 |
 |
 |
 |
 |
 |
Po relatívne nenápadnej, no zároveň sľubnej prvotine Rocannon’s World sa Hainský vesmír začal rýchlo rozrastať. Ešte v ten istý rok (1966) pribudla novela Planet Of Exile – po slovensky vydala Smena r. 1988 ako Planéta exil*u – a o rok neskôr *City Of Illusions (nepreložené).
Aj v Planet Of Exile je v centre pozornosti správanie a pozícia človeka v cudzom prostredí. Dokonca sa dá povedať, že v hrubých rysoch bola použitá tá istá schéma – cudzinec na planéte, ktorej pôvodní obyvatelia sú mu podobní a zároveň od neho odlišní.
Autorka však v tomto príbehu pridáva na komplexnosti a v pozícii osamotenia tentokrát nie je len jeden človek, ale celá kolónia ľudí – Prišelcov. Ich predkovia prileteli pred vyše 600 pozemskými rokmi a v tieňoch minulosti sa už dávno stratil dôvod ich pobytu na planéte pomaly krúžiacej okolo hviezdy Eltanin. Slovo pomaly je naozaj na mieste, keďže jeden obeh, nazývaný Rok, trvá takmer 66 pozemských rokov. Štyri ročné obdobia tak trvajú ohromne dlho a nečudo, že leto a najmä zima počas svojho panovania dôkladne preskúšajú odolnosť všetkého živého. Pôvodní obyvatelia, nazývaní aj Viti, sa tak vlastne nevyvíjajú – ustrnuli ešte pre vynálezom kolesa.
No aj prišelci postupne strácajú technické vymoženosti hviezdnej civilizácie, pretože zákony Ligy, zdroj ich sily a zároveň slabosti, im zakazujú používať v kontakte s domácimi technológie na vyššej úrovni. Navyše ich počet sa neustále zmenšuje, keďže narodenie živého a zdravého dieťaťa je z nejakého tajomného dôvodu stále väčšou vzácnosťou.
My sa do príbehu dostávame tesne pred začiatkom zimy. Viti aj Prišelci sa horúčkovito chystajú na jej príchod. Starí kmeti, narodení ešte v predchádzajúcom Roku, opisujú tým mladším vážnosť skúšky, ktorá ich čaká. Pritom nejde len o krutú zimu, ale aj o sťahovanie Gálov – polodivokých barbarských kmeňov. Žijú ako nomádi a pred zimou utekajú každý Rok zo severu na juh cez územie Vitov. Živia sa najmä rabovaním a násilné strety sú nevyhnutné. Desivé hlásenia zvedov však predpovedajú, že tento Rok bude veľké sťahovanie mimoriadne náročnou skúškou. Na pozadí týchto okolností sa odvíja aj vzťah Rómea a Júlie. Medzi Jakobom, vodcom mesta Prišelcov, a Rolery, dcérou Vitského náčelníka, sa vyvinie vzťah rozdeľujúci dva ľudské rody. Zároveň je však aj prísľubom ich budúcnosti.
Novela City Of Illusions zachytáva príbeh Falka, človeka postihnutého amnéziou. Putuje územím Severnej Ameriky zdevastovanej dávnou apokalypsou. Jeho cieľom je mesto Es Toch – mesto ilúzií a sídlo tajomného vládcu Chinga. Tam má odhaliť a získať späť svoju identitu a zároveň splniť zatiaľ neznáme poslanie.
Le Guinová v tomto štádiu tvorby našla svoj „hlas“ a ďalej ho zdokonaľuje. Technicky vzaté, sú zápletky tohto obdobia skôr akčného charakteru, ešte pomerne jednoduché a reálie miestami nedotiahnuté. Ale schopnosť vtiahnuť čitateľa do deja dôkladnou charakterizáciou postáv a ich vzťahov je už úplne presvedčivá. A naďalej zostane hlavnou spisovateľkinou devízou.
Spomínané tri novely priviedli Hainský vesmír do bodu, po ktorom už bol pripravený na skutočný úspech. Ten prišiel v podobe legendárneho románu The Left Hand Of Darkness (1969) – po česky vyšiel vo vydavateľstve Argo v roku 1995 a r. 2009 ako Levá ruka tmy. Čitateľmi aj odborníkmi bol ihneď prijatý mimoriadne pozitívne. To dokazuje aj fakt, že získal dve najprestížnejšie žánrové ceny: Hugo v roku 1970 a Nebula za rok 1969. Pritom treba poznamenať, že konkurenciou Le Guinovej v týchto súťažiach boli v tom čase omnoho známejšie mená. Napríklad Robert Silverberg (s jeho byzantským dobrodružstvom Up The Line), Kurt Vonnegut (so svetoznámym Slaughterhouse-Five), Norman Spinrad či Roger Zelazny.
Kde však hľadať zdroje tohto jedinečného úspechu? Poľahky dospejeme k viacerým: brilantný nápad, silná osobná autorkina výpoveď a zaujímavá štruktúra vytvárajúca dojem „väčšieho“ sveta.
Autorka k už dobre známej schopnosti citlivého zachytenia človeka a jeho existencie v okolitom svete pridala jedinečný nápad. Pôvodní obyvatelia planéty Gethen (pre cudzincov aj Zimnej planéty – kvôli prevládajúcemu podnebiu) sú fyziologicky takmer totožní s pozemšťanmi (1). V tomto prípade až na jednu výnimku – totiž väčšinu svojho života žijú v bezpohlavnom štádiu. Len v prechodných obdobiach (tzv. Kemmer) sa jednému človeku z páru vyvinú ženské pohlavné znaky a druhému naopak mužské. Pritom jeden človek môže prejsť oboma štádiami viackrát počas života, tzn. môže byť otcom a matkou zároveň. Monogamia ako taká neexistuje, napriek tomu sa vyskytujú prísahy doživotnej vernosti. Čitateľovi netreba zdôrazňovať, aké dôsledky to nesie pre spoločnosť. Neexistuje delenie na slabších a silnejších, ochraňovaných a ochraňujúcich či zraňovaných a zraňujúcich. Pritom láska a žiarlivosť sú samozrejme stále prítomné, aj keď v odlišných podobách. K tomu sa pridávajú symbolické paralely vzťahu feudalizmu a socializmu či kresťanstva a východného mysticizmu. V každom prípade sa jedná o jeden z najzaujímavejších a zároveň najlepšie spracovaných sociologických experimentov vo fantastickej literatúre.
S tým súvisí aj druhý zdroj úspechu tohto diela a totiž ten, tento ústredný motív je silnou autorkinou výpoveďou. Je to jeden z prvých významných feministických románov vo fantastike. Toto tvrdenie už dnes môže vyznieť triviálne, resp. neatraktívne. No koncom 60. rokov 20. storočia to tak ešte nebolo. Zatiaľ čo doteraz tento motív v prácach Le Guinovej absentoval, počnúc týmto románom ho predostiera v mnohých ďalších dielach. Tu je však možno najvýraznejší, čo pravdepodobne prispelo k presvedčivosti a hĺbke prezentovaných myšlienok a sile samotného príbehu.
Čo sa týka posledného identifikovaného zdroja úspechu, román je veľmi zaujímavo štruktúrovaný. Nepárne kapitoly zachytávajú primárnu dejovú líniu – pobyt vyslanca Ekumenu menom Genly Ai v jednotlivých ríšach planéty Gethen. Za úlohu má zistiť, či sú jej obyvatelia schopní a ochotní pripojiť sa k Ekumenu, zväzku vyše osemdesiatich planét. Nepárne kapitoly sú striedané kratšími párnymi kapitolami, ktoré rozprávajú staré príbehy a legendy tohto sveta. Práve vďaka zaujímavému členeniu a pohľadu na svet Gethenu z viacerých uhlov naberá rozprávanie na plastickosti a farbitosti.
Táto kniha je po každej stránke výnimočným zážitkom ponúkajúcim nefalšované čitateľské potešenie a množstvo príležitostí k zamysleniu. Vesmír Hainu nám mal odkryť ešte mnoho svojich skvostných príbehov, no v tomto momente už nikto nemohol pochybovať, že svet fantastiky spoznal jeden zo svojich najväčších pokladov. Nebojme sa povedať: legendu.
Pokračovanie na budúce.
(1) Na základe centrálnej myšlienky Hainského univerza o prapôvodnej kolonizácii planét humanoidnými formami uskutočnenej civilizáciou z planéty Hain.
Predchádzajúca časť: Zrod legendy
Zdieľať na Facebooku
Fantázia na Facebooku