešte stále nehovoria o tom, prečo ľudia čítajú. Hlavným dôvodom je relax. Už na druhom mieste je vzdelávacia potreba. Faktom je, že tu dnešná fantastika veľmi nepomôže. Kým v 20. rokoch to bola jedna z jej hlavných funkcií, dnes sa už zo sci-fi fungovanie najnovšej techniky nenaučíte. Trošku viac môže vzdelať fantasy (o histórii), no ani toto nie je dôvod, prečo by si podstatná časť čitateľov knižku kúpila. Pritom tento dôvod uviedol každý druhý stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaný. Na treťom mieste bola úniková potreba, čo by spolu s prvým miestom relaxu mohlo dávať pre fantastiku dobré vyhliadky. No keď si uvedomíme, že ju uvádzali najmä ženy, osoby nad 60 rokov a vyučení, vyhliadka spľasne ako bublina. Na štvrtom mieste je túžba po estetickom zážitku. Tá je však dôležitá pre každodenných čitateľov a vysokoškolsky vzdelaných (až 37 percent). Tu niekde by mohla pomôcť abstraktnejšia fantastika, magický realizmus či poetické sci-fi a fantasy.
Z tohoto vychádzajú aj preferencie čitateľov pri jednotlivých zložkách textu. Jednoznačne najdôležitejšie sú pre nich osudy postáv, potom výnimočnosť príbehu. Stále sa tak potvrdzuje, že krásna literatúra je pre veľa čitateľov predovšetkým o príbehu. Tu niekde je sila klasickej sci-fi a fantasy. Nasleduje myšlienkové posolstvo a až na štvrtom mieste je umelecké spracovanie. Prvú päťku uzavierajú vlastné názory autora. Zaujímavé sú preferencie podľa vzdelania – čitatelia so základným vzdelaním chcú predovšetkým zažiť nevšedný príbeh, kým najvyššie vzdelaným ide predovšetkým o originálne umelecké spracovanie a hlboké myšlienky.
A ako je to so slovenskou literatúrou? Celkom dobre. Desatina čitateľov ju číta pravidelne, dve tretiny občas. A čím viac ju ľudia čítajú, tým ju lepšie hodnotia. Netreba sa teda báť písať a dopredu nadávať, že aj tak si to nikto nekúpi.
Zo všetkých týchto faktov vyplývajú najobľúbenejší autori slovenských čitateľov. Dali by sa rozdeliť do troch skupín. Oddychová literatúra (Nižnánsky, Hailey, May), ženská literatúra (Steelevá, Kelleová-Vasiloková, Mitchellová) a klasika (Remarque, Hečko, Dumas, Figuli, Němcová, Heller, Kukučín). Štrnástku dopĺňa Pavol Dobšinský. Slovenských autorov je teda až šesť, čo je pekné číslo, aj keď ich kvalitatívny rozbor by pravdaže dopadol všelijako.
Ešte dva fakty z Goldmanu ma zaujali. Trojtisícový náklad krásnej literatúry už vraj môže byť ziskový. To znie veľmi dobre, pri besedách sa väčšinou hovorilo o magickej hranici 5000. Zaujímavý je aj názor riaditeľa Slovartu na budúcnosť predaja kníh na Slovensku. Mali by sme sa podľa neho dostať do stavu, keď knihy v tvrdej väzbe budú stáť 500 korún a viac, tak, ako je to vonku bežné. Mali by byť však aj lacné paperbackové vydania, do 200 korún. Neviem, či sa už zmenil absurdný stav, keď bolo na Slovensku lacnejšie vydať pevnú väzbu ako paperback. Hegerova predstava sa mi však páči.
No a čitateľov fantastiky môže potešiť aj anotácia na Sapkowského „Vežu bláznov“ na prvých stránkach Goldmanu. Táto knižka mala v čase jeho návštevy publicitu od televíznych relácii cez periodiká ako Týždenník Markíza až po denníky a internetové servery. Aj to mohlo spôsobiť, že sa napr. v kníhkupectve PIŠTEK KNIHY dostala na prvú priečku predajnosti (v Knižnej revue zo 14. marca, odkiaľ tento údaj mám, však nie je dátum zostavenia rebríčka). Je teda pravdepodobné, že sa Slovartu podarilo dostať medzi hviezdy fantastickej literatúry ako Tolkien, Rowlingová či King ďalšieho, tento raz slovanského autora.