 |
Je len veľmi málo rockových kapiel, ktoré si v relatívne krátkom čase dokázali vydobyť celosvetovú slávu a vystavať tak širokú základňu fanúšikov, aby sa za nich firma mohla vždy bez strachu z podnikateľského rizika postaviť a dovolila im okrem radových dosiek pravidelne točiť drahé klipy, vydávať DVD-čka, single, EP-čka, koncertné záznamy, či výberové albumy. A v súdku s názvom menšinového štýlu black metal by človek podobný diamant snáď ani nehľadal. No predsa existuje. Na kope bahna pomaľovaných kapiel s garážovým zvukom sa blyští nerast nevídanej tvrdosti a pevnosti – britské sexteto CRADLE OF FILTH. Ortodoxní black-metalisti tvrdia, že COF hrajú komerčné „mäkkošiny“. Zbytok populácie, ktorý sa v médiách stretne maximálne s BON JOVI alebo RAMMSTEIN, s nimi pravdepodobne súhlasiť nebude. A moji starí rodičia odchovaní na ľudovkách stopercentne tiež nie. Metal je raz metal, nech je zjemnený stovkami syntetizátorov, symfonickým orchestrom alebo melodickým ženským sopránom. Všadeprítomné delometné ratatata krv-potiaceho bubeníka a ohlušujúce gitarové sóla so skreslením v podobe uši-režúcej žiletky si bohužiaľ vyžadujú náročnejšieho, alebo povedzme skôr „špecializovanejšieho“ poslucháča. Blackoši ďalej tvrdia, že COF sa svojím krištáľovo priezračným zvukom a bombastickou produkciou dávno vzdialili od čistokrvnej undergroundovej temnoty a vlastne i od samotnej podstaty black metalu. Ja si naopak myslím, že ako jedni z mála (o.i. napr. EMPEROR, DIMMU BORGIR) COF black metal povýšili na úroveň zaujímavej a technicky vyspelej muziky, v ktorej už nejde len o image. Dôkazom mojich slov je okrem iného i jeden z posledných počinov tejto kapely – výberové dvoj-CD „Lovecraft and Witch Hearts“. Prvá polovica albumu (Lovecraft) by sa dala označiť ako skromné Best of COF. Nenájdete tu samozrejme žiadne hitparádové hity. Charizmatický spevák a leader Dani Filth so spoluhráčmi zosumarizovali svoje klasické vypaľovačky, ktoré nesmú chýbať v playliste žiadneho z koncertov a vytvorili z nich vyváženú koláž. Je tu prierez väčšinou tvorby COF. Klasické symfonicko-blackové songy striedajú pomalšie a atmosferocké skladby (Her Ghost in the Fog, Malice through the Looking Glass) alebo značne melodické (na black metal) strednotempové veci (Dusk and Her Embrace, From the Cradle to Enslave). Škoda, že sú tu zastúpené iba štyri dosky (Dusk and Her Embrace, Cruelty and the Beast, From the Cradle to Enslave/EP/ a Midian). Práva k debutu a kultovému EP Vempire vlastní starý vydavateľ COF a kapela sa pravdepodobne v snahe vyhnúť sa súdnym treniciam rozhodla z týchto dosiek nečerpať. No na druhej strane je podľa mňa aj na vybraných albumoch stále kopa ďalších výborných skladieb, ktoré sa do sedemdesiatich troch minút nevošli. Klasický problém výberoviek – neexistuje dokonalá. Každopádne tu nie je žiadna slabšia vec a prvé CD je jednoznačne hodné svojho mena – či už mal Dani na mysli poctu slávnemu spisovateľovi, alebo proste len „obľúbené výtvory“. Podľa kresby zamysleného chlapíka spod ktorého vytŕčajú slizké chápadlá na obale však najskôr typujem to prvé. CD 2 (Witch Hearts) je zbierkou raritiek z B-strán singlov, CD bonusov a skladieb z rôznych tribute albumov. Taký bonbónik pre fanúšikov, ktorí nemajú na to, aby si kupovali každú vec, čo kapela vydá. Nájdeme tu klasické songy COF v mierne pozmenených verziách (Thirteen Autums and a Widow), úplne uletené techno remixy (Amor E morte), symfonické inštrumentálky (Carmilla’s Masque) a hlavne cover-verzie metalových legiend ako sú SLAYER, IRON MAIDEN, SABBAT, SODOM alebo MASSACRE v jedinečnom cradleovskom znení. Druhé CD bolo zostavované s nadhľadom a zachycuje na rozdiel od prvého skôr odvrátenú alebo lepšie povedané experimentálnejšiu podobu kapely. Je možno trocha menej vyvážené, ale pre tých čo poznajú kapelu už dávnejšie je zasa omnoho zaujímavejšie. Nedá sa nespomenúť booklet. COF si vždy dávali pozor na to, aby zaujali nie len zvukovo ale i vizuálne. Úprava v karmínovej červenej im určite sluší. Oslovení kresliči, fotografi a editori s pravým gotickým cítením určite patria k špičke vo svojom obore a ako vždy odviedli skvelú prácu. Každý booklet COF proste pripomína malé umelecké portfolio. Dokonalosť dielka ruší jediná drobnosť. V booklete nie sú texty. A tie si neanglicky hovoriaci smrteľník z Daniho spevu, ktorý sa pohybuje od barytónových zariekaní až po démonický škrekot, z odposluchu preloží len ťažko. A to je škoda. Texty COF totiž predstavujú kapitolu sami o sebe. Daniho obrazotvornosť je jedinečná. Čerpá z vampirizmu, pohanstva, okultizmu, klasického i filmového hororu. Jeho pochmúrne vízie a básnické obraty sa pohybujú kdesi medzi romantizmom a gotikou – chorobné vízie o smrti a konci sveta striedajú nádherné opisy prastarých opustených miest a romantických vzťahov bytostí temnoty, ktoré sa „bozkávajú v studených zrkadlách“. Čarodejnice, upírky, pohanské božstvá. I krvavá Alžbeta Bátoryová sa dočkala umelcovej pozornosti. Niektoré pasáže síce hraničia až s perverznosťou a zvrátenosťou, no sú zároveň úžasne mystické a uhrančivo podmanivé. A Daniho asociácie nevznikajú náhodne. Za každým riadkom je cítiť kopa prečítaných kníh, či už okultistických, filozofických alebo klasických. Z lyriky jednoznačne poznať školu Shelleyho, Byrona, alebo Poeho. Britská krv sa proste nezaprie. Priznám sa, že ešte pred pár rokmi som k extrémnym odnožiam metalu ako je black, alebo death ani nepričuchol. No práve COF mi otvorili cestu k mnohým ďalším zaujímavým kapelám z týchto žánrov. Je to proste partia skvelých hudobníkov s citom pre originálne kompozície a talentom pre vyvolanie skutočne pôsobivej temnej atmosféry. Okrem toho sú rovnako ako ja fanatickými fanúšikmi Lovecrafta a verím, že ak by žil, aj on by ich určite počúval. Teda, aspoň raz by si ich zo slušnosti určite vypočul.