Pamätám si, keď v deväťdesiatych rokoch prestal vychádzať Záhadný Spider-Man. Komiksy zakapali na dlhú dobu a ja som zrazu nemal čo čítať. Mládežnícke knihy ma nelákali aj dobrodružné čtivo bolo tiež akosi za mnou. Blúdil som vtedy po knižnici a natrafil na literatúru s pestrými obálkami, nie nepodobnými komiksom.
Prvý stret bol trochu ťažký a nedá sa povedať, že by ma uchvátili okamžite. Ikarie a neskôr Nemesis boli časopisy, ktoré mi predostreli nové svety. Išli za geografické hranice komiksov odohrávajúcich sa trápne zväčša len v New Yorku. Dostali ma do vesmíru, a to nielen toho nášho, ale i galaktických hemisfér desiatok spisovateľov. Ich mená si už dnes nepamätám, ale kvôli nim návštevy zatuchnutých knižničných priestorov, najmä na jeseň, kedy šero prichádza už zavčasu, zostanú medzi mojimi spomienkami navždy.