Podaktorých zrejme pichlo pri srdci, keď si spomenuli na zelených hláškujúcich hrdinov svojich detských liet- Ninja korytnačky. Veľa komiksov bolo prečítaných, albumov nazbieraných, akčných figúrok nakúpených a veľa sa tiež odpustilo filmovej trilógii o super pancierových hrdinoch.
Na začiatok krátky exkurz do histórie. Na prelome 80-tych a 90-tych rokov minulého storočia ovládla jedincov, väčšinou mužského pohlavia v predpubertálnom a pubertálnom vekom mánia. Mánia zameriavajúca sa na bojovné umenia a kvarteto svetovo uznávaných maliarskych umelcov. Netreba opomenúť, že do tejto mánie neodmysliteľne patrí barel rádioaktívneho odpadu a rozprávajúca samurajská krysa.
Podaktorých zrejme pichlo pri srdci, keď si spomenuli na zelených hláškujúcich hrdinov svojich detských liet- Ninja korytnačky. Veľa komiksov bolo prečítaných, albumov nazbieraných, akčných figúrok nakúpených a veľa sa tiež odpustilo filmovej trilógii o super pancierovaných hrdinoch.
Dosť bolo spomínania, naši rádioaktívni hrdinovia boli vzkriesení a navštívia nás v kinách. Dlho bolo na pretrase, či zelená alebo červená projektu o prachom zapadnutých hrdinoch newyorských nocí a fetišistického klanu ninjov. Nakoniec dostali zelenú, aj keď s malým rozpočtom a pod scénaristicko-režisérskou taktovkou debutujúceho pána Munroa sa ich podarilo natočiť.
Prekvapujúcim faktom je, že Korytnačky pokračujú tam, kde skončila filmová trilógia. Ide o zaujímavý ťah, ktorý však bohužiaľ aj z koncepčných scenárov vymazal našich obľúbencov Trhača (Shredder), Rocksteadyho a Bepoba.
Ďalším, už neprekvapujúcim faktom je, že sa Zelenáči navliekli do 3D animovanej róby, ktorá im veru sluší viac a je o poznanie bližšia comicsovému originálu. Zelenáči sú veľmi sympatický chlapíci, ale ich adoptívny otec, Trieska, to odniesol vo veľkom štýle. Zostala z neho šablozubá rozprávajúcu veverička krížená s lasicou, ufff!, taktiež ľudské postavy prešli istou 3D deformáciou, takže sa až nápadne približujú rodinke Úžasných.
Pán Munroe využíva Korytnačky ako odrazový mostík pre svoju budúcu kariéru a tak si musel dať záležať aj keď rozpočet ho značne brzdil v realizovaní svojej vízie. Predom treba podotknúť, že Munroeho scenáristické zručnosti zaostávajú za režisérskymi, a tak sa mu miestami psychologizácia postáv vymyká z rúk, napríklad už vyššie spomínaný majster Trieska to odskákal nielen po estetickej stránke, ale aj mentálnej, doľahla už naňho chudáčika senilita.
Snímka je svojím spôsobom mostíkom medzi vtedy a teraz, comicsom a filmovou trilógiou a súčasným detskými divákmi a vtedajšími fanúšikmi. Munroe sa snaží filmovo vystihnúť každý u týchto prvkom, aby dosiahol ideálny balans, kompromis, ktorým by vytvoril mostík medzi súčasnou generáciou divákov/fanúšikov a tou prechádzajúcou. Celková komplexnosť pokrytia požiadaviek filmovej obce a fanúšikov v kombinácii s 90 minútovou stopážou vytvára zo snímku bezpohlavné dielo prežívajúce pod ťarchou multi žánrového a štýlového syndrómu.
Nevedno z akého dôvodu autor upustil od pôvodnej (dark) SF koncepcii fenoménu rádioaktívnych hybridov a priklonil sa k fantasy prúdu. Nešlo by ani o taký veľký prehrešok, keby kombinácia Ninja korytnačky a epickej bitky odohrávajúcej sa pred 3000 rokmi, ktorá priviedla do nášho sveta cez dimenzionálnu bránu príšery, neevokovala zimomriavky nejedného priaznivca. A na plátne to vyzerá ešte horšie.
Relatívne pomalý a vševysvetľujúci charakter úvodu snímku (cca prvých 30 minút) bude trápiť nejedného fanúšika z predchádzajúcej generácie a niekoľkokrát vyvstane otázka prečo práve on sa trepal do kina na film pre deti. Práve spomínaná snaha vystihnúť ,,chute´´ oboch generácii naráža do prvého ľadovca, ktorý sa ju snaží potopiť hneď v úvode. Začiatok je striktne vyhradený pre mládežníkov, ktorý sa so zelenáčmi ešte nestretli, resp. rekapituluje predchádzajúce udalosti (eliminácia Shreddera).
Ďalej sa už režisér snaží držať film v tolerovateľných hraniciach pre obe generácie, samozrejme chvíľami prevládajú prvky pre mladších divákov (príšerky), chvíľami pre staršiu generáciu(psychologizácia hrdinov, či odkazy na neoddeliteľné reálie korytnačieho kultu).
Pri psychologizácii by som sa ešte zdržal, zatiaľ, čo to majster Trieska odskákal za všetkých, Leonardo dostáva do vzkrieseného animovaného vienka najviac zo všetkých. Výraznejšie podporený rozvoj postavy má aj Raphael, keďže významnú sub-dejovú linku tvorí práve ,,bratrovražedný´´ vzťah oboch postáv. Okrem týchto dvoch hlavných príbehových dominánt, čo sa týka postáv, sa im dostáva väčšej pozornosti vďaka samostatnej príbehovej línie, ktorej vyvrcholenie je aj finále pre dospelejších divákov, pričom po ňom nasleduje povinné vyvrcholenie filmu do klišovitého a predvídateľného konca, určeného hlavne (a len) pre menších divákov.
Starších fanúšikov zamrzí málo pozornosti venovanej Donnatelovi a Michelangelovi. Humor, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou tejto partičky rovnako ako požieranie pizze sa obmedzuje len Michelnagela, ktorý po chvíli omrzí a jeho grganie pobaví naozaj len 10-ročných divákov. Dokonca ani tých skejtov si neužijeme!
Pred uvedením snímku sa pretriasala aj inovačná koncepcia, a síce, že film bude temnejší ako predchádzajúce snímky. Spôsobom akým to chcel autor dokázať je buď fakt, že väčšina deja sa odohráva v noci alebo, že do filmu zaangažoval pseudo krvilačné monštrá pôsobiace agresivitou (a animáciou) hlavných protagonistov animáku Príšerky, s.r.o. Aj keď zo strany starších fanúšikov bola temnosť vrelo očakávanou komoditou žiadny Technodrom sa (bohužiaľ) nekoná. Snáď sa Munroe poučil a pri animovanom sequeli (nenápadné naznačenie) nás milo prekvapí.
TMNT (USA / Hong Kong, 2007, 87 min)
Réžia: Kevin Munroe. Scenár: Kevin Munroe, Peter
Laird. Hrajú: Chris Evans, Sarah Michelle Gellar, Mako, Patrick
Stewart, Mitchell Whitfield, James Arnold Taylor, Mikey Kelley
a ďalší…