 |
Je len veľmi málo rockových kapiel, ktoré si v relatívne krátkom čase
dokázali vydobyť celosvetovú slávu a vystavať tak širokú základňu
fanúšikov, aby sa za nich firma mohla vždy bez strachu z podnikateľského
rizika postaviť a dovolila im okrem radových dosiek pravidelne točiť drahé
klipy, vydávať DVD-čka, single, EP-čka, koncertné záznamy, či výberové
albumy. A v súdku s názvom menšinového štýlu black metal by človek
podobný diamant snáď ani nehľadal. No predsa existuje. Na kope bahna
pomaľovaných kapiel s garážovým zvukom sa blyští nerast nevídanej
tvrdosti a pevnosti – britské sexteto CRADLE OF
FILTH.
Ortodoxní black-metalisti tvrdia, že COF hrajú komerčné „mäkkošiny“.
Zbytok populácie, ktorý sa v médiách stretne maximálne s BON JOVI alebo
RAMMSTEIN, s nimi pravdepodobne súhlasiť nebude. A moji starí rodičia
odchovaní na ľudovkách stopercentne tiež nie. Metal je raz metal, nech je
zjemnený stovkami syntetizátorov, symfonickým orchestrom alebo melodickým
ženským sopránom. Všadeprítomné delometné ratatata krv-potiaceho
bubeníka a ohlušujúce gitarové sóla so skreslením v podobe uši-režúcej
žiletky si bohužiaľ vyžadujú náročnejšieho, alebo povedzme skôr
„špecializovanejšieho“ poslucháča. Blackoši ďalej tvrdia, že COF sa
svojím krištáľovo priezračným zvukom a bombastickou produkciou dávno
vzdialili od čistokrvnej undergroundovej temnoty a vlastne i od samotnej
podstaty black metalu. Ja si naopak myslím, že ako jedni z mála (o.i. napr.
EMPEROR, DIMMU BORGIR) COF black metal povýšili na úroveň zaujímavej a
technicky vyspelej muziky, v ktorej už nejde len o image. Dôkazom mojich
slov je okrem iného i jeden z posledných počinov tejto kapely –
výberové dvoj-CD „Lovecraft and Witch Hearts“.
Prvá polovica albumu (Lovecraft) by sa dala označiť ako skromné Best of COF.
Nenájdete tu samozrejme žiadne hitparádové hity. Charizmatický spevák a
leader Dani Filth so spoluhráčmi zosumarizovali svoje klasické vypaľovačky,
ktoré nesmú chýbať v playliste žiadneho z koncertov a vytvorili z nich
vyváženú koláž. Je tu prierez väčšinou tvorby COF. Klasické
symfonicko-blackové songy striedajú pomalšie a atmosferocké skladby (Her
Ghost in the Fog, Malice through the Looking Glass) alebo značne melodické (na
black metal) strednotempové veci (Dusk and Her Embrace, From the Cradle to
Enslave). Škoda, že sú tu zastúpené iba štyri dosky (Dusk and Her Embrace,
Cruelty and the Beast, From the Cradle to Enslave/EP/ a Midian). Práva
k debutu a kultovému EP Vempire vlastní starý vydavateľ COF a kapela sa
pravdepodobne v snahe vyhnúť sa súdnym treniciam rozhodla z týchto dosiek
nečerpať. No na druhej strane je podľa mňa aj na vybraných albumoch stále
kopa ďalších výborných skladieb, ktoré sa do sedemdesiatich troch minút
nevošli. Klasický problém výberoviek – neexistuje dokonalá. Každopádne
tu nie je žiadna slabšia vec a prvé CD je jednoznačne hodné svojho
mena – či už mal Dani na mysli poctu slávnemu spisovateľovi, alebo proste
len „obľúbené výtvory“. Podľa kresby zamysleného chlapíka spod
ktorého vytŕčajú slizké chápadlá na obale však najskôr typujem to
prvé.
CD 2 (Witch Hearts) je zbierkou raritiek z B-strán singlov, CD bonusov a
skladieb z rôznych tribute albumov. Taký bonbónik pre fanúšikov, ktorí
nemajú na to, aby si kupovali každú vec, čo kapela vydá. Nájdeme tu
klasické songy COF v mierne pozmenených verziách (Thirteen Autums and a
Widow), úplne uletené techno remixy (Amor E morte), symfonické
inštrumentálky (Carmilla’s Masque) a hlavne cover-verzie metalových
legiend ako sú SLAYER, IRON MAIDEN, SABBAT, SODOM alebo MASSACRE v jedinečnom
cradleovskom znení. Druhé CD bolo zostavované s nadhľadom a zachycuje na
rozdiel od prvého skôr odvrátenú alebo lepšie povedané
experimentálnejšiu podobu kapely. Je možno trocha menej vyvážené, ale pre
tých čo poznajú kapelu už dávnejšie je zasa omnoho zaujímavejšie.
Nedá sa nespomenúť booklet. COF si vždy dávali pozor na to, aby zaujali nie
len zvukovo ale i vizuálne. Úprava v karmínovej červenej im určite
sluší. Oslovení kresliči, fotografi a editori s pravým gotickým cítením
určite patria k špičke vo svojom obore a ako vždy odviedli skvelú prácu.
Každý booklet COF proste pripomína malé umelecké portfolio. Dokonalosť
dielka ruší jediná drobnosť. V booklete nie sú texty. A tie si neanglicky
hovoriaci smrteľník z Daniho spevu, ktorý sa pohybuje od barytónových
zariekaní až po démonický škrekot, z odposluchu preloží len ťažko.
A to je škoda. Texty COF totiž predstavujú kapitolu sami o sebe.
Daniho obrazotvornosť je jedinečná. Čerpá z vampirizmu, pohanstva,
okultizmu, klasického i filmového hororu. Jeho pochmúrne vízie a básnické
obraty sa pohybujú kdesi medzi romantizmom a gotikou – chorobné vízie
o smrti a konci sveta striedajú nádherné opisy prastarých opustených miest
a romantických vzťahov bytostí temnoty, ktoré sa „bozkávajú
v studených zrkadlách“. Čarodejnice, upírky, pohanské božstvá.
I krvavá Alžbeta Bátoryová sa dočkala umelcovej pozornosti. Niektoré
pasáže síce hraničia až s perverznosťou a zvrátenosťou, no sú
zároveň úžasne mystické a uhrančivo podmanivé. A Daniho asociácie
nevznikajú náhodne. Za každým riadkom je cítiť kopa prečítaných kníh,
či už okultistických, filozofických alebo klasických. Z lyriky
jednoznačne poznať školu Shelleyho, Byrona, alebo Poeho. Britská krv sa
proste nezaprie.
Priznám sa, že ešte pred pár rokmi som k extrémnym odnožiam metalu ako je
black, alebo death ani nepričuchol. No práve COF mi otvorili cestu k mnohým
ďalším zaujímavým kapelám z týchto žánrov. Je to proste partia
skvelých hudobníkov s citom pre originálne kompozície a talentom pre
vyvolanie skutočne pôsobivej temnej atmosféry. Okrem toho sú rovnako ako ja
fanatickými fanúšikmi Lovecrafta a verím, že ak by žil, aj on by ich
určite počúval. Teda, aspoň raz by si ich zo slušnosti určite
vypočul.