Liga vyjímečných II

Práve som, na dnes poslednýkrát, tento skvost nežne prelistoval, láskyplne pohladil jeho väzbu, opatrne ho založil na čestné miesto v mojej knižnici a začal premýšľať, ako napísať recenziu komiksu, keď ide o druhý diel. Tak aspoň veľmi stručne, upokojujem svoju dušičku, túžiacu popýšiť sa svojimi vedomosťami…

Výtvarne sa na vzniku podieľal ten istý skvelý Kevin O´Neill (Judge Dredd, Batman, Green Lantern, Nemesis…), ktorého prácu sme mali možnosť obdivovať pri prvom dieli. Jeho obrázky opäť stoja za to. Nielen kvôli nápaditosti, prepracovanosti a atmosférickosti kresby, ale hlavne vďaka drobným žartíkom, povkladaným tu a tam. Jeho okienka majú tú vzácnu vlastnosť, že sa neopozerajú a čím viac sa dívate, tým viac toho objavíte. Dýcha z nich nielen remeselná zručnosť, ale i nadšenie a radosť z práce. Ani si neviem predstaviť, že by si Mr. Moore vybral niekoho iného.

Apropo Alan Moore. Pán Scenárista. Asi je úplne zbytočné pripomínať, že tento neuveriteľne plodný multitalent má na svedomí také míľniky komiksovej tvorby ako V for Vendeta, Watchmen, From Hell, či Top Ten. Nevraviac už o notoricky známich sériách Superman, Batman, Spawn, X-men (a mnohých iných), kde tiež prispel svojou nezanedbateľnou troškou do mlyna. A to, že sa autorsky venuje aj hudbe, filmu a divadlu, vôbec nie je prekvapivé, ale iba logické. Ďalej fakt už len okrajovo – jasnými farbami nás obšťastnil Ben Dimamagmaliw a letteringu sa so cťou zhostil William Oakley.

Toto zohrané kvarteto nám prináša, ako už bolo spomenuté, pokračovanie príbehu šestice veľmi neobvyklých agentov v službách britskej koruny. Mína Murray, Allan Quatermain, kapitán Nemo, Hawley Griffin, Dr. Henry Jekyll a jeho alter ego Mr. Edward Hyde čelia novej výzve. Invázii z Marsu. „Hmm, to tu už bolo toľkokrát.“ poviete si. „Neoriginálne! Marťania nás navštevujú tak často, že by sme im hádam mohli udeliť aj čestné občianstvo.“ Áno, príbeh sa síce odohráva na pozadí Wellsovej Vojny svetov, no to by sa tejto témy nemohol chytiť Moore. Opäť dokazuje svoje encyklopedické znalosti fantastov konca 19. a začiatku 20. storočia a ich diel. (Mimochodom, mená niektorých nájdete na tabuli vedľa vchodu do útulku v prvom zväzku.) Majstrovsky spája zdanlivo nespojiteľné. Dôkazom nech je marsovský prológ, kde zistíme, ako vlastne emzáci dostali nápad podmaniť si Zem a akú úlohu v tom zohrali John Carter (duchovný syn Edgara R. Burroughsa) a Gullivar Jones (jeho „otcom“ je zas Edwin L. Arnold). Alebo dobrí priatelia Quatermain a Nemo. Najväčší kolonizátor a nezmieriteľný odporca britského kolonializmu. Veď si len všimnite, ako na väčšine obrázkov stoja, či sedia vedľa seba. A ako sa kamarátsky prekárajú. Vynikajúco rozvíja charaktery postáv, o ktorých by ste si mysleli, že o nich viete prvé a posledné. Dokonca aj Mr. Hyde sa zmení z mrzkého zvera na vcelku sympatického človeka. Moore sa okrem toho vžíva aj do zmýšľania človeka v období nebývalého rozmachu ducha a s iróniou sebe vlastnou nastavuje zrkadlo bezstarostnému (a bezohľadnému) panstvu ľudstva nad všetkým živým. Až sarkasticky znejú z jeho úst hrdé pojmy ako \„civilizovaný\“, či \„civilizácia\“. Vyslovene nadčasové je posolstvo, že v štátnych službách nájdu uplatnenie ľudia každého druhu.

No nenechajte sa odradiť mojím jednostranným pohľadom. League of Extraordinary Gentlemen 2 je v princípe dielkom humorným a navýsosť zábavným i poučným. Vskutku, zmocní sa vás číra radosť, ak odhalíte skrytý odkaz, ba priam citáciu, nejakého fantastu-klasika. Rozprávač Wellsovho románu Vojna svetov, hovoriaci so svojím susedom (2. kapitola), je toho dobrým príkladom.

Liga 2 však okrem hlavného príbehu, čo v žiadnom prípade neprešľapujúceho na mieste, ponúka aj čosi navyše. Každý nádejný cestovateľ, či dobrodruh, ktorý sa potýka s pocitom, že svet je čím dalej, tým menší a na Zemi už niet čo objavovať, tu nájde skutočný poklad. Poklad v podobe „Almanachu nového cestovateľa“. Mína Murray (ale aj jej predchodcovia v službách MI5) vám formou zápiskov z ciest po všetkých kútoch sveta predstaví síce známe, no často prehliadané destinácie. Pomôže vám rozpamätať sa na palác Snehovej kráľovnej, Laputu, Xanadu, tajomný hrad v Karpatách, prípadne Hory šialenstva, či množstvo iných. Len ich výpočet by zabral dve-tri stránky. Pre tých pohodlnejších je tu nezvyčajná stolná hra na skutočne dlhé, nielen zimné, večery. (Ani pri maximálnom úsilí sa mi ešte nepodarilo dostať sa do cieľa, o to viac sa však pri nej zabávam.) Deti, naša svetlá budúcnosť, tiež nezostali zabudnuté. Aj im je venovaných pár stránok. Vtipný príbeh, prečo je trpezlivosť cnosťou. Morálny labyrint Campiona Bonda. Návod „Poskladaj si svoj vlastný Nautilus“. Pohľadnica, ktorá, ak sa budete pridržiavať návodu, poskytne hodiny a hodiny pikantnej zábavy. A množstvo ďalších drobností. Dokonca tu nájdete aj Gullivarov lietajúci koberec. Či je funknčý neviem, ešte som sa neodhodlal znehodnotiť knižku, vystrihnúť ho a vyskúšať.

Na záver zostáva už len dodať, že českí vydavatelia (BB art & Crew) odviedli rovnako skvelú prácu ako pri prvom dieli. Je skutočne obdivuhodné, ako obratne dokázal Viktor Janiš preložiť do češtiny repliky, ktoré som pokladal za nepreložiteľné. Tí, čo dávajú prednosť predsa len o trošku zrozumiteľnejšej reči, nie sú o nič ochudobnení.


25. marca 2005
Bystrík Antalík