\„Kočkodlakova mise\“ je v poradí treťou v češtine vydanou knižkou venovanou Xinovi. Dej románu sa odvíja medzi udalosťami popísanými v poviedkach Dravec Xin a Kapitán Xin Fergo, ktoré boli súčasťou prvého dielu známeho pod názvom Kočkodlak Xin. Na rozdiel od Návratu Kočkodlaka (spomenutá druhá časť, z hľadiska chronológie však tretia), v Misii je Xin opäť ústrednou postavou.
Lewandowski v tejto próze zaujme sviežim podaním vonkoncom neoriginálneho námetu – v priestoroch medzi svetmi nastane anomália a zjaví sa zloduch, ktorý by chcel ovládať celé univerzum. Teda naozaj nič nové pod slnkom fantasy – lenže autor strieda dynamické akčné scény s pôsobivými víziami, balansujúcimi na hrane sna a reality so skutočnou bravúrou. Lewandowského fantasy rozhodne nezapácha popisným realizmom fantasy ság. Autor nás posúva vpred v sérii strohých, takmer filmových prestrihov, aby v pravej chvíli ubral tempo a nechal čitateľovi možnosť vychutnať si krátky opis. Žiadnej malebnosti v zmysle ,,trblietajúcich sa kvapiek rosy za raňajšieho ružového úsvitu\" sa ale nedočkáte. Nebudú ani niekoľkostranové opisy hradov, hmýriacich sa trhovísk, odevov, obuvi, ústnej vody, ušianok a stravovacích návykov. Nedozviete sa dokonca ani také podstatné veci, že hrdinovia na ceste v noci (s výnimkou upírov a vlkodlakov) spia a predtým než sa na druhý deň pustia na cestu, ráno vstanú, muži si pretrú oči, ženy pohodia labuťou šijou, orámovanou záplavou (tu doplň farbu) vlasov a obe pohlavia ZAMYSLENE nastavia tvár raňajšiemu vánku (pozor – toto je jediná chvíľa, kedy hrdinovia fantasy ság myslieť môžu – takže niet divu, že si to poriadne vychutnávajú a v poniektorých textoch sa do tejto polohy uchyľujú zhruba každých pätnásť strán). U Lewandowského sa slovami nemrhá – napriek tomu však nemáte dojem , že by ste boli o niečo pripravení. Kostru akčných scén (nie, nebojte sa, bude aj kašička z mozgov a tryskajúca krvička) obaľuje šťavnaté mäso vízií – obrazov, ktoré sú však v pohybe možno väčšmi než samotná akcia. Statický opis Lewandowski nahrádza dynamikou zachytenia prípravy jedla, či naozaj skvele podanými scénami súlože. Pri popise prostredia sa autor sa nebojí zájsť miestami až do polôh psychedelicky pôsobiacich fantazmagórií, ktoré však s prehľadom zvláda, vtláčajúc ich do logicky usporiadaného oblúka kompozície.
Zaujímavo, prinajmenšom v kontexte fantasy, sa autor vysporiadal so stvárnením postáv. Xin okolo seba postupne zhromažďuje družinu, pozostávajúcu z osvedčených stereotypných fantasy modelov: zlodeja Sara, bojovníka Hamniša a kurvičky Berty. Bez akejkoľvek zdĺhavej psychologizácie akoby šibnutím čarovného prútika dokáže protagonistov oživiť – takže vzťah Sara a Berty nadobúda takmer tragickú veľkosť, Hamniš je zasa šikovne vystihnutý typ vojaka-veterána ako vystrihnutého z reality bojísk sedemnásteho a osemnásteho storočia. Klasické fantasy ságy zobrazujú psychologicky ploché a nevierohodne jednajúce postavy v starostlivo prekreslenom, logicky konzistentnom prostredí. V tomto type textov sa nikto nepozastaví nad tým, ak vojak reaguje ako stará panna – musí však pritom a potom správnym spôsobom kopať a byť ovešaný správne opísanými zbraňami, takže v konečnom dôsledku vzniká dojem bábok na nádherne pripravenej, no voči malým a strnulým figúrkam obludne veľkej, mŕtvo pôsobiacej scéne. Lewandowski však, na rozdiel od spomenutého typu textov, zachytáva živé, uveriteľné postavy na pozadí letmo načrtnutej, neprestajne pravidlá a kulisy meniacej krajiny. Jeho text žije, vlní sa, nenecháva vás ani chvíľu na pokoji a bezpochyby vás strhne do víru podivuhodných činov a obrazov.
Konrad T.Lewandowski, Kočkodlakova mise, Praha Laser 2003, preklad Pavel Weigel, 223s., 239 sk.