Dupol som na brzdový pedál, pneumatiky sa s bolestivým výkrikom zahryzli do asfaltu, vzduch oťažel puchom spálených gúm.
Môj obitý Favorit pick-up úspešne zastavil krížom na príjazdovej ceste a zablokoval prejazd vozom prichádzajúcim k sídlu univerzity.
Vrhol som nenávistný pohľad na budovu, ktorej steny sa o malú chvíľku mali stať svedkami krvavých radovánok. Pred očami sa mi týčil komplex troch výškovo odlišných, navzájom prepojených betónových škatúľ s plochou strechou. Agáty, javory a platany v parku na východnej strane mali vytvárať klamlivý obraz ľudomilnej inštitúcie.
Zo zamyslenia ma vytrhlo trúbenie nervóznych vodičov. „Ťahaj s tou kraksňou niekam, kretén!“ volal ktosi. „Hybaj odtiaľ, lebo ti nohy dolámem!“ pridal sa ďalší.
„Návštevné hodiny sa na dnes skončili,“ zamrmlal som. Nepotrebujem civilistov, ktorí by mi prekážali pri práci. A okrem toho, nevinných nezabíjam.
Strhol som celtovinu z korby auta a chvíľu sa len tak kochal pohľadom na jeho náklad. Boli tam zbrane. Veľa zbraní. A nábojov. Hotový muničný sklad.
Zapálil som si Spartku a siahol po prvej krásavici z kraja. Colt Peacemaker, bubienková klasika s hlavňou tak dlhou, až by z toho jeden dostal komplexy. Samozrejme, nehovorím o sebe.
S kľudom Angličana posedávajúceho pri čaji o piatej som do zbrane naládoval pol tucta tvarovanej olovenej smrti, zasunul bubienok na miesto a dlaňou ho rozkrútil okolo vlastnej osi.
Zaskočeným šoférom ovisli ruky, klesli sánky a na čelách im vystúpili slonie kropaje.
Ale ako už som spomínal, som charakter.
„Nevinných nezabíjam,“ potiahol som si statočného šluka z cigarety. „Ale na druhej strane,“ vydýchol som obláčik dymu, „kto je nevinný, nech prvý hodí kameňom.“
Nikto nič.
Namieril som mušku na prvého z vodičov. Zdvihol ruky v obrannom geste, ale tú námahu si mohol pokojne ušetriť. Posledná vec, ktorú vo svojom živote videl, mu prerazila najprv pravú dlaň a potom aj sklo na okuliaroch, zavŕtala sa do jeho lebky a s gejzírom organickej hmoty vytryskla z temena hlavy. Muž nechápavo hľadel druhým okom na huspeninu, ktorá mu z hlavy odkvapkávala na drahý oblek. Zdalo sa, že zničené sako ho mrzí viac než dlaň s okom aj celým jeho životom dokopy.
Zviezol sa na zem ako vrece zemiakov a dva-tri krát ním ešte trhlo, než naposledy vydýchol.
Zrejme som bol dostatočne presvedčivý, lebo po kolóne čakajúcich áut ostal zrazu len smradľavý kúdoľ dymu z výfukových plynov.
Kolt som zastrčil za opasok nad zadným vreckom potrhaných džínsov. Zo sedadla spolujazdca som vytiahol kanister s benzínom a kruhovými pohybmi, ladne, ako sa nalieva tibetský čaj, som ho porozlieval po vozidle mŕtveho šoféra.
Špak mi vyletel z úst ako riadená strela, horľavá poleva sa vznietila v záblesku sekundy. Vyšľahli plamene, azúrová obloha sa stratila pod vlnovkou čiernych mračien. Otočil som sa k svojmu umeleckému dielu chrbtom tesne predtým, ako oheň prenikol k palivovej nádrži.
Výbuch vyhodil horiaci skelet železa do výšky niekoľkých metrov.
To bol môj pozdrav na privítanie pre ľudí v budove univerzity.
Hrialo ma na duši, a nebolo to len od rozpútaného pekla. Bude sa umierať a to znamená, že ma čaká skvelý deň!
Znovu som si premeral zbraňami po okraj naloženú Škodovku. Pásy s nábojmi sa prepletali ako klbká jedovatých hadov a hlavne pušiek a revolverov sa tlačili dopredu kričiac „vyber si mňa, vyber si mňa!“ Aspoň sa mi tak zdalo.
Ako prvú som si navliekol čiernu armádnu vestu. Zatiahol som popruhy a syntetické vlákna ma šteklili ako milenka počas prvej noci. Do puzdra na chrbte putovala mačeta. Zasunul som ju dolu rukoväťou a poistil pútkom. Až bude najhoršie, celkom isto s radosťou zotne pár hláv. Na hrudník, bližšie k ľavému plecu som pripevnil dva trieštivé granáty. V puzdrách vpravo a vľavo dole sa udomácnili staré dobré deviny čezety. Prázdne kapsy som naplnil nábojmi a cez plece prehodil popruh s remingtonom.
Napokon som odklopil zadnú lištu korby. Do takej akcie, aká ma čaká, treba siahnuť aj po ťažkom kalibri. Zoznámte sa, prosím, s MG-42! Pôvodný guľomet nacistiského Nemecka (a nehľadajte v tom ideologický podtext), podobná starina ako ten kolt. Keď ja som už raz nostalgický typ. A za spomenutie stojí aj drobnosť, že tento maschinengewehr má kadenciu do tisícpäťsto striel za minútu…
Obtočil som pás s nábojmi krížom okolo trupu, uchopil rukoväť zbrane (hodiny tvrdej driny vo fitku sa vyplatili) a jej hlaveň obrátil nahor. „Idem si po vás, hajzli!“
Zdesené tváre nalepené na okenných tabuliach na okamih skameneli.
Keď som ich pokropil prvou dávkou guliek, vypukla v budove panika.
Mladí aj starí, v oblekoch aj bez, pobehovali po chodbách a padali v roji oloveného hmyzu. RA-TA-TA, sakra, RA-TA-TA!
Keby mi pred mesiacom niekto povedal, že moje štúdium na odlúčenom pracovisku Univerzity Charlesa Mansona skončí takto, asi by som sa mu vysmial do tváre. Lenže keď človeka nepripustia k štátniciam, riadne to ním otrasie. Zdôvodnili to tým, že so nedosiahol dostatočný počet kreditov. K hranici 150 obetí mi ale chýbali len štyri osoby! Smiešne kvarteto mŕtvol naviac a dnes by zo mňa bol diplomovaný profesionálny zabijak.
Ale ja im predvediem, že na to mám. Teraz uvidia, aký potenciál sa vo mne skrýva.
„Vážený profesorský zbor, prišiel som si doplniť vedomosti!“ uchechtol som sa a vykročil vpred.
Môžete o mne povedať, že som horkokrvný, vznetlivý či popudlivý, niekoho by dokonca napadlo označenie psychopat. Len si poslúžte. Jednu vec mi ale uprieť nemožno: so zbraňami to jednoducho viem!
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.