 |
 |
 |
 |
Tajomná knižka Dušana Fabiana, ktorú som komerčne chcel nazvať prvým slovenským hororom, ale mi odborníci na žánre temnejšieho charakteru dali najavo, že ide zasa iba o temnú fantasy (smrk), bola pokrstená na Comics salone. V českej verzii, v sobotu 16.9 popoludní. Vonku ešte bolo svetlo, ale iba také relatívne, lebo…sa práve prihnali oblaky, začalo pršať o dosť silnejšie. Stromy nad Súzou sa ohýbali vo vetre, škrípali konármi, zem praskala, vyhárali z nej poklady a prepadávali sa do nej záhradní trpaslíci, vzduch zhustol natoľko, že holuby s otlakmi na krídlach klesali dolu ako vetcho operené sivé padáčiky.
Invocatio elementalium
Krstil Ďuro Červenák, dnes už nesporne známa osobnosť v oblasti dobrodružnej i historickej fantasy. Na pomoc zvolal svoje takmer rodné vydavateľstvo Václav Soukup – Wales, prekladateľa a vydavateľa Roberta Pilcha a samozrejme všetky temné mocnosti, ktoré čupeli pri Roganovej kolíske, takže prinútil zelenú vodu (je to jablkový alebo žihľavový šampón, dumal som v duchu) horieť. Vo svetle plamienka, ktorý sa mihotal na lyžici a kvapka z ktorého skĺzla na stránku knižky, aby svojou žeravosťou preskúšala či ide naozajstnú temnú mocnosť alebo nie, som zazrel ako sa za vydúvajúcimi sa závesmi vydúva aj sklo okien Súzy – už dávno, dávno malo prasknúť, ale prehnuté ako struna harfy v najvyššom c nevydalo ani len slabé brink, ale v hrôze mlčalo šľahané zväzkami dažďami pod olovenosivou oblohou spoza mračien ktorej vykúkala tvár ponurého klauna, chápadlá cthhulthu, čierny kocúr, havran krákajúci Nevermore a vyziabnutý Pán Snov. Všetci sa prišli pozrieť a zapriať knižke všetko najtemnejšie, takže, my, obyčajní prizerajúci sa smrteľníci, sme akoby už neboli – a mnohí z nás si uvedomili, že možno naozaj nie sú, pretože stačia oni…rad očí, zubísk na ktorých sa skvela ešte čerstvá krv slovenských vydavateľov, odmietnuvších tento titul a chápadiel, číhajúcich za oknom.
Invocatio elementalium
Kvapka skĺzla, knižka po žeravom dotyku nepovedala ani malé e, čím osvedčila, že ako necitlivá na teplo naozaj a oprávnene patrí medzi mocnosti pekelné.
Ďuro potom pootočil fľašu zelenej vody nápisom ku mne, a ja uzrúc nápis ABSINT (tak to je on? Toľko veľkých umelcov pilo šampón?) som poza a cez rebrá chrbtov gratulujúcich kostlivcov v obloku zazrel ešte hmlu dekadencie v malých krčmičkách, v ktorých sú aj servítky a podpivníky presiaknuté vôňou pravého umeleckého zúfalstva, depresie a beznádeje plodiacej texty. Také texty ako tento.
Rachotivo drsné; trpké a silné ako absint, rovnako pôsobivé v slovenskej, vo Fantázii vychádzajúcej i českej knižnej verzii, čo si na vlastné zimomriavky vyskúšali všetci ukážky počúvajúci; zaprášené ako košické uličky, medzi ktorými vyrastal hrdina; plné obrazov, ktoré však vyvolajú len u silnejších pováh.- tie slabšie sa ako po prefackaní ocitnú pod stolom a budú premýšľať kde a kedy sa krstilo, čo sa krstilo… v rukách trímuc knižku s názvom ktorej sa bude musieť popasovať latinský slovník.
Invocatio elementalium… Dýchnite si atmosféru týchto slov a ľutujte, že ste nezažili (a neprežili) tento krst nefalšovanou temnotou.