Experiment na polárnej planine Antarktídy naprojektovaný Arkansasko-oklahomským centrom vesmírnych a planetárnych vied (Arkansas-Oklahoma Center for Space and Planetary Sciences) by mohol pomôcť vysvetliť nedávnu históriu Marsu. Autori experimentu, profesori Derek Sears, Paul Benoit z Arkansaskej univerzity a Stephen McKeever z Oklahomskej štátnej univerzity, sa zamerali na schopnosť ľadu pohlcovať vysoko-energetické kozmické žiarenie alebo protóny letiace vysokou rýchlosťou.
Kozmické žiarenie prichádzajúce z vesmíru preniká do atmosféry tak Zeme ako aj Marsu. Skaly a zemina pohltia kozmické žiarenie, nakoľko protóny narážajú do atómov pevnej látky, uvoľňujúc energiu, z ktorej časť sa uchová v skalách a pôde vo forme luminiscencie. Výskumníci dokážu zmerať túto luminiscenciu a určiť tak vek skúmaného objektu.
Doteraz bol však o luminiscenciu zhromaždenú v ľade malý záujem – vedci túto techniku obvykle používajú na datovanie hrncov či ohnísk v archeológii, alebo na určenie radiačnej expozície v laboratóriách. Keď sa však vedci dozvedeli viac o polárnych ľadových čiapkach na Marse, záujem o datovanie ľadu vzrástol.
Antarktída poskytuje ideálne prostredie pre tento luminiscenčný experiment vďaka existencii starého, hustého ľadu nachádzajúceho sa ďaleko od skalných útvarov, ktoré by mohli produkovať radiáciu. Antarktický ľad tak vytvára pozemské laboratórium, ktoré maximálne pripomína polárne ľadové čiapky, nachádzajúce sa na Marse.
Tento experiment je súčasťou snahy skonštruovať zariadenie pre kozmickú sondu, nazvané ODIN, pomocou ktorého budeme môcť študovať polárne ľadové čiapky Marsu. Zariadenie použité v Antarktíde určí, ako dlho budú ľadové zásoby stabilné pomocou merania množstva radiácie, ktorou boli exponované.
„Antarktický prípad je vskutku len test na Mars – ak budeme úspešní s antarktickým ľadom, Mars by nemal byť problematickejší.“ tvrdí Benoit.
  Calibre