DRAVCI (Ravenous), r. Antonia Birdová, USA, 1999
Existuje stará indiánska legenda o zlom duchovi, ktorý ovládne každého,
kto niekedy ochutnal mäso či krv iného človeka. Tento nešťastník už
potom nedokáže potlačiť chuť na spomenuté gastronomické lahôdky a
požieranie spoluobčanov mu dáva silu a určitú formu nezraniteľnosti.
Niekto vás postrelil alebo bodol dýkou? Nevadí, stačí si dať gulášik
z otravného suseda a rany sa zázračne rýchlo zacelia. Suchotinár Calqhoun
tej báchorke uveril a čuduj sa svete, po skonzumovaní členov výpravy,
ktorí s ním zostali trčať v jaskyni uprostred zasnežených Skalistých
hôr, nielenže zmizli príznaky tubery, ale dokonca nabral aj dosť sily na to,
aby cez nehostinné lesy došiel až k podhorskej pevnosti. Tu trčí znudená,
neveľmi početná posádka a netuší, o aké rozptýlenie sa im Calqhoun
postará. Bude to o to zaujímavejšie, že si tu váľa šunky aj kapitán
Boyd, hrdina z americko-mexickej vojny (povedal som už, že je rok 1847?).
Pravda je však taká, že Boyd dostal medailu v podstate za zbabelosť.
Uprostred boja totiž pustil do gatí, zapichol ksicht do piesku a začal hrať
mŕtveho. Mexičania ho hodili na kopu so skutočnými mŕtvolami. Asi by sa
spod tej hory studeného mäsa nevyhrabal, keby mu náhodou netiekla do úst krv
z prestrelenej hlavy jeho veliteľa. Nachlípal sa jej a odrazu mal dosť síl
na to, aby sa dostal spod tej smradľavej mohyly, ba dokonca nabral odvahu
preniknúť do nepriateľského tyla a postrieľať zopár Mexikánov. Za to tá
medaila. Nuž, a títo dvaja gurmáni sa stretávajú vo Fort Zapadákov.
Konflikt je neodvratný a súťažná otázka na dnešný deň znie: Kto koho
zožerie?
Ľudožrútsky thriller DRAVCI je neveľmi hlbokomyseľný film, v ktorom si
logika občas odskočí na fajčiarsku prestávku. Toľko k obsahu. Všetko
ostatné možno hodnotiť iba pozitívne: počínajúc veľmi slušnými
hereckými výkonmi (hlavne ROBERT CARLYLE ako Calqhoun je na zjedenie) a
končiac atraktívnou vizuálnou stránkou (kamera ANTHONY B. RICHMONDA je super
a exteriéry Tatranského národného parku – áno, nakrúcalo sa
u nás – nádherné). Vynikajúca je aj hudba MICHAELA NYMANA a DAMONA
ALBARNA, ktorá sa svojím rezkým, veselým rytmom k celému tomu krvavému
šialenstvu zdanlivo nehodí, takže vás znervózňuje, ale zároveň dodáva
filmu zvláštne nadľahčený tón a veľmi špecifickú atmosféru. Niečo
podobné som ešte nepočul a soundtrack je určite zaujímavý.
Čo diváka omráči, to je naturalizmus tohto filmu a veľmi morbídny humor,
za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Peťo Jackson. Je neuveriteľné, že rytmus
krvavých čliapancov riadila taktovka ženy (!!!), akejsi ANTONIE BIRDOVEJ.
A poviem vám – je to pani Režisérka. Celý príbeh veľmi zručne a
s profesionálnou istotou vystupňovala od napätého očakávania v úvode
cez obhrýzanie nechtov v druhej tretine až po braindeadovsky zábavné jatky
v závere („Á, vidím, že varíte. Môžem vám nejako pomôcť?“,
„Zatiaľ nie, ale neskôr by ste mohli prispieť.“, „V poriadku.
Mimochodom, neviete, kam zmizol môj meč?“). Záverečná polhodinka srší
humorom (samozrejme extrémne čiernym), čo pomohlo filmu neskĺznuť do
neprijateľnej nechutnosti a umožnilo mu byť predovšetkým dobrou zábavou.
Ale doporučujem vám ho naozaj len v prípade, ak máte dobrý žalúdok a
dokážete sa zasmiať na historke o lekárovi, ktorý na chodbe pôrodnice
kopal do nemluvňata a na zdesenú otázku čakajúceho otecka so smiechom
odvetil: „Žiadny strach, ja iba žartujem, to decko sa už narodilo
mŕtve!“  Michal Jedinák