Masy neprišli – a prišli o dosť (Parcon 2003)

Takže po polroku (od decembrovej conovej reprízy) zasa Chotěboř. Tentoraz na megaakcii pozostávajúcej z filmového festivalu (28.6 až 2.7), Parconu, Avalconu, festivalu hráčov (Gamestar), osobitnej programovej línie venovanej fanúšikom Star Treku a literárneho festivalu Vysočina (2.-6.7.)

Mestečko sa nezmenilo – stále je malé, pokojné, ospalé, presne také, ako to od mestečiek takejto veľkosti a typu čakáte. Nezmenilo sa ani miesto konania v kultúrnom dome. Oproti minuloročnému Euroconu však do značnej miery poklesol počet účastníkov. Mne to vonkoncom nevadilo – con tak nadobudol pokojnejšiu a komornejšiu atmosféru, usporiadatelia však mali určite iný názor. Ale Eurocon nie je stotožniteľný s ľubovoľným národným conom – a ak si to náhodou niekto myslel, mýlil sa.

K zníženiu počtu účastníkov bezpochyby prispelo čiastočné zlyhanie ubytovacích kapacít (Obchodná Akadémia v Chotěboři odmietla poskytnúť priestory, a tak okrem už tradičného dochádzania z Havlíčkovho Brodu bolo na programe ďalšie z dedinky desať kilometrov vzdialenej). Práve preto značný počet prihlásených prišiel až v piatok večer, prípadne v sobotu – takpovediac na \„otočku\“ pozrieť si vyhlásenie výsledkov súťaží.

Program bol po stredajšom rozpačitom úvode vcelku zaujímavý. Mali ste možnosť stretnúť sa s Kirom Bulyčovom či s autorom zaujímavej fantasy s polynézskymi motívmi Garrym Kilworthom, opäť prišli Wiliam King a Phillipe Coriat, Františka Vrbenská na prednáške o milostných receptoch nesklamala a časť svojho textu doslova \„odohrala.\“ Okrem toho bolo \„naozajstné divadlo\“. Netradične poňatá dramatizácia Pratchettovej poviedky Zajímavé časy na trollím mostě s V. Ríšom ako trollom a O. Neffom ako rozprávačom, v polovici predstavenia zahnaným zo scény, mala svoju predpremiéru na jar na Taurcone, mne však neuškodilo ani druhé pozretie – a šiel by som ešte (prinajmenšom) raz.

Ďalšie tradičné mená a prednášky – Kantůrek a vlny smiechu pri čítaní Zeměplochy (onedlho už pre nás len Plochozeme), nádherné obrazy Teodora Rotrekla, čajovňa, egyptskí bohovia, opat broumovský, strašidlá, obludy zo stredovekých beštiárov a trekkies. Osobitné programové línie boli venované tiež mange a Pánovi prsteňov. Bohatú účasť zaznamenali slovenskí prednášajúci Alexandra Pavelková, ktorá záujemcov informovala o úskaliach pri tvorbe textov, a Martin \„Šimon\“ Schuster, ktorý nám povedal, kde všade nájdete slovanské runy (ak si vypijete – všade).

V sobotu večer vyhlásenie výsledkov súťaží, tombola, párty. Aj tohto roku Slováci bodovali v súťaži najprestížnejšej – CKČ. Alexandra Pavelková vyhrala v silne obsadenej kategórii poviedka a stala sa tak vôbec prvým víťazom CKČ z územia Slovenska, Miloš Ferko v kategórii krátka poviedka získal tretie miesto. Henriete Galgóciovej a Ivanovi Aľakšovi bola za usporiadanie minuloročného Istroconu udelená cena Ludvík.

Vcelku teda bolo príjemne – nadobudol som však dojem, že usporiadanie veľkého conu v malom meste, vzdialenom od veľkých centier, nie je práve najlepší nápad. Takmer absolútne odpadá možnosť návštevy náhodných záujemcov, odpadávajú čašníčky v reštaurácii, takže na vyprážaný syr čakáte dve hodiny. Okrem toho značná časť trekistov či kartičkárov namiesto niekoľkostoki­lometrovej cesty ostáva doma, púšťa si filmy cez video alebo počítač a hrá sa s priateľmi (chvalabohu, inak ten syr pripravujú dodnes).

O rok vraj bude Parcon v Brandýse nad Labem, čiže omnoho bližšie k Prahe – takže – uvidíme.

Foto © Rastislav Weber