Publikácia vyšla pod patronátom Gymnázia Vrbové a Mesta Vrbové. Súťaž, zmienená v názve, prebieha v dvoch kategóriách – v prvej z nich si sily merajú žiaci druhého stupňa základných škôl, v druhej gymnazisti. Súťaž má celoslovenskú pôsobnosť; v oboch kategóriách dohromady sa v tomto ročníku zúčastnilo niečo vyše sto tvorcov.
Nebola udelená ani jedna prvá cena zato dve druhé a dve tretie miesta v nižšej vekovej kategórii, dve druhé a jedno tretie vo vyššej. Ocenená sedmička je v zborníku doplnená sedmičkou radových účastníkov. Dohromady tak pred sebou máme 14 začiatočníckych textov, z ktorých niektoré ma zaujali štylisticky, iné myšlienkovou vyzretosťou, ďalšie zasa naplašili bezhraničnou naivitou „viery v počítače“ a videním sveta skrz prizmu rodinného seriálu.
Zmiatli ma hrubice v texte (i v nadpise poviedky – dobitie Andevady – Andevada zjavne nie je hrdinka, ale pevnosť). Chápem ich ako pokus o výchovný moment: Nech sa reku mladí mužovia a ženy zahanbia… Zborníček dopĺňa úvodné slovo a stručná história mestečka Vrbové, ktoré bolo, ako vieme, rodiskom Mórica Beňovského. Vcelku mi publikácia pripomenula Krutohlava v malom…napokon Móric si vo svojich cestopisných pamätiach vymýšľal toľko, že chýbal už len kúsok – a otcom slovenskej fantastiky v štýle baróna Prášila mohol byť on. Jeho inak bujná fantázia sa však rafinovane držala v rámci žánra memoárového cestopisu, aby tak potrápila generácie historikov.
V každom prípade, je veľmi pravdepodobné, že Móric si pri písaní Pamätí podoprel koncom písadla fúz, zvraštil čelo a pomyslel si: Keď si tak vymýšľam… Prajme si, aby si čo najviac detí vymýšľalo s ním.