Smrť má plán. Pracuje systematicky, inak to pri tom množstve ľudí ani nejde. V jedno daždivé popoludnie, keď nemalo zmysel vychádzať z domu, si sadla k písaciemu stolu a zostavila zoznam. Sú v ňom chronologicky, podľa dátumu úmrtia, zoradené všetky mená – moje, vaše, i ostatných. Smrť si ich jedno po druhom odškrtáva. No raz za čas sa niekomu podarí do toho zoznamu nazrieť a tak sa vyhnúť osudu, ktorý je preňho pripravený. Smrť neznáša, keď jej smrteľníci skrížia plány. Je naštvaná, a vtedy je lepšie nestáť jej v ceste.
Kimberly Cormanová na okamih zazrela, čo má smrť v pláne, a tak sa vyhla svojmu osudu. Jej priatelia, s ktorými sa práve chystala na výlet bez rodičov, už také šťastie nemali. Vďaka Kimberly však zostali nažive aj ďalší ľudia, ktorí mali pri masovej reťazovej havárii zahynúť. Svoju vďačnosť nedávajú príliš najavo. Pravdu povediac, myslia si, že Kimberly je šibnutá. Až kým si nespomenú na podobný prípad „jasnovidectva“, a kým, rovnako ako vtedy, nezačnú zomierať ľudia.
Nezvratný osud 2 je o zomieraní. Podobne ako v prvom dieli, ani tu sa nezomiera na starobu, no zato sa to deje oveľa krvavejšie a rafinovanejšie. Ak ste raz na zozname smrti, nemôžete spraviť nič. Ona si vás nájde. A ak si myslíte, že iba vy a nikto iný rozhodujete o vlastnom osude, len skúste spáchať samovraždu. Stavím sa s vami, že pištoľ nevystrelí, aj keď bude mať plný zásobník nábojov najvyššej akosti. Také jednoduché to nie je. Smrť sa radšej zabáva vymýšľaním oveľa komplikovanejších spôsobov, ako vás zniesť zo sveta. Jediná možnosť, ako prekabátiť osud, je sledovať znamenia, skontaktovať sa s jediným človekom, ktorému sa to, aspoň dočasne, podarilo (Clear Riversová z prvého dielu) a nechať si poradiť od experta – pracovníka márnice s mimoriadnym zmyslom pre čierny humor.
Na rozdiel od prvého dielu, Nezvratný osud 2 sa na nič nehrá. Autori si odpustili vážne mienené pokusy o úvahy nad zmyslom života. Radšej sa sústredili na precíznejšie naplánovanie odchodu jednotlivých postáv z filmového plátna. Dialógy sú jalové a ich jediným cieľom je dokázať divákovi, že tí, čo ich vyslovujú, vedia rozprávať. Dej je redukovaný na redukovanie protagonistov a hluchých miest je tu skutočne minimum. Vďaka tomu sa divák, ktorý si chce oddýchnuť od skutočného násilia vo večerných správach, ani chvíľku nenudí.
V programe kina pravdepodobne narazíte na poznámku, že film je kvôli vulgárnosti, krvavosti a násilnostiam prístupný až od istého veku. Možno si všimnete aj označenie horor či thriller. Odporúčam, aby ste to nebrali príliš vážne. Z kina, kde som tento film zhliadol ja, odchádzali všetci s ústami natiahnutými od ucha k uchu a najdesivejšie momenty sprevádzali výbuchy spontánneho smiechu. Nie preto, že je to celé hlúposť, ale preto, že je to neuveriteľne zábavne natočená hlúposť (to je dôvod, prečo som sa pri hodnotení nechal tak uniesť). Okrem toho má tento film ešte jedno plus – na našich plátnach sa premieta spolu s animatrixovým Posledným letom Osirisu. Ale o tom niekde inde.
Final Destination 2, r. David R. Ellis, USA, 2003, 90 min.