 |
V najnovšom Interkome (4/2002) ma zaujala vetička Zdeňka Rampasa, niečo v zmysle „slovenská fantastika prežíva momentálne myšlienkový boom, aký zažila česká sf v rokoch osemdesiatych“. Spočiatku ma to prekvapilo, keď som sa však zamyslel na tým, čo výchádza v Čechách (fantasy romány) a čo na Slovensku (napr. Lovci & Zberači, Zubaté slnko, Mozaika…), musím dať predsedovi československého Fandomu za pravdu. A najnovším dôkazom tejto skutočnosti je zborník Krutohlav 2001 – zbierka tzv. finálových poviedok súťaže Cena Gustáva Reussa. Aj keď remeslo občas pokrivkáva, nápadmi táto útla knižočka priam hýri…
Na úvod je vhodné podotknúť, že tento zborník nie je len takou obyčajnou zbierkou poviedok. Po prvé, obsahuje okrem beletrie aj štatistické prehľady o slovenskej fantastickej tvorbe – čo z Krutohlava robí raj pre milovníkov čísel a literárnych historikov. A po druhé, každá z poviedok je sprevádzaná komentármi členov poroty (tentoraz ich bolo päť), čo z knihy robí priam učebnicu písania – resp. nepísania (rady ako tvoriť tam nie sú, zato návodov na to ako nepísať je tam habadej :-) Každopádne, okrem zábavy ponúka zborník Krutohlav aj cenné informácie – ak viete, ako ich hľadať medzi riadkami a v záplave cudzích slov (Étos, Pátos a Darth Agnan). A ako bonus – aby som nezabudol – poviedky, štatistiky a komentáre spravidla sprevádza párik esejí literárnych vedcov – v tomto prípade prof. Viliama Marčoka (člena poroty) a Ondreja Herca (predsedu poroty). Odborné texty o koreňoch rozprávok a hrdinov majú – vlastne ako vždy – svoje čaro…
Ale, späť k poviedkam. Knihu otvára Slavic Action Movement Organization, poviedka z pera Andreja Tusičišného – v súťaži druhá (prvé miesto porota neudelila – a podľa mňa vcelku oprávnene). Keby som zabudol na trošku ťažkopádne a prevulgarizované rozprávanie, povedal by som, že je to dielko Števa Huslicu – výber teroristickej témy so slovenským základom akoby mu z Wordu vypadol. Každopádne, Huslica to nie je a poviedka vo mne nezanechala hlbší dojem. V skratke povedané, tento ročník nemal na špici nič mimoriadne, žiadna Rissa či Súkromná záležitosť sa nekonala.
Ďalším textom je Útek do normálneho sveta najmladšej finalistky súťaže, Zusky Minichovej – a je to skutočne poviedka neobrúseného talentu. Príjemný textík o hľadaní nádeje pre špinou zničený svet sa stratil pod hromadou balastu a dejových barličiek – až z neho neostalo v podstate nič. Čitateľ blúdi v neobratných vetných konštrukciách rovnako ako hlavní hrdinovia v odpadnom potrubí – a žiadna víla (ako v poviedke) sa nekoná. Nuž čo, Zuskin talent ešte nejaký ten rast potrebuje…
Moja poviedka Vysoká hra sa umiestnila na treťom mieste (ex aequo s textom Ladislava Kravčíka Nádherný nový svet) a získala aj cenu mesta Revúca. Ťažko povedať prečo, porotcovia aj Revúčania sa mi to snažili vysvetliť – argumenty sa však nenašli. Každopádne, je to v dialógoch a narážkach napísaný príbeh, ktorý sa hádam najviac podobá filmovému scenáru alebo comicsu – z postkatastrofickej Zeme. Ondrej Herec tvrdil, že stačil len kúsok, aby sa poviedka dostala vyššie – jeho hľadanie by však bolo márne. Hromovlad (ďalší člen poroty) podľa komentára text nepochopil (gatlingov guľomet nie je anachronizmus) a mne osobne sa zdá, že som to s narážkami prehnal. Nuž, miešať teóriu superstrún s westernovou prestrelkou nie je asi to pravé ;-)
Skvelú atmosféru má Migréna Dušana Fabiana, emocionálne veľmi silný je Malý most k srdcu planét Alexandry Pavelkovej (ktorý pre zmenu nepochopil Michal Hvorecký :-) a pôvabný (aj keď trošku detinský) je aj Dokonalý nezdar Miloša Ferka. Nepáčila sa mi nelogická časovka Ladislava Kravčíka a ani úlet Martina Matušku – Konina. Nie je to podľa môjho gusta (Reussa). Čo ma ale dostalo totálne, je hororík Michala Spádu Aby nám rýchlejšie ubehla noc. V podstate bezdejové rozprávanie o tom, čo sa stalo v zaprášenom hotelíku na brehu jazera, cit pre pochmúrny detail a tajomstvo… mňam!
Vcelku je tento Krutohlav veľmi príjemným (aj keď krátkym) čítaním – zábavou aj poučením. Moje poradie poviedok na prvých miestach by bolo iné (Spáda a Pavelková vyššie), také sú však súťaže. Rozhoduje porota a vkus piatich ľudí sa nikdy nemôže úplne trafiť do toho, čo od kvalitných poviedok očakávam ja. Napriek mojim výhradám je však Krutohlav 2001 jasným dôkazom tvrdenia Zdeňka Rampasa – záber poviedok od hard časovky, cez stret civilizácií a stret „normálneho“ s „fantastickým“ až po politfiction, to už v českej sfaf nevídame. Aspoň nie často a v takejto koncentrácii…
Hodnotenie…? Poviedky od 2/10 po 7/10.
P.S.: Doporučenie pre budúcich prispievateľov súťaže. Nech si porotcovia vravia, čo chcú – už pár ročníkov to vyhrávajú texty… po a) zo slovenského prostredia …po b) politicky ladené… a po c) rozprávané v ich-forme. Skúsite to na budúci rok vy?